DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 17. februára 2019

DEHYDRATED / FATALITY split 7"EP 2018 (Samovydanie)

Slovenský death metal na vinyle? Ešte doteraz by som povedal, že utópia, ale nejak sa ľady pohli asi vďaka globálným tlakom. Dvakrát death metal na splite a z toho je jedna Slovenaká kapela, tak to už chce oslavu.
DEHYDRATED ma trocha schladili, lebo som očakával nejaký skrytý song, nejakú excluzivitku, žiaľ nekoná sa  prekvapenie a na ich strane nájdete song z ich reinkarnovaného debutu "Resurrection" z roku 2017 a je to song "Dying And Asking". Takže opisovať hudbu, moc nemá zmysel, je to kvalitný death metal zo starej školy.
FATALITY, to je stará kapela, ako samotná Morava. Boha v ich zostave sa mihlo už toľko ľudí (vrátane Radima zo SPASM), že by mohlo tradovať, že keď si nehral vo Fatality, nie si Moravský death metalista!! Ale nie, srandy bokom.
 Majú tu jednu skladbu "B.T.K." , ktorá je presne ako u Dehydrated, kvalitná old schoolová záležitosť, ktorá nepotrebuje ani komentár. Proste kvalitka. Neviem však indentifikovať, či sa jedná o nový song,alebo je použitý z ich staršej tvorby.
Obal je farebný a celkom fajn, no chýbajú mi texty.
Až si nechceš nechať ujsť príležitosť, vlastniť jedna z mála split death metalových sedempalcov, čo u nás vyjdú, tak si pohni!
-Lepra-

FATALITY
DEHYDRATED



piatok 1. februára 2019

DEZERTER „Wiekszy zjada mniejszego“ LP 2014 (Pasaźer)



Čo lepšie môže urobiť kapela po vyše 30-tich rokoch aktívnej činnosti, ako vydať album? A toto je ďalší v rade albumov tejto poľskej punkovej legendy. Pre mňa ďalší nezabudnuteľný zážitok na dlhé roky. Surový a priamočiary, pritom stále oplývajúci melodikou a silnými momentmi. Rovnako, ako jeho predchodcu „Prawo do bycia idiota“, aj tento počin od prvého momentu točím do zbláznenia, ktoré zatiaľ stále nenastalo. Hoci sa mi spočiatku zdal akýsi jednoduchší a menej farebný oproti predchodcovi. No s pribúdajúcimi posluchmi sa spod povrchu vylupovali všetky jeho zaujímavé vrstvičky, vďaka ktorým to nie je len ten rýchly a intenzívny album. Od samotného začiatku „Rzad swiatowy“ mi zmyslami prúdia tie najlepšie momenty tejto bandy. Hneď po kostolných zvonoch sa vysype chytľavá punkovka s tlmenou gitarou a parádne pradúcou basou. „Paradoks“ je ešte väčší výplach, no ani tu nechýbajú osviežujúce momenty ako napr. sekané refrény, či kvílivý bridge v strede. „Hodowla glupków“ je pekná strednotempovka s paradnymi sekanými gitarami a peknou basou v refrénoch a luxusnou vyhrávkou v závere. „Nie pytaj“ je zas výplachovejšia záležitosť s peknými gitarami a skvelými medzihrami v miernejších tempách. Vždy ma udivuje, koľko sa dá vymyslieť zaujímavých pasáží v rámci 1 cca trojminútového songu. Stranu A uzatvára vecička „Na bruk“ v podobnom melancholickejšom duchu ako je napr. „Zakolysanie“ z mojej obľúbenej placky „Blasfemia“. Pomalé, hypnotické tempo a tlmené gitarky pod precíteným spevom (žiadne slaďárne nehrozia, všetko je v rámci Dezerter-punku). S príchodom burácajúceho refrénu mi vždy nastupuje mrazenie na šiji. Druhú stranu otvorí rinčaním gitár titulná vecička. Beštiálne šúchané gitary a závratné tempo, v ktorom sa striedajú pasáže. Veľmi príjemným spestrením je pomalá, húpavá posledná tretina songu. Nasledujúci „Wróg“ zaútočí mierne pomalším tempom, no stále uháňa dostatočne rýchlo, aby nedával veľa šancí na účinnú obranu, tak vás uklepe zaťatou päsťou na krvavú masu. Ako je u pánov dobrým zvykom, ani v tomto prípade sa nejedná o jednotempovú záležitosť a doprajú vám aj pomalších úderov. „Koalicja“ z tempa ešte mierne uberie, no stále nepatrí k tým pomalším veciam albumu. Gitarovo opäť pestrá vec plná skvelých riffov. Parádne vyznejú zasekávané gitary s pulzujúcou basou a uháňajúcimi bicími. „Dzieci gorszego boga“ prevezmú žezlo s rovnakou intenzitou. Temnejší, valivý song so silným znepokojivým závanom, ktorý mne pripomína ďalšiu skvelú bandu Armia. Záver patrí veci „Scieki“, kde po akustikom (skoro až country) úvode nastúpi celá kapela a dorazí druhú polku v svižnom tempe do konca. Smostatnú kapitolu tvoria osobité texty bubeníka Krzysztofa Grabowského, ktoré sú jedným z originálnych poznávacích znakov Dezerter. Jeho postrehy sú trefné a sedia na súčasnú situáciu vo svete úplne dokonalo, až je to smutné, že sú platné aj takmer 5 rokov od nahratia a vydania albumu.
Čo dodať? Len, že už by som rád vypočul aj nejaké novšie veci od tejto skvelej trojice. Skvelej punovej muziky s vlastným ksichtom nie je nikdy dosť.

-Majto C.-