CRUENT ,19.2.2016 piváreň u legionárov ,Košice

 Je dosť možné, že CRUENT ste mnohí zabudli, prípadne ste ich vôbec nepoznali, na to, že v rámci SK plus-mínus (gore) grindovej scény patrili k top záležitostiam, sa im aj vďaka neveľmi zvládnutej promotion, bez ktorej to nejde a nikto ju za vás neurobí, podarilo preraziť len miestami. Mať z asi siedmych štúdiových nahrávok oficiálne vydané dve je tiež unikát. Od splitka s personálne prepojenými NOMENMORTIS uplynulo osem rokov, CRUENT sa krátko nato odmlčali, a až pred cca troma rokmi ohlásili návrat. NOMENMORTIS úspešne uložený na zaslúžený odpočinok, deti odrastené, nejaký voľný čas je, tak prečo si ešte nezahrať.

Návrat ma potešil a aj som ho vcelku podrobne sledoval, bol to miestami boj, ťažkosti so zostavou, potýčky s časom, prístupom, motiváciou, ale všetko dobre dopadlo a na predposledný februárový piatok bola ohlásená koncertná skôr predpremiéra novej zostavy. Pekne polosúkromne U legionárov, ale väčšina tých, čo mali prísť aj prišla, a dočkali sme sa po rokoch veľmi fajn nakladačkovej tancovačky v priateľskej atmosfére

Že sa netreba plašiť na siedmu bolo úplne jasné, tých 19:00 na letáku bolo len tak v duchu „niečo tam napísať treba“. Ľudia, dokopy nakoniec hádam do 50 kusov, sa pomaly zliezali, pili pivo, rozbehli debaty a pokukovali na rozložené sersámy pohľadom „kedy už to bude?“ Ak to u Legošov nepoznáte, tak ide o pivničnú piváreň v meste, pozostáva z niekoľkých priestorov takých úzkych, že Smotánku by tam točiť nemohli, lebo stará Judínyová by nemohla ísť do svojho obľúbeného rozštepového postoja. Ale keď sa chce, dá sa tam aj stagediveovať bez ohľadu na neexistenciu pódia, to si pamätám z koncertu mexických GORE AND CARNAGE.

Po štvrť na deväť sa CRUENT konečne rozhodli, že teda treba ísť na vec. Nastúpila aktuálna štvorčlenná zostava so zakladateľmi Adamom (gitara) a Funésom (basa) a novicmi Mandrom (bicie) a Karčim (vokál). Materiálu že mali na cca niečo vyše pol hodiny, nakoniec sa ale hralo aspoň 45 minút, keďže pre veľký úspech bolo treba pár vecí zopakovať. Na to, že Legoši rozhodne nie sú geniálny priestor, sa podaril vydarený hutný drviaci zvuk, Adam v maske Jasona Voorhesa súkal kvalitné gitarové linky, čerpajúce z grindu, gore, death metalu a podobných žánrov, Funésova basa mala taký masívny zvuk, že miestami znela ako ďalší chlievny vokál. A to teda Karči ukázal, že nie je žiadne nedochôdča, growlil a reval kvalitne, a v polohe „vytiahnutý odtok z vane“ naozaj exceloval. Bubeník to takisto hnal dopredu na úrovni, náklepy moc fajn, zvyšok takisto. Osobne by som prijal menej „umca-umca“ rytmov, ale CRUENT sú z veľkej časti aj o tancovačkovom gore a bez neho by to bolo jak slam bez toho večného jeblého odzemku.

Hudobne sa išli v prvom rade nové veci, na ktorých štúdiovú podobu som zvedavý, lebo vyzerajú na chytľavú zmesku napalmovského, deadinfectionovského i gore grindu a nejakého toho metalu. Obzvlášť silný hitový potenciál má „Jabba Is Coming“ s niekoľkými citáciami Imperiálneho pochodu, viacej takýchto fórov, znie to dobre. Zo starých klasík nemohla chýbať kultovka „Kresťanstvo je piča“ a keďže niekedy poteší i cover, dalo sa hodiť kýpťami na „Dis-organ-ized“ od IMPETIGO. Po pár prídavkoch CRUENT oficiálnu časť piatkového večera ukončili, nastal čas bežnej ľudovej zábavy = konzumácie, a veľký svet sa môže tešiť, ako to v sobotu 12. marca navrátilci naložia Collosseu.

Martin Lukáč       

TEETHING / FEASTEM split 7"EP 2016 (kooperácia)

Boha, odkedy som tento sedempalec obdržal, odvtedy sa mi krúti na platňomete. Toto je prvá trieda v grindcore. Luxusná prvá trieda, kde dostanete k pohodliu aj šampanské do ruky. Ináč ani by som nevedel zhodnotiť tieto dve , perfektné kapely. Tu nie je čo vyčítať, tuto je všetko dotiahnuté do dokonalosti a na to sme od nich pravdaže aj zvyknutý. Nesklamali zase!
TEETHING sú Španielsky matadori, brúsiaci vysokooktánový grindcore. Tri skladby z ktorých vyniká hitovka "You Live A Life Don´t like" . Parádna jazda. Proste mlaskám spokojnosťou.

FEASTEM netreba snáď nikomu predstavovať. Mimoriadne kvalitný grindcore s mimoriadne kvalitným bubeníkom. Občas mi sice ich postupy až nápadne pripomínajú black metalové nahrávky (guľometné bicie,pomalé riffy), ale stále je to úplný bazam na uši každého grindera. Tiež tri nevydané skladby v kvalite, na ktorú sme od nich zvyknutý. No nič idem otočiť znova asfalt a dať to ešte raz!
-Lepra-
BANDCAMP

MONSTRONOMICON – Metal si nevyberá, Martin Lukáč (Hellhand 2014)

V tejto krajine nevychádza extra moc kníh, ktoré by stáli za zmienku a už vôbec nie takých, ktoré by sa priamo týkali aj veci, o ktorých je tento blog. Presne to sa stretlo v tejto 400 stranovej výpovedi jedného človeka. Výpovedi o svojom živote s hudbou, scénou, výpovedi a scéne a hudbe, výpovedi o dobe a ľuďoch. Výpovedi človeka, ktorý sa v scéne dlhé roky aktívne pohyboval a spolutvoril.

Martin mal vždy skvelý štýl písania, tak som nemal extra problémy s tým, aby som sa prelúskaval týmto spojením rozprávania s faktografiou košického (a celkovo východoslovenského) nielen metalového podzemia. Čítalo sa mi to dobre možno aj preto, že veľa z tých udalostí som vtedy zažil aj ja, na mnohých akciách sme sa stretávali, či obchádzali a každý na ne máme svoje spomienky. Pri čítaní Martinovho popisu niektorých vecí sa mi v hlave objavovali vlastné spomienky a bolo to vcelku zaujímavé znova takto cestovať časom a vyťahovať dávno prachom zapadané veci. Niektoré „vtipné“ historky mi neprišli až tak zábavné, ako isto prídu priamym účastníkom, či ľuďom, čo ich poznajú, no v rámci textu nepôsobili rušivo. Nasmial som sa pri čítaní aj tak dostatočne. Navyše som sa dodatočne dozvedel niektoré predtým netušené súvislosti niektorých udalostí. Ešte veľmi oceňujem, že sa nevenoval len vlastnej kapele a svojím činnostiam, ale sa pekne rozpísal o všetkých dobových kapelách a miestnej scéne ako celku. Skrátka, táto kniha rozšírila moje povedomie o tej košickej. Myslím, že okrem pamätníkov, má čo ponúknuť aj mladším ročníkom, bo faktograficky je skutočne riadne nadupaná. Z mojej strany absolútna spokojnosť.

Neviem, či sa ešte niekde táto kniha dá zohnať, no ak ju niekto chce, cestu si nájde.

-Majto C.-

SPASM "Pussy De Luxe" CD 2015 (Rotten Roll Rex)

Novinka od džigolov z Brna. Porno gore vôbec neočúvam, lebo sa z neho stala módna vlna a nabaľujú sa na nej kapely, z čistej vypočítavosti. SPASM ale medzi nich určite nepatria. Je vidieť a hlavne počuť, že sa jedná o starú generáciu grinderov, ktorý pod pojmom gore/porno grind majú zafixované kapely ako Dead Infection. No a ja tie mám rád. Presne k tejto spomínanej formácii by som prirovnal aj zvuk SPASM. Ako dobre vieme tak chlapci vystupujú v dosť bizardnej zostave (basa,bicie, vokál) a tak všetky riffy na sebe nesie zbustrovaná basa. Pravdaže nikdy nenahradí zvuk gitary, ale na druhú stranu má v sebe to čaro, ten bordel, ten divný zvuk,ktorý vám gitarista, čo vie hrať, nikdy neurobí. Presne tento špinavý sound je najzaujímavejší na SPASM a práve preto pripomína ranné nahrávky Dead Infection, keď ešte nevedeli poriadne nazvučiť ani oni gitaru. Trocha som sa  obával klasických tupačiek, ktoré sú charaktreristickým znakom v tomto štýle, ale naštastie sa všetko odohráva v old schoolovom duchu, pravdaže zopár ich najdete, ale nie je to až tak chorobné.
Do toho nezrozumiteľný prasačí chrochták a kvílenie a gulášik je hotový.
18 skladieb, dobrý zvuk, pekný obal (aj keď mi chýbajú texty, ktoré by som si rád prečítal) a hlavne chorobná dávka perverzity, takej skrytej, nie takej že to chce byť za každú cenu do očí ale takej rafinovanej.
-Lepra-
BANDZONE