SEDEM MINÚT STRACHU / ADOLF SHITTER split 7"EP 2014 (underground Pollution/No fucking label)

Bordelári všetkých krajín spojte sa!! Pokútne splitko dvoch pokútnych kapiel. (pokútny- nectiaci si tradície, neovládajúci svoje nástroje).
Keby ste sa niekoho opýtai, ako vyzerali začiatkom 90tych rokov sedempalce, tak vám podám tento. Hrubá diera na vinyle, ktorú už 10 rokov asi nikto nepoužíva, bez potisku (hádaj kde kto hrá), xeroxový obal, aj keď farebný s xeroxovou prílohou typu nalep,prefoť. Dá sa ešte old schoolovejšie niečo urobiť? Myslím si, že nie. Vyšlo dokonca len v 200ks náklade, takže už raritka teraz. Muzika?
SEDEM MINUT STRACHU predvedú svoj klasický, aj ke´d koordinovaný bordel, ktorý je ultraprebasovaný a tá basovká trhá. Páči sa mi to, aj cez fakt , že hosťom toto určite nepustím, lebo by na druhý deň pri dverách stáli dvaja v bielom plášti-)))))) Zaujímavé je , že už si chlapci vytvorili svojský štýl, zvuk aj prístup k bordelu. Takže prvé kroky na nabeovstúpenie už sú podniknuté!
ADOLF SHITTER vraj toto natočili v štúdiu, ale znie to ako keby ste položili kazeťák uprostred skúšobňe a len tak hrali. každý niečo, každý zle a hlavne poriadne bordelovo. Až by ste si to chceli ešte raz pustiť, tak gratulujem, ste postihnutý hlukom. Ale kvôli S,M.S. sa oplatí vlastniť túto raritku. Zaujímavé je, že ako sa dokážem preniesť na začiatok 90tycjh rokov, pri počúvaní produkcie Sedem Minut strachu, keď som si v Bratislave pod michalskou bránou v predajni hudobných nosičov, dal pustiť MEAT SHITS na plnú predajňu. Jaaj, krásne časy!
-Lepra-

STAND UP SPEAK UP / RABIES split 12" LP 2012 (kooperácia)

Už som sa dávnejšie kochal týmto vinylom a povedal som si, že ho raz musím mať. Šakalovu hordu Rabies poznám, tak čo? Prešlo trocha viac času, než som si toto LP zaobstaral a kochal som sa tou krásou, krásne farby, a tie výrezy ako cirkulárka.
Takže vizuálna stránka na 100%.  STAND UP SPEAK UP je pre mňa velkou neznámou a zároveň strašne príjemným prekvapením. Takýto HC dokázali robiť len Češi začiatkom 90tych rokov , keď sa zjavila kompilačka od Monitoru HC rebélie. Fakt chytľavý a hlavne nikde nekladúci hranice HC!
Pozvoľna prechádza ich tvorba od punku cez grindcore klepačky až po HC. Proste pestrá paleta štýlov, český vokál, do toho občas flauta. Nádherne sa to počúva. Navyše inteligentne, humorné texty. Záverčný bonus v hitovke "Pravda a Láska? Aneb Nic Nám Není Svatý! " je len parádnou bodkou za ich tvorbou.
Môžem len pochváliť!
RABIES je fosília na čele s neúnavným propagátorom undergroundu Šakalom. Posledne som ich videl v Brne, kde sme hrali spolu a tam predviedli fakt tornádo na štýl Hellnation. Tak som bol fakt zvedavý, ako sa stým popasujú? Výsledok je tak pol na pol. Tú živelnosť nedokázali preniesť do drážok tohoto LP, ale nie sú jediný, proste tak to je vždy. V kvalitnom štúdiu , bordel nenarobíš. Znie to príliš čiste  a uhladene. Na druhú stranu keď si odmyslím ich živé vystupovanie,že ma to pri písaní tejto recenzie nebude ovlyvňovať, tak tu máme kvalitnú nahrávku, ktorá drtí prastarý powerviolence. Zvuk parádny, nasadenie tiež. Vokál trocha jednotvárny. 15 skladieb, ktoré proste od začiatku sypú až do konca, občas si odýchnu, ale tempo nepoľavuje celý čas. Najdete tu aj coverku od DISCHARGE , hádaj ktorú-) .
Proti sebe sa postavili dve odlišné poňatia HC a je na vás už len, ktoré sa vám bude páčiť. Mne sedia obe!
-Lepra-
RABIES

WARFUCK „Neantification“ 12" LP 2013 (kooperácia labelov)

S touto dvojicou z Francúzskeho Lyonu som sa po prvý krát stretol pred rokom v Lučenci, kde mi totálne vyrazili dych svojím energiou nabitým predstavením. Od vtedy sledujem ich tvorbu a všetko čo sa okolo nich deje. Neantification je ich druhá LP, ktorá vyšla za spolupráce sedemnástich rôznych labelov v D.I.Y. duchu čím si ešte viac získali moje sympatie. Do priesvitného vinylu vyrezali 15 songov, v ktorých vám naložia riadnu dávku blast grinding violence nášupu. Mac a Nico okrem svojich hlasiviek výborne ovládajú aj svoje nástroje, čo dokazujú hlavne v technickejších HC pasážach, ktoré majú taký melodicko, melancholický nádych. Hlavne druhá strana je celá trochu viac rozťahaná a temnejšia. V poslednej skladbe trochu zaexperimentovali so saxafonom, čo začína byť celkom populárny grindový nástroj haha. Neustále zmeny tempa, klepačky a rýchle dvojkopákové palby, spomalenia, gitarové prepletance, fakt musíš občas dávať bacha čo sa deje. Pod zvuk sa ako mastering šef podpísal legendárny Dan Swano a to švédsko tam jednoducho cítiť. Ak v piatok, 29.8. nemáš čo robiť tak sa presvedč o sile tohto dua na vlastné uši v Bánovciach nad Bebravou.

Jan IP

http://warfuckgrindcore.com

https://warfuck.bandcamp.com

THE CITADEL / TYRELL´S OWL split 7“EP 2014 (kooperácia)

Konečne vyšla nahrávka mojej najobľúbenejšej bandy posledných rokov z našich krajov vyrýpaná do drážok vinylu. Navyše ako bonus na druhej strane môj súkromný minuloročný objav z budapeštianskej liahne – Tyrell´s Owl. V nenápadnom obale je ukrytých 5 dávok výdatnej stravy pre nenásytných ako som ja.

The Citadel z Galanty na svoju časť dali 3 nádherné songy, ktoré už značný čas hrávajú aj naživo a dobre je na nich počuť, ako kapela postupne dozrieva a nachádza svoju vlastnú tvár. Úvodná „Útek / Návrat“ rozbieha gitarová vyhrávka, aby sa vzápätí skladba v pomalom tempe pohla a po úvodnej slohe a parádnej vyhrávke nabrala na intenzite a hoci nepatrí k najrýchlejším, určite sa im intenzitou vyrovná. Ak k tomu prirátam skvostnú prácu gitár (vrátane basy), nie je o čom. Druhý song „22 holttest“ je síce v maďarčine, no v booklete je aj anglická verzia textu, tak jej môžno porozumieť napriek neznalosti jazyka. Hoci úvod je zbesila jazda, na aké som zvyknutý z minulej tvorby kapely, pokračovanie je už silno atmosferická a melodická záležitosť, kde miestami gitary koketujú až s emo-hardcorom v tom dobrom slova zmysle. Navyše Spajkov emóciami nabušený prejav na nahrávke vytvára skutočne skvelú atmosféru. Posledná hitovka „Mesto“ začína opäť vybrnkávanou gitarou, na ktorú sa napojí strednotempová úvodná časť, aby sa s parádnou basovou vyhrávkou dostala k šialenej pasáži, z ktorej mávam aj pri počúvaní doma, aj naživo také zimomriavky ako z máločoho. Neskutočne vygradovaný song. Ak by som mal vybrať najlepší song desaťročia, určite bez váhanie poviem tento. Podobné pocity som kedysi zažíval na koncertoch Junk, ktorých mi hlavne slovensky spievané veci galanťanov v poslednom čase stále viac pripomínajú. Celá nahrávka má optimálny zvuk, kde pekne vyznejú obe gitary, no aj super basové linky, ktoré tu častokrát nehrajú len doprovodnú úlohu. Spev s bicími tiež nezanikajú, nestráca sa ani hutnosť ani melodika. Excelentná záležitosť a teším sa na každý ďalší song tejto kapely.

Tyrell´s Owl ponúkajú tiež zaujímavé veci a na svoje pomery aj dosť atmosferické. Ak sa týmto smerom bude vyvýjať nová tvorba, ďalšia nahrávka môže znieť dosť zaujímavo. Prvý song „No sort of spontaneity“ začína decentnou žblnkotavou gitarou, aby sa následne song rozbehol do tradičného svižného crust-hardcorového tempa, na aké som bol u nich zvyknutý v minulosti, kde sa do gitarového besnenia striedajú oba vokály. Druhá „Wide eyes, blind stitches“ začne hneď v neúprosnom tempe so skvostnými melodickými gitarami, no pre zmenu sú v strede rôzne spomalenia a seky, čo znie dosť zaujímavo. Keď sa potom ozve niečo ako gitarové sólo, tak len pozerám, že čo sa deje. V ich tvorbe nečakaný spestrujúci prvok. Song si potom žije svojím vlastným životom, pomalé pasáže sú vystriedané rýchlejšími, dokonca aj úplne zbesilá, povedal by som, že blackmetalová pasáž zaznie, veľa rytmických sekov a množstvo zmien tempa. Po hlasovej stránke tiež pestrá záležitosť, kde sa striedajú obaja speváci v rôznych polohách svojich hlasov - hovorené slovo, revy, kriky, melodický spev – parádna vecička. Každopádne som zvedavý, akým smerom sa bude posúvať tvorba týchto sympatických borcov.

Tak. A teraz viete, že toto splitko je povinnosťou pre maniakov do melodického hardcoru abo do modernejšej verzie crust-hardcoru s melodickými prvkami.

-Majto C.-

The Citadel:https://www.youtube.com/watch?v=jlxUCCx4jXc

Tyrell´s Owl: https://www.youtube.com/watch?v=_NnHJ_rItDg

JACK „Éberkóma“ 7“EP 2014 (Give Praise Records, Crustatombe)

Túto maďarskú grindovú úderku som videl na jednom z Ffud festov (nechce sa mi nikde pátrať na ktorom, bo je to aj tak nepodstatné) a už tam som bol prekvapený, ako dobre ich muzika znie. Síce sa mi vtedy zdala ešte dosť metalovo orientovaná, no dosť dobrá. Preto som ani na moment nezaváhal, keď som do rúk dostal toto ep-ko a hneď som sa stal hrdým majiteľom. Do červena ladený kreslený obal ukrýva vinyl vyvedený v rovnakej krvavočervenej farbe.

A ten zbesilý úvod prvej „A felettes“ to je teda riadny kopanec do gulí. Normáolne mi preleteli telom až do hlavy a vyrazili z nej oči – teraz mám gule miesto očí. Absolútne surový nástup – skvelá rúbanica vystriedaná dvojkopákovou masážou a v závere znovu výprask – skvelý grindík. Titulná „Éberkóma“ začne pomalšou death-metalovou pasážou, ktorá sa ešte v songu neskôr objaví, s gitarovou vyhrávkou, ktorú vystrieda svižný nášup. V pozadí sa z času na čas ozýva industriálny sampel, ktorý sa prepletá všetkými songami ako neviditeľné spojivo. „Ongyilkos társadalom“ je grindový náklep ako sa patrí, nasraný, agresívny – v trvaní trištvrte minúty – skrátka, riadna nálož. „Bomtásra ítélve“ je v podobnom duchu, no obsahuje aj spomalené pasáže. V „Beavatkozás“ sa okrem pomalej ťahavej pasáže ozdobenej melodickým gitarovým sólom, objaví aj hopsavá časť v Haemorrhage duchu. Zato záverečná „Béklyó“ je čistá rana z milosti, aby rozdrtená osoba dlho netrpela. To ja veruže netrpím a otáčam placečku a znovu kopanec do gulí... Neviem, ako znejú ostatné nahrávky tejto bandy, no toto je jednoznačne parádička. Ak si grinder, skoč po tom a zožer to celé jedným dychom.

-Majto C.-

CONTRASTS „Every Second Every Minute Every Hour“ 7“EP 2013 (Anchored Records)

Ako som minule spomínal nemeckú scénu, tak Contrasts sú jej ďalším predstaviteľom, no tentoraz modernejšieho zamerania. Ich tvorba má blízko k metalovejšie znejúcim spolkom ako sú Throwdown a pod. A hoci je úvodný song „Hope/wish“ relatívne svižná záležitosť, predsalen obsahuje množstvo pasáží, pri ktorých omladina môže zbesilo metať končatinami na všetky svetové strany. Do toho chorobný hrdelný ryk speváka a hutný gitarový dvojzáprah. Druhá „Young hearts“ začne peknou melodickou vyhrávkou a v hutnom strednom tempe valcuje svojou nasranosťou. Tu mi ani nevadí, že sa nekonajú žiadne rytmické zmeny a fígle, bo už len tie vyhrávky song spestrujú. Nasraný je aj úvod „Soulsucker“ a znovu stredné, valivé tempo s ostro sekanými gitarami a zborovými výkrikmi, no v podstate stále v jednom tempe, čiže pre mňa menej výrazná vec. Zaujímavejšia je posledná „Losing ease“, ktorá síce tiež začína v strednom tempe, no potom sa na chvíľu rozbehne, aby zas prišla mosh-pasáž so sekanými gitarami a vyhrávkou do pozadia. Nakoľko tejto odnoži hardcoru extra neholdujem, tak tento sedempalec často netočím a dvanásťpalec by som asi nechcel počúvať. No raz za čas si to vcelku aj užijem, no potom zas dlho nemusím. Naživo je to čosi iné – to ma aj táto nemecká partička bavila. No verím, že sa nájde dosť takých, čo im ich tvorba urobí dobre...

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=MdhH7ZV0LdQ

NO MORE WAITING „The Worst Day Of My Life“ 7“EP 2013 (d.i.y.)

Bez dlhých úvodov. V rukách držím sedempalec pre mňa neznámej bandy z francúzskeho Clermont Ferrandu. Keby mi nebol doporučený, podľa obalu by som si ho isto nevybral. Ale ako už býva zvykom, nikdy nie je obal to podstatné, tak prejdem radšej k muzike. A hudobný obsah, to už je čosi iné. Parádny, mierne melodický hardcore, akým rád plním svoje zvukovody. Úvodný song „Inner rage“ začne veľmi nádejne (trošku mi to pripomína The Citadel, ktorí podobne začínajú niektoré svoje songy), do pomalého tempa znie gitara s melodickým nádychom a spevák hystericky škrekoce. Postupne sa skladba rozbehne do stredného tempa, kde sa k spevákovi v zboroch pridáva aj zbytok bandy. Po vyhrávke ako z materiálu „The fire of retribution“ (stará žilinsko-trenčianska úderka Junk) sa skladba dostáva do obrátok a sype v duchu napr. The Boring. „My own god“ – znovu pomalší úvod a spevákové hysťáky, potom nášup ako sa patrí, samozrejme popretkávaný rôznymi spomaleniami. Po otočení začne svižná „Harmfull pessimism“ hneď skraja nášupovým tempom, ale aj tu príde k spomaleniu do stredného tempa a cez rôzne seky sa v ňom dostane až k záveru. Posledná „Dystopia“, s hovoreným úvodom do pomalého doprovodu, je tiež vcelku svižná záležitosť so značne melodickou gitarkou. Toto je môj prvý kontakt s hudbou mladých francúzov a priznávam, že aj po viacerých týždňoch a viacerých vypočutiach z neho stále mám mierne zmiešané pocity. Na jednu stranu sa mi ohromne pozdáva ich muzika, no stále si nemôžem zvyknúť na ten hysterický vreskot. Je síce trošku podobný hlasu ako majú More Dangerous Than Thousand Rioters (aj hudobne k nim majú asi najbližšie), no tu si naň zvyknem vždy až po treťom vypočutí celého materiálu (áno, aj to že to počúvam vždy viackrát po sebe svedčí o tom, že to nie je odpad), Ale zas to je vec vkusu – mne skrátka ten hlas nesedí, ale kapela ako celok znie skvelo.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=_U89Ht3nuns

SOKEA PISTE „Ajatus Karkaa“ LP 2011 (Karkia Mistika Records, Mouse Records, Trujaca Fala)

Ak poviem Fínsko, každý si hneď predstaví buď starý doom metal 90s, či funeral-doom nultých rokov, abo starý 80-kový prasopaloidný punk-hardcore. Tvorba tejto partičky sa však nehodí do žiadnej z týchto škatuliek, hoci je to tiež punk, no nečakajte žiadne závratné rýchlosti. Hneď úvodná, titulná vec „Ajatus karkaa“ vám pekne rozkope ksicht svojou surovosťou a špinavým zvukom dvoch gitár, do čoho hrá basa jednoduchú vyhrávku a spevák s basákom sa prekrikujú za lomozu bicích. „Askel syrjään“ síce aj začne v svižnom tempe, no po chvíli sa zmení do pomalého nasekaného rytmu a začnú kriky a naliehavé ťahavé spevy v refrénoch – celé sa to párkrát zopakuje, ku koncu sa pod všetkým tým špinavým lomozom objaví gitarová vyhrávka. V podobnom tempe a duchu sa nesie aj nasledujúca „Muotta“, kde sa opäť ozýva spev basáka. No ozdobou prvej strany a v podstate aj jednou z ozdôb celej kolekcie je pomalá „Psykiatriaa“, s pomalým ťahavým úvodom, po ktorom len bicie klepú čudný rytmus (jak staré Nomeansno), do toho vrzgoce naefektovaná basa a spevák deklamuje svojím naliehavým hlasom. Po chvíli sa pridajú aj kvílivé gitary a skladba postupne graduje a naberá na intenzite, napriek tomu, že stále ide v pomalom tempe. Úplne mrazivý zážitok (dokonca aj naživo bol tento song neskutočný). „Vieraantuneet sopeutuneet“ rozbehne zas trošku svižnejšie tempá a gitary burácajú unisono. Tak stopka v strede, kde za doprovodu jednej gitary spevák odspieva jednu vetu, pôsobí mimoriadne spestrujúco, hoci potom opäť buráca v plnej intenzite. „Umpikuja“ rozbehnutá basovou linkou, na ktorú sa nalepia sonické steny oboch gitár a burácanie kotlov, do čoho začne spev – znie to skvostne a pekne k tomu sedia aj kontrastné refrény s normálnym rytmom a unisono gitarami. Druhou ozdobou je záver strany a celého albumu, temná „Musta laatikko“ s dramatickým úvodom, kde zas prišli k slovu kotly a jednoduché gitary s deklamovaným emotívnym spevom (pod pojmom spev však u tejto bandy nečakajte žiadny sladký hlások, ale vysoký zachrípnutý hlas, ktorý sa snaží dostať zo seba kvantá emócií), skladba postupne rastie a rozpína sa, keď sa ozve refrén, kníšem sa vždy v tranze jak zombík a kričím so spevákom „musta laatikkoooooo...“. Skvelo je popáchaný aj záver, keď pri repetitívnom opakovaní jednoho motívu postupne stišujú nástroje – no šleha nehorázna. Ak si doma radšej pustíte Rudimentary Peni či Nomeansno namiesto Discharge či G.B.H., skrátka, ak máte radi nevšednú muziku, neváhajte ani na moment, keď kdesi uvidíte tento album, abo plagát na koncert Sokea Piste. Isto nebudete ľutovať...

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=TUlZOvLeXQw

INTERNAL ROT „Mental Hygiene“ LP 2014 (625 Trash / Crucuficados Pelo Sistema)

Internal Rot je pomerne nová kapela z austrálskeho Melbourne poskladaná z trojice maniakov, ktorí svoje muzikantské skúsenosti, oddanosť a lásku ku grindu predviedli v kapelách ako Agents of Abhorrence, Roskopp, Super Fun Happy Slide a mnoho ďalších. Tvorba Internal Rot stojí na pevnom grindovom základe s dominantnými Christopherovými klepačkami. Chytľavosť a hitovosť skladieb majú na starosti dravé punkové rifi ala Disrupt. Maxove hlasivky dostávajú tiež pekne zabrať, ale čo je v tomto prípade dôležitejšie je skvelé frázovanie a napasovanie vokálov do hudby čím je to všetko ešte výbušnejšie a energickejšie. Toto je skutočne riadna mastenica. Je to rýchle a priamočiare, nič sa neopakuje a stále sa tu niečo deje. Skladby frčia jedna za druhou v takom tempe, že jednoducho nestíhajú nudiť. 20 zásekov rozdelených pekne na polovicu na každú stranu bledomodrej LPčky (vyšla inak aj klasická čierna, to len tak trochu machrujem) mi zakaždým rozprúdi krv v žilách. Pre tých čo stále váhajú nad kúpou gramofónu, alebo jednoducho len majú radšej menšie strieborné digitálne kotúče vyšla aj CD verzia u Blastasfuck rec. Obal platne zdobí fotka z klipu s Kate Bush, čo som celkom nepochopil a najprv som myslel, že je to fotka z nejakého 80-kového horrou haha. Tu už neni čo viac vypisovať. Ak holduješ old school grindu v štýle Excruciating Terror tak neváhaj, pretože toto ti určite vyhodí dekel!!!!!!

Jan IP

http://internalrotters.bandcamp.com/

http://www.625thrash.com/

http://www.crucificados.de

HOMO HOMINI LUPUS / GELO split 12" LP (Kooperácia)

Zaujal ma krásny obal. Odradil ma názov prvej kapely (nejak mi nepasujú latinské názvy). 9 malý labelov sa poskladalo, aby tento split vydalo a poviem vám, bohatsky som si zmľasol na tom. Jedná sa o Chorvátsku/ Taliansku kapelu.
HOMO HOMINI LUPUS je úplne grindcore tornádo. Klepačky jebú od začiatku do konca a druhá polovica ich materiálu vám príde ešte intenzívnejšia, než tá prvá. Je to tým, že sa nahrávalo v rôznych dátumoch na pomedzí jedného roka. A výsledok je absolútne presvedčivý. Klepanice, ktoré by dala len pomocná sila v kuchyni a do toho trocha monotóny a aj trocha neenergický spev. Keby ten spev sa trocha vytuningoval, tak tu máme tak šialenú grindcore nahrávku, že by sme tancovali okolo gramca. Už toto je fakt nadpriemerm,ale šlo by z toho urobiť aj niečo viac. No a úplne ma do kolien dostala posledná inštrumentálna (ano, v grindcore je aj inštrumentálna skladba) skladba, ktorá sa tak poriadne vymyká z priemeru, že som nechápal. klepačka a sóla, proste nezvyk, ale parádny nezvyk. Klobúk dole, zapisujem si do diára, že s touto kpelou treba rátať do budúcna!
GELO drhnú klasický punk/crust/HC s metalovým zvukom a poriadne nasratým vokálom. Keby tento vokál bol u HHL tak je to bomba. Tu je viac hudba postavená práve na vokáloch, ktoré sa prekrikujú, hodia zbory, proste je to intenzívne. Celkom dobre  sa to počúva a dobre je že temto sa nelinie v jednej úrovni, ako to býva väčšinou u crustových kapiel, ale každá skladba je iná. Dobrá nahrávka a celkovo celý album je pre mňa prekvapením! Pokukaj sa po tom na koncertoch v distrách, oplatí sa!
-Lepra-
HOMO HOMINI LUPUS
GELO

MIDNIGHT CRISIS „s/t“ 7“EP 2014 (Rinderherz Records)

Nemecká punk scéna, hoci má veľké tradície, je pre mňa pojmom skôr neznámym, kde poznám len pár starých mien. Len v poslednom období kadeako naslepo kupujem nejaké nahrávky na ochutnávku. Preto som sa pred časom ani nebránil navštíviť akciu dvoch nemeckých partičiek, kde jednou z nich boli práve Midnight Crisis. Okrem toho, že sú to simpaťáci, zaujali ma aj svojou muzikou, len som vtedy ich demo na kazete nekúpil. Milé prekvápko som zažil zopár týždňov dozadu v Zruči, keď som pri hrabaní v nemeckom distre objavil túto placku.

Midnight Crisis na nej ponúkajú to, čo bolo tak parádne na koncerte, a síce fínskou scénou silne ovplyvnený surový punk. Ak k tomu prirátam fakt, že spevák je v Lipsku žijúci rodený fín, vsjo jásno. Celú kolekciu otvára melodickou vyhrávkou „Ulkopuolinen“ – svižná, chytľavá vecička, ktorá očaruje svojou nekomplikovanosťou, hlavne čo sa tempa týka, bo napriek viacerým zmenám v melódiách, si v jednem tempe precvála od začiatku do konca. Druhá „Tekopyhäút pellet“ ide v tom istom tempe, pričom začiatok s kotlami a basou mi mierne pripomína úvod songu „Chemtrails“ od sereďanov Barney Gumble, no narozdiel od nich si nemci držia svoje tempo až do konca bez zrýchlení, či spomalení. A z tempa nevypadne ani „Onx tää elämää“, ktorá je ale zaujímavá fajn tlmenými gitarami a spomalením v strede. To druhú stranu otvárajúca „Eipä juuri mitään“ mi silno pripomína fínov Ydinperhe, ešte keby sa ozval ženský spev, myslel by som, že počúvam ich. Ďalšia vec z dema „Normaali“ tu pôsobí dosť nenápadným dojmom. Najvýraznejšia vo všetkých smeroch je záverečná „Hunningolla“, ktorá začína pomalou basovou linkou, k čomu sa napoja aj bicie a gitara. A v tomto pomalom tempe sa nesie celá, dokonca sa objaví aj kvílivé, špinavé punk-sóličko v strede a o niečo vydarenejšie pred záverom songu. Vzhľadom k tomu, že je koniec, nezostáva iné ako otočiť platňu a pokračovať. Parádna kolekcia, ktorá sa dobre vstrebáva a napĺňa dobrým pocitom. Borci by kľudne mohli pouvažovať aj nad dlhšou nahrávkou, bo tieto krátke veci nedokážu nasýtiť môj hlad po kvalitnej muzike, ktorú produkujú. Kto fičí na fínskom punku, by túto nemeckú partičku isto nemal odignorovať.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=-WDsghxfxpE

IN MUNCHEN NIX LOS ! compilation 7"EP 2014 (samovydanie)

Kolektív Mníchovských kapiel vydáva túto kompilačku, ako mapovanie Mníchovskej scény a toto je jej už piate pokračovanie. Strčil mi ju do ruky bubeník z Per Capita, tak reku oboznámime sa.
BALE drhnú, rýchly old school HC so zborovýámi refrénmi. Pripomenuli mi, že by som si mohol začať púšťať starý NYHC. Skladba obsahuje všetky atribúty toho štýlu, punkové bicie, neustále zborové refrény, agresivitu. Dobré.
JELLY BRAIN sú klasický rýchly punk, taký, akých je v Nemecku fakt hodne. Je to rýchle, svieže a je to v nemčine. Dá sa ale neumieram z toho
B. stranu otvárajú CONCIERGE a keď poprehadzujete pár písmeniek v ich názve, tak vám aj hneď vyjde o čo sa chlapci snažia. Apokalipsa HC, niečo na spôsob Neurosis. Pre mňa trocha nezáživná záležitosť, uťahaná s falošným spevom.
PER CAPITA je tu jediná crust záležitosť. Majú tu tri skladby a z celého spolku šľapú najlepšie. Klasický crust/grind bordel, skladby okolo minutky. Na záver asi to najlepšie, čo kuchyňa ponúka. vyšlo v limitovanom 300 kusovom náklade.
-Lepra-
BALE
JELLY BRAINS
CONCIERGE
PER CAPITA

HUMAN ERROR / PSYKOANALYYSI split CD 2014 (Total Addiction/Trismus)

boha jeho! Toto je jazda jak hrom. Priznám sa, že som viac bol zvedavý na Fínov Psykoanalyysi ale ono to vystrelilo presne opačným smerom, ako to už býva.
HUMAN ERROR z Maďarska sem capli podľa mojich skromných odhadov asi svoje vrcholové dielo. Tá nahrávka proste má šmrnc a trhá aj kapesníky vo vreckách. 12 skladieb, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od klasického disbeatu až po grindcore s parádnym zvukom. Proste všetko zapadá do seba, ako má byť. Vokál je urevaný a keď treba tak hodí murmur a na kilometre počuť, ako sú všetci zohratý a vyzretý už v tejto muzike. Toto isté by som vedel povedať aj o gitarách a bicích, jednoducho všetko klapne a znie sakra dobre. Pre mňa osobne asi ich najlepšia nahrávka, akú som od nich počul a to už ich počúvam hodne dlho!
PSYKOANALYYSI sú Fíni a drhnú klasický disbeat. Nenájdete tu žiadne grindcore pasáže, len čistý disbeat občas strihnutý s punkom alebo HC pasážami. Celá nahrávka šlape jak dobrý motor idúci na kvalitnú energiu v dobrom d takte. Troška mi nesedí ujačaný vokál, naopak sa mi páčia zborové refrény.
Dokonca tu nájdete aj cover, ktorý práve prebrali od Human Error a pravdaže preložili do Fínštiny.
Nie sú zlý, ale už to nie je tá smršť, skôr taký svižnejší matroš. Ale každopádne, fakt k...a dobrý matroš!!
Pôvodne tento materiál mal najprv vyjsť na vinyle, ale CD verzia ho predbehla. každopádne až sa vinyl zjaví
tak ho chcem mať!!!
-Lepra-
HUMAN ERROR
PSYKOANALYYSI

CHOKED BY OWN VOMITS " 5 Years Full Of Shit/More shit and Vomit" CD+DVD 2014 (D.I.Y.)

Neúnavný hovniaci z Dolného Chčije si takto na kolene pripravili prekvápko k svojim 5 rokom na scéne. Ono asi netušili, že kým to vyjde už budú mať 9 rokov -) Ale nie každý deň svieti slnko, že ano. No a čo tu najdeme? Takže v roztváracom papierovom obale sa na jednej strane nachádza CD a v tej druhej DVD. CD obsahuje 27 trackov z jedného koncertu z roku 2014. Až čakáte, že to bude nejaká chabá odtrhovačka, tak budete prekvapený zvukom. Ten sa podaril tak, že niektoré kapely čo hrajú tento štýl, to nevedia dať ani v štúdiu. Fakt to má gule (a hovno pravdaže). Keď tu budete namietať, že ja v podstate gore grind nemám rád, ano je to pravda, ale CH.B.O.V hrajú ten starý štýl alá Regurgitate/Dead Infection a strihnuté starým Agathocles. Veď od Regurgitate a Ag tu majú aj cover. Tento old schoolový prístup mi v tomto sedí na 100%, lebo polkových kokotín tu nájdete fakt málo a do popredia sa dostáva číra brutalita , ktorá bola práve tým charakteristickým znakom v gore grind štýle.No a to že ich koncerty bývajú celkom dlhé, tak to sa tu presvedčíte určite -))
DVD obsahuje záznam zo 6 koncertov na pomedzí rokov 2005 až 2010. Obsahuje klasické krčmové koncerty, cez Obscene 2009 až po asi najkvalitnejšiu nahrávku a tou je záznam z festivalu Mountain Of Death zo Švajčiarska. Práve tento je asi zvukovo aj obrazovo, najlepšou ukážkou ich umenia.
Parádna raritka, ktorá vyšla, až som dobre pochopil v 75 ks náklade. Tak si pohnite prdelí!
-Lepra-
http://bandzone.cz/chokedbyownvomits

INNOXIA CORPORA / TELEFON „... drát nad plotem“ split LP 2013 (d.i.y)

Valašský punk z Vraha v dvoch variáciách od dvoch výrazných zástupcov tejto komunity. Obe kapely som videl už viackrát naživo a mám aj nejaké ich staršie tituly, tak som bol veľmi rád, že vyšlo toto ich spoločné dielko. Už len to mi chýbalo k dokonalosti. Obal je síce na pohľad jednoduchý čiernobiely, no o to pestrejší je hudobný a textový obsah zaznamenaný v drážkach platne.

Innoxia Corpora ma svojho času príjemne prekvapili v trenčianskom Lúči a hoci už odvtedy nejaký ten čas uplynul a ja som absolvoval kvantá iných akcií, doteraz patrí ich výstup k tým, na ktoré len tak nezabudnem. Síce som ich debut album do dnešných dní nepočul, no ďalšie dva patria k perlám mojej zbierky vďaka zaujímavej tvorbe. Ich chytľavý, osobito podaný punk má svoje čaro. Aj na tomto nie je núdza o skladby s mierne naefektovanými, rinčivými gitarami a zaujímavými aranžami. Či už je to otváracia „Prázdniny v Říme“ alebo hneď nasledujúca „Raketoplán“, abo svižná punkovka „Neóny“ so silným melodickým refrénom. Alebo sekmi gitár otvorená a pekne vygradovaná „Samota“ aby sa gitary naplno rozozneli v refréne. „Šesté přikázání“ mi aj spevom, aj témou textu pripomína song „Strážná věž“ z predošlého albumu „Je stále těžší otočit prst proti sobě“. Skrátka, každý z osmičky songov má čosi do seba. Osobitnou kapitolou sú básnické texty – niektorým síce dodnes nerozumiem, no páčia sa mi ich slovné obraty.

Na opačnej strane tejto platne je ďalšia kapela, ktorá si ma získala svojím neortodoxným prístupom k tvorbe. Druhý album „Smysl malých činů“ mi pripravil dostatok príjemných posluchov. Neinak tomu je aj v tomto prípade. Strana Telefon je otvorená kratučkým introm krátkeho songu „Nahej“. Hneď v úvode nasledujúceho „Něco tady nehraje“ sa ozve Ctibova akustická gitara a potom to vypukne – krutý drsný punk plný rôznych rytmických zmien a melodických vokálov doplňujúcich Ctibov ostrý prejav. Lyrickejšiu chvíľku si kapela vyberie v úvode „Stisk soukolí“, kde sa do melodickej vybrnkávanej vyhrávky decentne recituje a potom zas len Telefon-ický sonicky a rytmicky pestrý punk. Vzhľadom na charakter ostatných songov, spestrením je jednoduchá šľapavá punkovica „Děti pošlem spát“, ktorá nekonfliktne preletí na príjemnej melódii k záverečným zásekom.. Úvod „Ta města“ zas obstaral Ctib dramatickou akustickou gitarou a naliehavým spevom, v okamihu nástupu ostatných nástrojov vždy pociťujem absolútne blaho. Geniálne čosi. Podobné momenty mám na tvorbe Telefon najradšej. „Titulná“ „Drát nad plotem“ začne dramatickým úvodom, aby sa postupne rozhýbala do svižného refrénu, ktorý rozmetá zbesilá sloha, aby sa po chvíli zas vynorila úvodná vybrnkávačka basy s kvílivou gitarou. „Hrůza je lék“ je typický song tejto kapely, ktorý sa zo zbesilosti v polovici zlomí do chytľavej punkovačky. Záverečné melancholické „Outro“ je svojou atmosférou čistá jesenná piesenka, ktorá sa nemôže nepáčiť. To skrátka potom nejde, aby človek neotočil placku a nepustil to celé ešte raz a potom ešte raz... Toto splitko je jedno z vydaní, akých by mohlo byť na scéne viac. Nie je práve obvyklé, aby tu obe kapely zneli tak svojsky a pritom sa tak parádne dopĺňali, že nie je absolútne možné porovnávať, ktorá z nich je lepšia. Hlboká poklona za ten vlastnými silami vydaný počin.

-Majto C.-

Innoxia Corpora: https://www.youtube.com/watch?v=qWsNEYWdtHY

Telefon: https://www.youtube.com/watch?v=2hm8rAuJwHs

ABORTION „Konvert“ LP 2014 (Rarach Katus Records / Rest Of Noise Productions)

Tak sme sa dočkali. Po dlhých 8-ich rokoch konečne zas dlhohrajúci album Abortion a v podstate prvý v „novej“ zostave a prvý na vinyle. Tak som teda nejak poplácal štatistické „perličky“ a radšej prejdem k muzike – to by mohlo byť menej neohrabanô, bo tam som viac doma.

Čo ma veľmi teší, je, že Abortion zostali pri tom, s čím v podstate začali na prvom vydaní v tejto zostave (matroš „Šalieme všetci“), a síce slovenské texty. Ich tvorba tak dostala úplne iný rozmer a povedal by som, že sa tým dosť odlišujú od zbytku podobných kapiel, bo si za tých pár rokov v tejto zostave vybudovali vlastnú tvár a jedným z poznávacích znamení je aj Leprove frázovanie v slovenčine, ako aj zborové refrény, o ktoré tu tiež nie je núdza. Ďalšia vec, čo udrie do ksichtu hneď pri prvom vypočutí, je chytľavosť materiálu, či už je to punkovica „Jedzte hovná“, ktorá je hitovo skákavá, či grindová šleha „Pojeb si svoj reunion“ s parádnou spomalenou pasážou v strede, alebo song „Nasleduj klaunov“, čo sa z grindu zmení na pasáž s parádnou thrash-gitarkou, aby sa zas pretavil do rúbanice a skončil s parádne vyklepávanými bicími v zvuku doznievajúcej thrash-gitarky. Dobrou chytľavicou je aj otváračka B-strany „Nikto nie je doma“, či hutná „Pridaj sa k nám“, ako aj ďalšia punkovica „Cestou do hrobu“. Ďalšou vecou, ku ktorej sa borci vrátili je cover. Tentoraz zvečnili song „Krokodýl“ od obskurnej českej partičky počiatku 90s Divnej Pach. No a čo ma opäť potešilo, že dodržali aj tradíciu záverečného songu v duchu Godflesh. Na Konverte túto úlohu prebral song „Všetko zomrie“, ktorý sa pomalým tempom sunie k záveru a za revu textu: „všetko zomrie, všetko...“ sa postupne stráca v noise stene z produkcie dnes už mnohým dobre známych Supraphon Family. Zmenou oproti minulosti je, že po ňom ešte nasleduje ďalšia položka a síce inštrumentálna parádička „Pure“, ktorú osobne beriem ako hold čistote muziky a muzikality. Nebudem sa o nej rozpisovať - to treba počuť.

Najviac sa mi páči, ako nový „metalovejší“ štýl Mirovho búchania postupne pekne sadol do tvorby Abortion a tak teraz, hoci je ich album na prvé počutie chytľavejší, no na druhej strane je zbesilejší a premakanejší. Len jedinú drobnú výhradu by som vyslovil, a síce zvuk basy – zdá sa mi mierne utopená pod ostrou gitarou a ráznymi bicími, čo je možno trošku škoda, bo občas mi chýba hutnosť, no to je len môj dojem. Skvelý album plný skvelej muziky. Navyše vylisovaný na parádnom modrom vinyle a zabalený v super kolážovom obale. Dúfam, že na ďalší nebudem musieť čakať tak dlho.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=Ovo15KvlbDY

FFUD FEST 5, 8.-10. august 2014, Sereď- Kemping

Dnes zabudnite na tradičný report z mojej dielne, bo tento víkend nebol a nikdy nebude tradičný a hoci som okom či len uchom videl takmer všetky účinkujúce bandy, necítim sa byť kompetentný o nich písať podrobnejšie, bo tento rok som ich bral len ako akýsi doplnok k príjemnej atmosfére toho víkendu s priateľmi, kamošmi a známymi ako i množstvom zatiaľ neznámych...

Už pri príchode som bol v tak rozšafnom rozpoložení, že mi bolo jasné, že nič nebude seriózne. Ani pobyt, ani vystúpenie, ani report – absolútne nič.

Čiže v skratke: V piatok odohralo zopár kapiel sety, ktoré som nevnímal – či už kvôli noseniu aparátu (GENÓN BASTARD – len viem, že to bol nejaký krutý disbít, tak snáď inokedy), abo kvôli zápalistým debatám (DIMENZIA X – pobadal som, že podobne ako aj nám sa jeden song nezadaril, aj im sa podarilo zopár skladieb ukončiť „divoko“, DOG ATTACK – maďarských borcov som už tento rok videl 2x, tak som počas ich setu mohol debatiť s kamošmi, no aj periférne som zaznamenal, že mali veľmo dobrý zvuk a pekne im to šlapalo, hoci časom už znelo monotónne, ADACTA – nemôžem si pomôcť, no ich zvuk bol ten večer akýsi nevýrazný a plochý, tak som radšej debatil s kým sa dalo, hoci som set talianov ANF chcel pozrieť, nejak nevyšlo, len viem, že som sa po ňom snažil dopátrať, kto má v distre nejakú ich nahrávku, bo sa mi ich muzika pozdávala veľmo, LEŇOCHOD – po setoch predošlých dvoch kapiel mi už ich snaženie prišlo také nevýrazné, hoci som pri debatách zaznamenal zopár sľubných momentov). Potom odohralo zopár kapiel, ktorých sety pekne pomasírovali moje zmysly: CHEAP TALK som síce tiež nestihol komplet, bo hrali pred nami a dva songy som trávil s aparátom v rukách, no zbytok už pekne pod pódiom, taliani xKATExMOSHX ma pekne rozsekali svojím nekompromisným power-violence setom, TYRELL´S OWL – konečne s parádnym zvukom, kde vynikli obe gitary a všetky 3 vokály – skvelý zážitok a konečne som si poriadne vychutnal aj novšie songy, ako aj starinky z „Empathy test“, ďalší taliani STORM(O) so svojím divokým hardcorom boli pre mňa príjemným prekvapením.

KATE MOSH

A odohrali aj kapely, ktorých sety ma dostali na totálku. THE CITADEL – mám ich koncertne stále radšej, no to čo bolo v piatok v Seredi, z toho som zostával s dokorán otvorenou papuľou – Bibo chlapcom nastavil super zvuk, že vynikli obe gitary aj basa, Spajkovi bolo rozumieť slová ako snáď ešte nikdy, k tomu besniace publikum – jednoducho nádhera, ROSA PARKS – partička z Orlové (ex-Tupak Amaru) si ma podmanila svojou tvorbou už predtým, no v ten večer ma okrem niekoľkými porciami parádne našlápnutého, skvelo zaranžovaného, angažovaného hardcore-punku dostali aj príjemným vystupovaním. Radosť byť pod pódiom a pozorovať a počúvať ich. Zbytok noci som trávil debatami – na lôžko (na zadnom sedadle môjho mini-presúvadla) som sa odobral jak mládenec až za svetla...

Sobotu zoberiem ešte heslovitejšie, bo som bol extrémne ukecaný, no na pódiu stále hralo čosi, čo sa nedalo vynechávať, tak som aj sledoval, aj pred nepríjemne páliacim slnkom stále kamsi do tieňa unikal. RÚBANISKO – Dášova partia s čerstvým 10-palcom ma rozdráždila svojím drsným nihil-punkom (po výdatnom dvojhodinovom spánku a parádnom jedle už len dobrá muzika chýbala), mladá žilinská krv HOUSE OF TECH tiež už nepôsobila tak rozpačitým dojmom ako onehdy v Lúči, len spevák bol akýsi nevýrazný, Simonka mu svojím suverénnym hlasovým prejavom a vystupovaním dávala po celý čas pekne na frak. Čechov GOMORA som počúval z tieňa stromu za pódiom – hrali tradičný crust s drsným vokálom, ktorý by som za lepšieho počasia vysledoval tvárou tvár kapele. Pod pódiom ma znovu pritiahli až tóny chorvátskych MODERN DELUSION, ktorí ma v triu bez basy (bicie, gitara a babenka za keybordom) omámili svojím post-punkom takým spôsobom, že moja duša len tak poskakovala a pospevovala (s mojím obéznym telom navonok len knísalo). Zvolenčania BASAL BANAR sa predstavili v novej zostave s novým basákom a bez Kuba, tak Majkin chorobný hlások dostal dostatočný priestor. Vladova gitara znela švédsky podladeno a masívne, len dojem občas kazili spätné väzby, inak super. O jeden z vrcholov sa postarali BOILING POINT svojím „párty-poňatím“ svojho setu. Dlho som ich nevidel, tak som si ich muzičku náležite vychutnal. Potom pódium opanovali balkánci, najskôr nás pomastili slovinskí grinderi ZAPRTI ODDELEK so spevákom ružovým zajačikom a bez basy (čo je škoda), aby ich potom vystriedali krajania HUMAN HOST BODY, ktorí už v našich krajoch nejaké sety odohrali a tento druhý sereďský bol velice vydarený – ich metalový crust pekne šlapal a znel. No hlavný sobotný chod som dostal potom a hneď viac porcií. Najskôr ma chorvátski tatíci PUBLIC DISGRACE oblažili krásne zohratým a úprimným old-school hardcore punkom, aby o niekoľko momentov neskôr pódium zabrali poliaci ANTIDOTUM a ukázali všetkým, čo sa mi na poľskej scéne tak pozdáva. Skvelé,jednoduché skladby, parádny ženský vokál s typickým frázovaním – bomba. Vzápätí sa na pódium postavili borci YARVAR COCHA, aby ma totálne dorazili svojím skvelým inteligentným punkom, z ktorého som trošku cítil Telefon, trošku Innoxiu Corporu, pritom bol stále osobitý – veľmi príjemné prekvápko, bo kapelu som predtým nepočul a tento druh punku mám vo veľkej obľube. Potom sa po tretíkrát na pódium postavili galantskí drtiči ALEA IACTA EST a behom pár krátkych chvíľ ma nechali zabudnúť na nedostatky predošlých vystúpení na Ffude. Masakrálna grindujúca paľba – opäť som raz bol hrdý, že tých ľudí poznám a že im to tak skvelo hrá. Nóri TRIGGER ma potom strašne nudili, mohli sa snažiť koľko len chceli. Čerešničkou na torte pre mňa bola SHEEVA YOGA – tiež slušne nabušený setík s tancujúcim Vikim za bicími. A tento sa stal aj mojím záverečným. Ešte som medzitým odbehol aj do stanu pozrieť kolegovcov SEDEM MINÚT STRACHU, no bol tam taký nával a horúčva, že som hneď vytrielil von a pokúšal sa dostať aspoň k jednému z okien, čo sa mi napokon aj podarilo a polovicu setu som odsledoval.

Po Sheeva Yoge som zalarmoval posádku vozidla a vydal sa na cestu k domovu – krátky spánok, horúčava a vynechanie všetkých jediel okrem obeda zanechali svoju stopu. Posledné dve kapely a nedeľné akustické triezvenie som tak vynechal. Napriek všetkému (problémy s miestom, ktoré sa napokon k spokojnosti všetkých vyriešili, kapely a iné veci), bol to asi najvydarenejší ročník sereďského sviatku slobodných duší, preto si celý tím ľudí, čo to celé popáchal zaslúži našu vďaku. Dúfam, že o rok opäť na tom istom mieste v tom istom čase...

-Majto C.-

SEDEM MINUT STRACHU / SETE STAR SEPT split 7"EP 2014 (Awesome Moshpower Records)

Vedome si pustiť tento sedempalec je ako vedome súhlasiť s klystírom mozgu! hahahaha, ale nie. Keby som nemal rád ich tvorbu, tak sa na to z vysoka vyserem. Redakčný kolegovia Sedem Minut Strachu pokračujú vo svojej spanilej split jazde po celom svete. Tentokrát sa tu usalašili s Japonskou dvojicou, ktorých sme mohli minulý rok zhliadnúť aj na Obscene.
Sedem Minut Strachu tu majú štúdiovú nahrávku a poviem pravdu, že mne sa tie veci z normálnych štúdií páčia oveľa viac, než tie live nahrávky. toto má ten správny žíz oldschoolového noise core ducha. Názvy skladieb zase pobavia, aj keď nedokážete rozoznať, že čo je skladba, že ano -) . Takže ďalšia nahrávka, čo sa mi od nich páči. Až miluješ, nie je čo riešiť!
Japonka a Japonec SETE STAR SEPT sem dali trocha bordelovejší zvuk a aj celkovo ich bordel core je trocha úplne inde ako u Slovákov. Viac sa sústreďujú na zrozumitelnejšie improvizovanie a nemajú na tom sto kíl bahna. Je to viac čitateľnejšie. Každopádne dva rozdielne pohlady na noise core a celkom zaujímavé. Tak isto obal a celkové spracovanie je na úrovni, takže podporte aj vy našich bratov v hluku!!
-Lepra-

DISCIPLES OF CHRIST „Decomposition Fantasy“ 12“LP 2013 (Rorschach records)

Americké grind core trio Disciples Of Christ som tu už dávnejšie spomínal v recenzii na ich split singel s Mind As Prison. Touto nahrávkou sa im podarilo úplne si ma podmaniť a doma mám tak zatiaľ všetko čo doteraz vydali. Na tento samostatný 12 palec som natrafil na obscene a veruže som neváhal ani chvíľu aj napriek trochu vyššej sume. Áno, hneď ma napadlo, že toto bude asi málo muziky za veľa peňazí, keďže celá nahrávka trvá len okolo desať minút, čo by sa v pohode zmestilo na 7 palec, ale jebať!!!!! Absolútne však neľutujem ani cent čo som do toho vrazil a tak ako ich predošlé veci, aj toto mi spôsobuje riadnu víchricu v hlave. Epileptická zmes besného grindu,  chaotického punk HC, power violence a rozťahaných sludge deštrukcií. Sypký, ostrí zvuk gitary podporovaný pískačkami a väzbami je odspodu tlačený nabustrovanou basou, čo ako celok znie špinavo a surov. To čo predvádza Chris Moore za bicími tak to nepotrebuje žiadny dlhší komentár. Tento maník sa jednoducho narodil preto, aby robil rachot na bicích totálne šialeným spôsobom. Priestor však dostáva aj jeho hrdelný prejav a pripája sa tak aj ako vokalista k ďalším dvom členom. Nahrávka obsahuje 6 skladieb z čoho posledný je asi trojminútový cover starej anglickej rockovej kapely Wire. Platňa vyšla v dvoch verziách, žltej a červenej a vložená je do pekného obalu z kartonu. Čo ešte napísať. Ak máš rád neotrepaný, špinavý violent grindcore tak odporúčam vyskúšať toto.

Jan IP

http://disciplesofchrist.bandcamp.com/

http://rorschachrecords.bigcartel.com

BURYZONE zine #20 2014

Buryzone je už pekne zabehnutý undergroundový zine, ktorý sa tento rok dočkal okrúhlej 20-ky. Ak niekto vydá 20 čísiel, tak to už neni len tak a svedčí to o tom, že to čo robí ho skutočne baví a to sa jednoznačne šéfovi tohto plátku Burymu neda odoprieť. 20-ka je oproti svojim predchodcom o dosť hrubšia. 140 strán je nabitých rozhovormi, prevažne z CZ/SK scény, kedy štiplavým otázkam odolávali bandy ako Ingrowing, Telefon / Innoxia Corpora, Insania, Abortion, Rabies, Lahar, Už Jsme Doma, Esazlesa a iné. Nechýbajú tour reporty a recenzie na ziny a nahrávky, ktorých je taktiež neúrekom. Zmenou prešla tvorba obálky, ktorú tento krát nezdobí industriálna fotka ostravských baníckych strojov ako sme boli zvyknutý, ale kresba s hokejovým motívom, ktorú má na svedomí Ben (www.benitos.freepage.cz). Inak je všetko pekne po starom. Však načo aj meniť dobre zabehnuté veci. Jediná vec čo mi trochu vadí je, že skôr ako tento plátok dočítate, tak vám z neho vypadajú strany. To je ale len taká chybička krásy. Inak skvelá práca Bury a želám ešte minimálne raz toľko čísel!!!!!!

Jan IP

www.bandzone.cz/fan/buryzone

BIZZARE UPROAR "Vihameditaatio" LP

Bizarre Uproar   "Vihameditaatio"   LP
Fínsky majster hluku a nechutných prasačín sa vracia s novým albumom a v parádnom štýle! Teda, aby som bol úplne presný, hlavne prvá strana tejto dosky, jeden song "Verilippu" tak to je teda maso. Pán Markulla sa už síce aj predtým pohrával s basou a bicími a trochu flákal ten jeho "klasický" hluk, ale tento song je ešte ďalej, rozchrchlený, rozťahaný doomnoise ohromných erupcií s podporou monumentálnych bicích plus typicky násilný bizarrelectronics poweruproar náhul a rev, na BU klasiku je to síce trochu príliš hmm, rytmické a čitateľné, ale mne sa to kurevsky páči! Fantastická násilná skladba, nie je to klasika jeho žánru ale srať, presne takýto hluk mám rád, je to sila, zverstvo, má to ťah a je to proste hnus. Druhá strana je rozbitá do troch vecí, titulná "Vihameditaatio" by sa skvele hodila k tej psycho scéne z tureckej basy vo filme Polnočný expres, je to riadne choré a dobré, ale ani náhodou BU ako ho poznáme. Potom neviem čo fínsky znamená "Hiljainen Hetki" ale je to prachsprosté ticho a posledná krátkosť "Untitled" je suprový, pomalý industrialnoise, peckovosť skvelá, ale veľmi krátka, škoda nápadu. Celkovo, "Vihameditaatio" mi príde dosť neortodoxný až "pestrý" matroš na zvyklosti  tohoto fínskeho telesa, ja osobne som ale veľmi spokojný, A strana je za všetky drobné, B je zvláštna a tak nebizarneuproarsky veľmi zaujímavá a dobrá.  
-RadoKAZ-
www.urashima.it

https://www.youtube.com/watch?v=ez-8FTbk2zc

UNTAMED "Grindcore Prescription" CD 2009 (samovydanie)

Vo Francúzsku má grindcore na ružiach ustlané! (to bol pokus o ironiu). Pre mňa úplne neznáma kapela , ktorú som pravdupovediac aj obchádzal , až raz môj hriech napravil pán Eletrička, keď mi strčil do rúk toto cd, že sa mi to bude  páčiť. Boha on mal fakt pravdu! Toto je fakt zbesilá a parádna jazda, ako na utrhnutom kolotoči. Zoberte si všetky tie staré riffy od Napalm Death, Repulsion a všetkých už neexistujúcich vecí typu Unseen Terror, dajte tomu perfektný a poriadne silný death metalový zvuk, za bicie posadte kvalitného maniaka, za mikrofon ujačeného šialenca a dokonalý guláš je na svete. 13 rozbušiek pohybujúcich sa na hrane grindcore/ death metal, pričom toho death metalu je tam tak akurát, aby to nezkĺzlo do nudy. Občas prejdú do tupa-tupa gore tempa, občas do death metalu, ale hlavne to klepe jak trabant. Všetkému však kraľujú tie riffy. Pre mňa osobne milé prekvapenie táto kapela a dúfam, že existujú ešte, lebo od tohoto albumu ubehlo 5 rokov a zatiaľ nič sa neobjavilo. Navyše jediný dostupný zdroj o nich je ich zastaralá MYSPACE stránka. Ja len dúfam, že o nich ešte budeme počuť, lebo toto CD je fakt kvalitka!
-Lepra-