DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

utorok 23. decembra 2014

EAGLEHASLANDED „s/t“ 7“EP 2014 (kooperácia)

Obal tohto singlu skúpy na niektoré detaily mi neprezradil o kapelu z akej krajiny sa jedná, no na nete som zistil, že by mala byť zo St. Peterburgu, hoci nahrávali v Srbsku. Obal veľa nenapovie, čo sa odohráva v drážkach, tak treba čakať. Po spustení sa ozve melancholický úvod songu „Leaving the church in ashes“ a nastúpi gitarka mierne pripomínajúca hociakú vec zo soundtracku k Pulp fiction, aby sa s nástupom tvrdej gitary dostavil určitý znepokojivý element, ktorý ma prenasleduje počas celej nahrávky. Gitary síce burácajú, no zdajú sa mi akése rozostrené. Druhý song „Diablero“ pokračuje presne v bode kde skončil úvodný, no ozve sa aj divne uškrekotaný spev, ktorý mi extra nereže a dlho sa opakuje jeden motív stále dokola. Celé to pôsobí dosť chaoticky, ešte aj bicie sú nejak utopené pod tou spleťou gitary a basy. Poriadnej muziky sa dočkám až s príchodom tretej „White city lies“, no len čo po chvíli doznejú žblnkotavé tóny úvodnej vyhrávky, opäť sa ozve ten divne schaotizovaný hardcore, ktorý je našťastie vystriedaný emotívnejšou pasážou s čistou gitarou a neuškriekaným vokálom, ktorý chvíľu vydrží aj do burácajúcej gitary, aby koniec zas obstarala jemne žblnkotajúca gitara.
Na druhej strane hneď od úvodných tónov poteší song „Raul and Julia/Lizards and queens“, v ktorom sa striedajú čisté decentné pasáže s tými zefektovanými a neznie to až tak chaoticky ako na predošlých songoch. Tempo je väčšinou stredné až pomalšie a gitary tu hrajú dosť zaujímavých pasáží, striedajú sa kľudné vyhrávky s hlasnými a besnými riffmi, no kľudnejšie časti našťastie prevažujú. Taký vcelku vydarený pokus o emotívny hardcore. Keby celá tvorba kapely znela ako tento song, istotne by som ich tvorbu začal sledovať pozornejšie. Záverečná „College girl“ je podobná prvému songu. Tiež sa po dlhom intre ozve krátka kľudná pasáž, aby sa stratila v besnej chaotickej záverečnej časti. Skúsil som túto placku veľakrát, no okrem spomenutých dvoch songov nemôžem povedať, že by ma táto muzika extra zaujala, že by som to musel robiť častejšie. Holt, vždy sa nepodarí naslepo kúpiť kvalitné veci...

-Majto C.-



Žiadne komentáre: