DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

streda 28. mája 2014

F.A.S.T. „I Don´t Care About Your Shit!!!“ 7“EP 2012 (kooperácia)

Ďalšia sedmička od južných susedov, ďalší projekt ľudí okolo Crippled Fox, ďalší krutý výprask na prdel... Materiál s čienobielym obalom zobrazujäcim zombie podobu kapely pustilo do sveta cca 7 minilabelíkov prevažne francúzskych, no je tam aj zástupca Malajzie. A čo sa tam podarilo vyryť do drážok? Od začiatku do konca len rýchly a nekompromisný fastcore zabalený v surovom zvuku s drsným vokálom. Sedmičku songov na prvej strane do vás chlapci nasádzajú, že si ani nevšimnete predely medzi skladbami a zrazu len rameno gramca zaujme základnú polohu. Rovnaké je to aj so šesticou songov na B-čku. Presvištia okolo vás s kvílením gitár a hrmotom bicích a je koniec. Tak znovu otočiť a ideme opäť od začiatku. Hoci materiál pôsobí na prvé počutie dosť chaoticky (hlavne bicie majú trošku slabší zvuk – kopák takmer nepočuť a rytmičák dosť zaniká pod cinkotom činelov), po viacerých pokusoch na ňom istotne nájdete aj zaujímavé momenty (thrashcorový úvod „Sick of life“ v duchu S.O.D., beštiálny riff v „Burning down“, či najdlhší song „Fuck you!!“, ktorý mi svojím celkovým vyznením pripomína Chaos U.K. a veľa iných). Textovo chlapci rozpitvávajú rebéliu jedincov voči majoritnému zmýšľaniu a svetonázoru o tom, ako naložiť so svojím časom a ako žiť svoj život, no nevyhnú sa ani kopancu do „čistej rasy“. 13 jedovatých pľuvancov na všetko a všetkých – načo sa s tým zbytočne srať.
Tento materiál je povinnosťou pre fanatikov do maďarskej scény, ale aj pre všetkých fastcoristov či thrasherov. Hoďte okom po okolí, istotne ho kdesi objavíte...
-Majto C.-

utorok 27. mája 2014

DISTORTED MINDS IN A SICK WORLD vol.1 , 4 way split 12"LP (Kooperácia)

Priznám sa, že celkom často sa mi točí toto LP na gramci. Až si milovník D taktu, poprípade nestorov tohoto štýlu Discharge a ich milion klonov, kde pravdaže nesmie chýbať v názve kapely slovo DIS, tak si oblížeš všetky okované prsty do kosti. 4 kapely dali hlavy dokopy a aj sedem labelov a vytvorili tento skvost, ktorý opatrili graficky aj hudobne na 100%.
FEAR OF EXTINCTION. Už známa Česká kapelka sem hodila 4 songy, z ktorých posledná je cover od Doom "Police Bastards". Až by ste si zakladali d beat projekt, tak tento song na 100% zaradte do playlistu! Úspech zaručený! Zvuk parádny ale pre mňa a tento štýl trocha príliš čistý. Hudobne mi to pripomína aj vďaka kvalitnému zvuku začiatky Disfear. Kvalita!
FINAL SLUM WAR sú Španielský Disclose. 5 skladieb v klasickom Disclose štýle a ten zvuk gitary mi silne vždy pripomína môj prvý nedokonalý booster začiatkom 90 rokov, keď vám tá frekvencia zvuku sa snaží odpíliť lebku a vycucnúť mozog z gebuľe. Texty v rodnom jazyku, takže netuším o čom, ale až miluješ Disclose, nie je čo riešiť.
KRUGER otvára B. stranu platne , tiež s peticou d tak detonáci. Texty v Slovenčine. Ináč zaujímavá táto migrácia Slovákov do Čiech, kde si zakladajú kapely. O Kruger napíšem, asi to isté, čo o F.O.E.. Kvalitka, trocha je zvuk už špinavejší, pestrejšie dva vokály, proste nie je tu čo riešiť. Dobré.
DISKOBRA je projekt gitaristu Kobru z Maďarských Human Error a už som tu recenzoval ich CDrko z ktorého pochádza aj týchto 7 skladieb (z čoho je jeden cover od punkerov Gyalázat). Na CDrku sa mi páčili ale na LP som si ich zamiloval. Asi je to tým, že aj rozumiem tomu, čo spieva, aj keď je to v rodnej reči. Naštastie moji rodičia neboli taký zaslepený a naučili ma aj túto reč, keď už žijeme v bývalom pohraničí s Maďarskom. Hudba je poriadny disbeat s poriadnym raw zvukom a do toho rev, ktorý tam pasuje a je na tej istej frekvencii, ako gitara. Proste tam zapasuje a keď si do toho hodíte perfektné texty, tak to celé zaklapne ako ikea zostava. Ale celkovo keď si dáte dokopy texty všetkých kapiel, tak vám vyjde taká zbierka nihilistických básní, že si to pôjdete hodiť rovno. Ale predtým si toto LP pustite! Ja som neoľutoval!
-Lepra-
FEAR OF EXTINCTION
KRUGER
DISKOBRA


pondelok 26. mája 2014

CAUSE OF DIVORCE / INTESTINAL DISEASE split 12"LP (samovydanie)

Ej bisťu. Pamätáte sa ešte niekto na starú Belgickú grindcore záležitosť Intestinal Disease?? A ich nezabudnuteľné split MC s Carcass Grinder?? Bubeník tejto formácie Daan s ktorým som sa mal tú česť zoznámiť aj osobne v Čechách, počas našeho spoločného koncertu s jeho druhou kapelou League Of Mental Men, si len tak občas vydáva veci na vinyloch, bez toho, aby sa vôbec nejako nazval, alebo sprevádzkoval nejaký label. On si to len tak vydá a potom predáva po koncertoch. Je mu tesne pred pätdesiatkou a je mi stále jasnejšie, že čo budem robiť ja v jeho veku!
CAUSE OF DIVORCE sú Nemecká sebranka, ktorá hrá ten prastarý základ grindcore, keď vypalovačky podporovali punkové riffy, zvuk bol garážovejší (v tomto prípade výhoda). Skladby sú trocha dlhšie ale vôbec nenudia. členovia už pravdaže dávno majú cez 30 a to je záruka, že jedine takýto ľudia dokážu hrať takúto prastarú muziku. Fakt som prekvapený a zároveň potešený. Paráda.
INTESTINAL DISEASE je Belgická legenda, ktorá hrá od začiatku 90tych rokov, na konte zopár splitiek a jediné full album, ktorý vyšiel v roku 2000 na značke bývalého bubeníka Agathoclesd, Burta (Uxicon records). Kapela to nikam neženie a proste cítite na kilometre, že za ich muzikou sa skrýva nadšenie pre vec a nie nejaké falošné ciele na olympe nenažratých kapiel. Takáto je aj ich hudba, v tomto prípade poriadny garážový grindcore trocha uhladeným zvukom, proste ako keby som sa teleportoval na začiatok 90tych rokoch a púšťal si tie obskúrne splitká, čo vtedy vychádzali. I.D. sú ešte stále zaseknutý v tej časovej diere a to je myslím si celkom fajn. Dokopy 9 old schoolových grindcore zásekov v prastarom prevedení. Pustíte si to na 45ke a je vymalované. Pamätníci, niečo pre vás!
-Lepra-
http://www.causeofdivorce.com/


piatok 23. mája 2014

DEAD INSTRUMENT "See Through Negative" 7"EP 2014 (Raw Birth Records)

Momentálne neexistuje nič intenzívnejšie a brutálnejšie, ako táto Dánska štvorica. Smelé tvrdenie, ale môžete si to overiť sami. Už ich debut "Violent death" z roku 2012 bolo totálne peklo a na svojej novinke ale vôbec nepoľavili z tempa. Toto je úplná karbobrúska. Sedempalec, 8 songov, 45ka rýchlosť. Fakt momentálne jedna z najintenzívnejších nahrávok, aké som posledne počul. Prirovnal by som to možno k sile Hellnation, ale tý tiež občas uolnili tempo, alebo preradili rýchlosť do menších otáčok. Dead Instrument to nerobia. Oni to proste dajú na maximum od začiatku až do úplného konca. A treba si vziať v úvahu aj fakt, že toto nie sú 30 sekundové výplachy, ale každá má cez minútu a to celkom mení stav vecí! Po ich geniálnom koncerte počúvam ich geniálnu nahrávku. Nemôžem jej absolútne nič vytknúť, toto je megabrutálne dielo, vyšperkované k úplnej dokonalosti. K tomu ešte originálny obal a dielo jest dokonáno!Keď povieš vetu "počul som brutálnu muziku" a nemyslíš tým Dead Instrument, tak si klamal! hehehe
-Lepra-
Facebook

štvrtok 22. mája 2014

LEAGUE OF MENTAL MEN / DAYS OF DESOLATION split 7"EP (samovydanie)

V živote by som nenatrafil na toto splitko a v živote by ma nenapadlo si ho kúpiť, lebo obe kapely sú pre mňa , totálnou neznámou. Ale naštastie sa nám stalo, že sme v Prahe mali tú česť hrať spolu s L.O.M.M. Sympatický , opotrebovaný punkáči, tesne pred pätdesiatkou (ano čítate dobre), s Belgicka mi strčili do rúk toto splitko a ja zase naše, takže, reku skúsime. K celej veci majú celkom svojský prístup. Žiadne médiá (žiadne stránky na webe). Ich stranu ohlasujú fanfári a po nich sa spustí s trocha skúšobňovým zvukom, taká Infestiáda pre chudobných. 10 krátkých poviedačiek v typickom Infest štýle. Celkom dobré, jemne humorné texty. Čo dodať? sympaťáci! Už sa vidím , keď dosiahnem tento vek, ako to jebem podobne. hahaha, skvelé vyhliadky. DAYS OF DESOLATION je tiež Belgická formácia. Táto už ale drtí, taký klasický, metalický crust, alá Škandinávia. Už som tu niekde recenzoval ich splitko s Controlled Existence. Oni sem capli len dve skladby, ktoré sú celkom melodické a aj poriadne tvrdé. toto by som odporúčal skôr pre milovníkov povedzme Wolfbrigade. Vyšlo len 336 kusov a až máš možnosť, tak vyskúšaj!
-Lepra-

P.L.F. , DEAD INSTRUMENT , BLIND RATTVISTA 21.5.14 Bratislava, Fuga

Koncert cez týždeň? Prečo nie. Hlavne keď máte na druhý deň voľno a najde sa ešte zopár fanatikov, ktorý si na túto akciu zájdu aj z Lučenca s týám, že sa pre mňa zastavia ešte v Nitre (díky Milan). Cesta v pohode a ja som sa tak začal trocha báť že predsa len cez týžden asi nepríde toľko ludí. V duchu som si vravel, keď ich tam bude 50, tak bude dobre. Chyba lávky! Nazbieralo sa tak podľa môjho neskromného odhadu, tak tesne pod stovkou. Viac ako bolo napríklad na brutal truth. Na mieste plno známych tvárí a dokonca aj výprava z Maďarska, riadená chlapcami z Jack. Takže spokojnosť nadovšetko. Sedíme vonku a zvnútra už počujeme parádny rachot s kurva dobrým bubeníkom  a vravíme si, kokos keď toto je predkapela, tak ja ju chcem vidieť! Chyba! Bola to zvukovka P.L.F.  hahahah Prvý sa nevďačnej úlohy chytili, pre mňa ,absolútne neznáme zoskupenie BLIND RATTVISA, ktorý drvili taký mix dis beatu a crust/punku. Nebolo to zlé, len sa to sem fakt vôbec nehodilo. Niečo ako keby ste chceli pri Nijagarských vodopádoch ohúriť s vašim novým trikom s kartami. Proste, dobre zahraté v pohode, len nie tu a teraz. Pozrem pár songov a trávim zbytok času pri distre a s kecaním. Čakám na kapelu, kvôli ktorej som sem vlastne prišiel a tou sú Dánsky DEAD INSTRUMENT. Kapela funguje od roku 2007 a majú na konte dve epká a jedno full album. Bol som strašne zvedavý, že ako dokážu, to tornádo, čo robia na svojich nahrávkách, dostať aj naživo von? Ich koncerty v Dánsku mi vždy ušli a dokonca  keď sme mali turné s Idiots Parade po Dánsku, tak sme mali hrať spolu, ale oni sa v tom čase nejak trápili so zostavou, tak to odriekli. Už teraz viem, že som niečo kurevsky dobré premeškal!
DEAD INSTRUMENT
To čo spustili od svojho prvé úderu, mi odjebalo dekel z hlavy aj s príčeskom. Toto bolo dvakrát tak brutálne , ako ich nahrávky. absolútne tornádo, ktoré je skombinované s tsunami a zároveń vám vybuchuje aj atomová bomba! Pre mňa ich set posunul vnímanie slova "brutálna muzika" do nových dimenzií. Až si grinder a ešte si ich nevidel, tak to urob ešte predtým, ako zomrieš! Dokonalé powerviolence peklo na zemi!
Fakt som sa posral a moje hovná aj s mozgom som si zbieral po miestnosti ešte dlho po ich sete. Dávam dole klobúk a utekám do distra pre ich nové EP!
Po tomto šialenom sete mi už P.L.F. prišli ako slabý odvar. Ja viem, že oni s apohzbujú inde a ich poňatie fastcore je o niečom inom, ale ja proste meriam výkony kapiel, energiou, ktorú zo seba dali počas setu.
P.L.F.
P.L.F. už išli trocha mimo mňa, ale zase prediedli tiež energický výkon a dokonca už aj publikom sa najebalo na tú správnu úroveń, tak aj reagovalo už docela hlučne. Aj keď žiadne pohybové aktivity a precvičovanie spartakiádnych zostáv sa nekonalo. Zahrali parádne, ale vo mne ešte stále doznievalo vystúpenie D.I.
Po koncerte ešte kecám pri bare so sympatickým basákom Sebastianom z Dead Instrument (asi som si zapamätal jeho meno), ktorý ešte popritom hrá aj v sludge/stonner kapele Bottom Feeder a preberáme všetko. Nedá mi sa neopýtať na to, ako sa im buduje grindcore scéna v Dánsku, kedže to tam chytil pod palec Karolom Provič? Na čo mi odpovie len nechápavím pohľadom a keď mu vysvetlujem situáciu, tak mi odpovedá jednou vetou: "vieš na nás asi zabudli" .
-Lepra-

streda 21. mája 2014

CONTROLLED EXISTENCE / DAYS OF DESOLATION split 7"EP 2014 (Power It Up)

Uf! Už som sa docela tešil na nové splitko Pražských Slovákov Controlled Existence. tentoraz rovno na značke Power It Up. C.E. si zvolili  docela zaujímavý prístup k zvuku. Základ sa nahral v skúšobni a mastrovalo sa to už v normálnom profi štúdiu. Výsledok je viac než zaujímavý. Hlavne že tam ostal ten efekt, ktorý poznáte z koncertov/ skúšobní, že tá kapela znie kurevsky zabijácky, ale už ich nahrávka až tak moc nie. Tak C.E. sa práve tento raw feeling podarilo prepašovať do zvuku. Je to niečo medzi skúšobňovou nahrávkou a štúdiom. Mne sa to teda páči v pohode. Hudba? 6 krát detonácia v klasickom stop ´n´go fastcore s ešte detonačnejším Ľubiným vokálom, ktorý znie ako pomätený krovinorez, ktorý si pomýlil funkciu a otáčky. Na koniec vám zajebú ešte hitofku od Phobia a je úplne k najväčšej spokojnosti vymaľuvané! Absolútny balzam pre uši, keď ich potrebujete rýchlo a spoľahlivo vyčistiť!!
DAYS OF DESOLATION sú Belgičania a v podstate sa snažia o grindcore, ktorý poriadne premiešaný s dávkou crustu a hardcore. Ich songy sú dlhšie (majú tu len 3 skladby), ich zvuk je metalovejší a do ich muziky sa viac vkrádajú vybrkávačky a atmosféra. Celkom zaujímavý matroš, len dáko mi tu nepasuje po tej mozgovej masáži C.E., ale budiž ako odreagovanie to je celkom v pohode.
Až tento split ešte nemáte, tak si pohnite, na svete sú aj limitky s ružovým vinylom!
-Lepra-
http://controlledexistence.blogspot.sk/
http://daysofdesolation.bandcamp.com/

streda 14. mája 2014

CONFUSION „Dogz“ 12“EP 2012 (kooperácia)

Francúzsko a jeho nekonečná pokladnica kvalitného punku a hardcoru všetkých možných odnoží. To je čosi, čo ma teší, bo mi podáva do rúk stále nové a nové nahrávky až ani sám neviem, ktorá je lepšia a ktorú viac počúvať.
No to, čo na tomto 12-palcovom ep-ku ponúkajú mladíci z Lille, to je viac ako parádne. Od prvého momentu intenzívna masáž rýchlych bicích a ostrej gitary s bublotavou basou, do toho vreskot vokalistu miestami doplnený zborovými výkrikmi zbytku tlupy. Nekompromisné pasáže sú miestami prestriedané volnejšími, kde dosť často dochádza na sólové basové minivýjazdy, zborové revy, či šľapavé tempá. A podobné momenty sa nachádzajú prakticky v každom zo šiestich songov, hoci na A-čku sú songy skôr intenzívnejšie a tempovo nadupanejšie do vyšších obrátok (úvod „Waiting for better days“ je až fastcorovo uklepaný jak sviňa), no aj tu nie je núdza o spestrujúce spomalenia a mohutné zbory. A hoci druhá strana tiež spočiatku začína svižne, no v polovici prvého songu „Don´t let your guard down“ dôjde k spomaleniu a hneď nasledujúci song začne priam až ťaživo, aby sa po chvíli pozviechal do našlapanej, valivej, strednotempovej pasáže. A hoci záverečná „No way back“ tiež začne klepanicou, rýchlo sa preklopí do valivých stredných temp. Tento materiál skrátka ponúka množstvo pasáží, ktoré musia potešiť. Mne to trošičku pripomína ich krajanov The Boring, ale aj amíkov Have Heart, no len vzdialene, stále je to totižto dostatočne osobité. Je to rýchle, no zároveň aj značne valivé, intenzívne, nasraté, no pritom aj chytľavé – je to kuadobré, pritom túto bandu asi veľa ľudí stále nepozná. Skúste tú chybu napraviť...

-Majto C.-


utorok 13. mája 2014

LE BAIND DE MAID „Mlčím, zapomínám“ CD 2011 (Venus Flag Records)

V jeden všedný sobotný večer sa mi v trenčianskom Boogie-čku stalo niečo nevšedné a neočakávané. Na pódium sa postavilo trio vcelku nenápadne pôsobiacich týpkov, ktorí po krátkom zvučení nápadne strhli pozornosť tých zopár prítomných. Opantali nás svojou tvorbou plnou emócií... Tých neviem koľko chvíľ ich setu som sa preknísal v tranze so zimomriavkami po celom tele a zvuk ma opantával a zmietal mojím vnútrom. Neskutočný zážitok, akých by som rád podstúpil aj viac, keby bola možnosť.
A rovnakú produkciu zaznamenali aj na cd. Tvorba tohto tria vo mne vyvoláva podobné pocity, ako keď som prvýkrát počul „Vyhlídky a konce“ Esazlesa, abo singel Remek. Rovnako ako spomenuté partičky aj Le Bain De Maid narábajú s podobným výrazivom. Od prvých tónov songu „18“ sa ma začnú zmocňovať tóny čistej mierne naefektovanej gitary. Jemné, tiché pasáže, kde basa vykresľuje jemné melódie a gitara žblnkoce, sa striedajú s búrlivou riavou tónov a rachotu bicích vo vypätejších častiach, ktoré ešte k dokonalosti dopĺňa spevák Kosi svojím naliehavým hlasom, ktorý však neznie až tak nekompromisne ako u ich žánrových kolegov, ale aj tak miestami jeho intenzita dosahuje značný stupeň drásavosti a zúfalstva. Jednoducho paráda. Hlavne je tu spev používaný ako posledný doplnok k dokonalosti výrazu a nie ako ústredný prvok, čo necháva pekne vyniknúť nosným hudobným motívom, pôsobiacim miestami až post-rockovo zasneno, ktoré sa opakujú s rôznou intenzitou. Veľmi dobre znie druhá „16“, ktorá začne práve snovou pomalou pasážou, aby sa postupne rozbehla do svižnejšej časti s „manchester-rytmom“ bicích, načo zosilní aj gitara a pridá sa naliehavé deklamovanie textu, potom zas kľudnejší part s príjemnou vyhrávkou a stále dokola – priestoru tu majú borci dostatok – song má čosi cez 10 minút. No mojou najobľúbenejšou vecou je nenápadná tretia vec ukrytá pod názvom „17“, ktorá začne nevzrušivou nenápadnou melódiou, aby sa v refréne dostala k vypätému volaniu speváka. Text znie dosť osobne, čo dodáva jeho prejavu na uveriteľnosti. Potom zas burácanie emócií a šum činelov a kovový štrngot basgitary do šialených gitarových plôch a zrazu ticho. A o podobné pasáže nie je núdza ani v ostatných troch songoch kolekcie. Ja som pri albume „Mlčím, zapomínám“ strávil už niekoľko príjemných chvíľ a isto som ešte neskončil. Tak ak sa radi utápate v melancholickejších hudobných odnožiach, neváhajte a tento titul si zadovážte! Tých 41 príjemne strávených minút za to stojí.
-Majto C.-




SAY WHY? / SHEEVA YOGA split 10“LP 2013 (kooperácia labelov)

Blízke priateľské vzťahy s chalanmi zo SayWhy? siahajú ešte do čias Idiotsko Paradajovských, ktoré sme spečatili split sedempalcom a niekoľkými výbornými spoločnými akciami. Ich hukot ma vždy poriadne bavil a tak som sa na ich novú nahrávku riadne tešil. K realizácii tohto splitu došlo za pomoci trinástich, prevažne českých labelov. Pätica fastcoreistov z pardubického kraja moje očakávania naplnili do bodky. Z reprákov sa tlačí ultra rýchly fastcore grinding s početnými stopkami, sekmi a zmenami tempa. Krkolomné prepletačky bratského gitarového dua Tonda / Pavel občas nahradí krátke vypustenie, alebo predohra bez bustru, čo je veľmi príjemným spestrením. Vláďa za bicími nasadzuje ultra rýchle tempo, kedy som  pri jeho klepačkách musel skontrolovať či mám správne nastavené otáčky na gramci. Vždy som obdivoval jeho hru a tak ako aj na iných nahrávkach aj tu sú (teda aspoň pre mňa) bicie hlavný nástroj, ktorý to celé tlačí vpred. Tým však nechcem povedať, že by sa ostatný nejak ulievali. To v žiadnom prípade. Každý si poctivo drhne svoj nástroj, či hlasivky a celok je poriadna energická fastcore grind bomba v kvalitnom zvuku zo z osvedčeného Shaark štúdia. Veľká škoda je akurát, že kapela po nahatí tohto materiálu prerušila činnosť. Z druhej strany sa o slovo hlásia ostraváci Sheeva Yoga. Ich hard core reznutý s power violence stop & go pasážami ti zaručene urobí v hlave slušný prievan. Tak ako aj u SayWhy? ani tu neni núdza o nečakané zmeny tempa a skladby sú pomerne dosť rozsekané. Nestihneš sa poriadne započúvať a už sa mastí úplne iná pasáž, čo robí ich tvorbu pestrou a neotrepanou. Na svoju stranu bachli osem rozbušiek, ktoré nahrali taktiež v Bzeneckom žraločom štúdiu v novej zostave, už bez gitaristu Fida a s novým vokalistom Jirkom. A aby to bolo ešte zaujímavejšie tak si ako hosťa / vokalistu pozvali Glenna, kamoša z Ázie. Toto celé je zabalené do pekného hnedého obalu s motívom demonštrácie v maskách anonymous a okom, ktoré nás všetkých sleduje. Vo vnútri sú tiež pribalené texty s prekladmi, plus malý letáčik od Sheeva Yoga s chýbajúcimi dvomi textami v originál booklete a upozornením, že sa neoplatí robiť booklet pod vplyvom drog v časovej tiesni haha. Všetci fanúškovia českej extrémnej scény, toto je povinnosť!!!!!!!

Jan IP



pondelok 12. mája 2014

FEAR OF EXTINCTION / MAKABERT FYND split-7“EP 2013 (kooperácia)

Jedno zo splitiek, ktoré mi tu už nejaký čas ležia a na tanier gramca sadnú len z času na čas, bo je na ňom vyrýpané to, čo zas až tak často nepotrebujem valiť do sluchovodov, hoci existujú výnimky.
Stranu A opanovali českí Fear Of Extinction, ktorí znejú švédskejšie ako samotní švédi a ich d-beat masaker s chrastivým zvukom basy, ktorý znie rozleptano a nejednoznačne, že len tuším, že ten strašný lomoz v pozadí je basa. Gitary tiež nemajú zvuk podľa mojich predstáv, no dva songy z ich produkcie sú natoľko rýchle, a krátke, že to až tak extra nevadí. Je to surové, nasrané – skrátka, v rámci žánru boli dodržané všetky náležitosti.
A hoci ani švédi Makabert Fynd na to zvukovo nie sú oveľa lepšie, v ich songoch aspoň basa správne duní pod gitarami a celkovo je pre mňa výsledný dojem o poznanie lepší, bo oba songy sú pekne nasrané a nechýbajú samozrejme ani potrebné kvílivé sóla. Druhý je navyše v pomalšom, valivejšom tempe.
Pre tradičných disbiťákov istotne povinná jazda a všetci ju už určite absolvovali, no ja dám akurát tak z času na čas, aj to poväčšinou len švédsku polovicu splitu. Od čechov som už počul aj o niečo lepší materiál ako ponúkajú tu.

-Majto C.-



P.R.O.B.L.E.M.S. „I Hate TV / Oops“ 7“ 2012 (Gas Mask Records)


Singel pre mňa neznámej partičky z Portlandu. Neskôr som si síce zohnal nejaké info, takže viem, že sú tu ľudia z crust a punk podzemia, no pre mňa bolo podstatné to, čo je na ňom, nie kto to stvoril. Po spustení asfaltu na gramci sa na mňa vyvalil silno chytľavý, Motorheadom napáchnutý punk-rock´n´roll, ktorý dobre lezie do ucha a človek je nútený spokojne si pri počúvaní podupávať nohou. Samozrejmosťou sú trilkujúce gitarové sólička a silný ťah na bránku – taký je celý song „I hate TV“. Po otočení dostanete znovu to isté, no ešte o trochu intenzívnejšie – rýchly melodický punk, ktorý zalezie do každého kútika a nechce vyliezť, tak len lomcuje a núti hýbať sa. V polovici sa tempo zlomí a po parádnej vyhrávke sa v strednom tempe, s podporou akustickej gitary dovlečie so sólom k záverečnej časti, aby ešte pred úplným koncom znovu strhujúcim tempom s ďalším kvílivým sólom pred poslednou slohou poslucháčovi vyrazil dych. Parádna vecička, až sa čudujem, že je ukrytá na B-strane. Normálne mi je ľúto, že tento materiál nevyšiel aspoň na 10-palci, bo dve porcie takejto pochutiny ma len zbytočne rozmlsali a teraz mi nezostáva nič iné, len obracať placečku stále dokola. Ak máte radi veci podobného charakteru, čiže silný, šťavnatý, melodický punk s prvkami rock´n´rollu, isto sa poobzerajte v distrách v svojom okolí, toto by vás mohlo uspokojiť.
-Majto C.-



sobota 10. mája 2014

THE CARNIVAL / VALIUM KIHARAT „Kajaani“ 7“EP 2010 (kooperácia)

Keď som na nejakom koncerte kapiel z cudzokrajnej cudziny, mám vo zvyku nakupovať všetky možné tituly ich krajanov, nech už sú staré akokoľvek. Tak sa ku mne dostalo aj toto fínske splitko staršieho dáta.
The Carnival ponúkajú surový fínsky prasopal jak sa patrí – nasraná gitara, uháňajúce bicie a spleť nasraných hlasov – to je ich song „Nälkämaa“. Druhý v ponuke je síce v podobnom nekompromisnom duchu, no je to prerábka ich kolegov z B-strany „Häkki“, hoci mám dojem, že si ju borci upravili do svojej podoby, bo bez obalu by som nikdy na to neprišiel, že nie sú autormi tejto metelice.
To Valium Kiharat ponúkajú síce dosť surový a nasraný punk, no oproti krajanom je skôr v strednom tempe Song „Syopä“ mi trošku pripomína ďalšiu kapelku z Fínska a to Sokea Piste. Ich prejav je tiež mierne odlišný od zbytku. Podľa jedného songu nedokážem posúdiť, či celá tvorba VK sa nesie práve v tomto duchu, no prerábka „Olen seivästetty“ od The Carnival je čistá besnota – rýchly punk s psycho pasážami a šialeným záverom. No vyznieva tiež dosť dobre.
Vcelku vydarené splitko, hoci vďaka spomínaným prerábkam ťažko povedať ako by vyznela tvorba týchto kapiel na dlhšom materiále, no takto sa mi obe pozdávajú, hoci o málo viac asi borci Valium Kiharat, najmä kvôli tej zvláštnej psycho-atmosfére ich vlastného songu. No na oboch sa mi pozdáva surový zvuk nahrávky, ktorý songom dodáva tú správnu punkovú špinu (Dáša, toto je čosi pre teba).
-Majto C.-


piatok 9. mája 2014

ENTRAILS MASSACRE „Decline Of Our Century“ 11“LP 2013 (Power It Up Records)

Do môjho prvého kontaktu s touto starou nemeckou kapelkou, ku ktorému došlo relatívne prednedávnom, (konkrétne sa jednalo o splitko s kanadskými Mesrine) som ich viac-menej nejak podvedome prehliadal. Spomenutá nahrávka však zasiahla to správne miestečko v mojom narušenom organizme a prebudilo príšeru túžiacu po ich bordeloidnom umení. Vzápätí mi ďalší úder zasadilo ďalšie sedempalcové splitko s indonézanmi Proletar, ktorého nahrávka vznikla v tom istom termíne ako veci z prvého splitka. No ako asi na mňa zapôsobil materiál na tomto netradičnom formáte (predsalen, koľko 11-palcov doma máte?), keď aj tieto songy pochádzajú z tej istej nahrávacej várky? Jasné, že ma opäť odrovnal. Už len pohľad na parádny čiernobielky cover art plný mrtvol a zombíkov o mnohom svedčil (robil ho ten istý týpek čo motív na splitko s Proletar). A čo potom hudobná náplň. Po prvom vypočutí som nadobudol dojmu, že všetky voľnejšie songy EM vystrieľali na spomenuté splitká a na vlastný „dlhohrajúci“ si nechali najväčšie zveriny. Od prvého songu „Burn the euro“ po desiaty niekoľkosekundový šťuch „Mäxxx short“ ženu túto všetko drviacu mašinériu vpred nekompromisné rýchle bicie a nervydrásajúci hysterický škrekot speváka, ktorý občas doplnia hlbšie hlasy bubeníka s basákom. Čo sa týka gitár, to je ešte väčšia psychopatia ako som si na prvý dojem myslel. Nehorázne nasádzané psychovrzgoty sa striedajú s klasickými grindovými posúvačkami a zasekávačkami, do toho vrní nabustrovaná basa. Ani na druhej strane nemusíme čakať niečo drasticky odlišné, hoci v prvej „Liar liar pants on fire“ sa objaví aj pomalší úsek (jasné, že aj v iných sú, ale tu znie nejak výraznejšie) a podobné je to aj v nasledujúcej „Me myself and I“. A toto je v podstate stále až po dvadsiatu položku „Assimilated“. Krutý grinding s besnými bicími, šialenou psychopatickou gitarou, vrzgotavou basou a odvaleným vreskotom. Množstvo zmien a skvelých pasáží, ktoré sa objavia len na pár momentov, aby sa stratili kdesi v minulosti, bo v rýchlom slede nastupujú stále ďalšie. A hoci u mňa nebýva zvykom, aby som často dával v tomto žánri veľké albumy, tento je svetlou výnimkou. Neskutočne dobrý album.
-Majto C.-


SPIDER CREW „Still Crazy But Not Insane“ LP 2012 (Spook Records)

Jeden z našich minuloročných koncertov sme absolvovali ako predskokani tejto viedenskej HC-úderke, v ktorej sa však nachádzajú príslušníci aj iných národov... Tam som od nich odkúpil túto placku ešte pred koncertom, bez toho, aby som ich dopredu počul a dodnes to neľutujem. Ba povedal by som, že album u mňa stále rastie a počúvam ho stále radšej.
A čo na ňom možno počuť? Viedenskú verziu NYHC, ale kua dobrú. Počul som z tejto scény ešte albumy Only Attitude Counts (niekto z nich hrá aj v Spider Crew, len si už nejak nepamätám tie súvislosti), ale SC sú podľa mňa oveľa osobitejší a zaujímavejší. Ich veľkou výhodou je používanie viacerých druhov spevu – aj bežná pasáž tak vyznie oveľa zaujímavejšie, keď sa v nej strieda viac hlasov a núdza nie je ani o zbory. Po tejto stránke to majú chlapci absolútne perfektne zmáknuté. A hudobne to tiež neni žiadna nuda. Úvodná „Our movement“ síce ešte nič prekvapivé neprináša (okrem spomínaných spevov), no hneď nasledujúca „Strike you down“ má atribúty stať sa európskou verziou „For my family“ – parádny nástup, správne tempo, chytľavé jak sviňa – čistá parádička. Nasledujúca „Forgive-Forgotten“ začne v pomalšom tempe, no hneď naberie obrátky a opäť je to príjemne našľapaný NYHC s pestrými spevmi a sekanými gitarami. V podobnom tempe začne aj titulná „Still crazy but not insane“, kde sa v prvej slohe vystriedajú hneď 3 hlasy, po zborovom „oi, oi, oi...“ song naberie obrátky a slohy sú potom svižné a refrény zborové a v strednom tempe sa valiace. Nemá zmysel opisovať každý zo 14-ich songov. Najpodstatnejšie je, že album znie sviežo a chytľavo. Hoci NYHC je len jednou čiastočkou v mojom širokozáberovom playliste, dobrou muzikou v tomto žánri nepohrdnem a ak je v prevedení ako ponúkajú Spider Crew, tak sa len tak zalizujem. Pre milovníkov Sick Of It All, Agnostic Front či Madball je tento album priam povinnosťou. Ja budem musieť napraviť medzery v znalostiach scény okolitých krajín - nikdy by som si nepomyslel, že takto skvelá kapela hrá kúsok od našich hraníc.
-Majto C.-



štvrtok 8. mája 2014

WHITE LUNG „Sorry“ LP 2012 (Deranged Records)

Asi tak pred rokom a pol som absolvoval jeden prečudesne pokombinovaný, no napriek tomu parádne fungujúci, koncert v trenčianskom Lúči, kde vo mne asi najviac zarezonovala tvorba tejto kanadskej skorodievčenskej formácie. Tam som, pod dojmom ich strhujúceho setu, od nich skúpil všetky nahrávky, ktoré aktuálne mali v ponuke. A hoci nahrávkam chýba ten vizuálny efekt z ich setu, živelnosť a dravosť zostala. „Sorry“ je druhým albumom punk-partičky z Vancouveru a musím povedať, že sa mi pozdáva asi najviac. Oproti predošlým veciam je oveľa vyzretejší a hoci ani tie nie sú na zahodenie a ponúkajú množstvo zaujímavých momentov, tento album je na jedno zhltnutie. Je jedno, či práve hrá „Bag“ s naliehavým vokálom Mish Way v slohách a parádnymi hlbšími vokálmi v refrénoch, alebo album otvárajúca dravá „Take the mirror“, či znepokojivým riffom začínajúcu „I rot“, alebo moja najobľúbenejšia „The bad way“, či skoro až obskúrnym gitarovým riffom jak z pradávneho „Seven churches“ thrasherov Possessed obdarená „Thick lip“. Je tu množstvo skvelých pasáží a čo ma veľmi prekvapilo, ako parádne znie kombinácia jednoduchých, minimalistických bicích a jednoduchej basovej linky s osobitým, košatým, psychedelickým štýlom hry gitaráka Kennetha. Dobre je to počuteľné napr. v jednom z najlepších songov „Glue“ kde na jednoduchej, účelnej rytmike vyrážajú ozdoby jeho gitary a skvelo sa dopĺňajú s Mishiným prejavom.
Kanadská scéna opäť raz dokazuje, že kapely odtiaľ sa stále budú vyznačovať osobitým prístupom a odlišným vyznením ako kapely zbytku sveta. Tak po NoMeansNo, Voivod či D.O.A. mám ďalšiu kapelku, ktorú budem sledovať aj naďalej, bo ich tvorba má napriek trojštvrtinovému ženskému obsadeniu velikánske gule...
-Majto C.-

streda 7. mája 2014

MASSOLA "Neanderthal Jazz" CDr/ MC

Ostravarské duo vyzbrojené sadou bicích a saxofónom, či jeho altbráškom, nevyznám sa, by mohlo svoje hudobné ťaženie nazvať "campaign for jazz destruction", prípadne, ale to je na kopyrajt, jazzstruction! Obaja borci zvládajú svoje inštrumenty bravúrne, o tom potom, ale čo normálne by sa už mohlo skrývať za kapelou, kde jeden trieskal v Social Deformity a druhý fúkal u Zabloudila? Nech sa len páči vytiahnuť jeden nástroj z tade, druhý z tade, celé to prehnať cez effekt Sirobimpičuzjazzu a máte Massola jak vyšitý. Občas do toho pridať nejaký rev, hluk či basu a hotovo, neandertálsky jazzový lektvar sa móže čapovať v akýchkoľvek množstvách. Super maglajz! Má to výborný zvuk a nápád, říz aj nadhľad tam je, a povinná dávka preháňadla pre Petra Lipu & kolektív tiež. Prirovnanie k niečomu bude problém, neviem či to je hriechmi mladosti, vekom, nejakou chorobou alebo je to proste normálne, ale neviem si za chuja spomenúť na nič menej prefláknuté a hlavne bližšie tejto kapele než John Zorn (jediná podobnosť je že hrá na saxofón, takže to mohol byť aj Felix Slováček -či?) a album "Torture Garden" od Naked City (lebo Zorn v rámuse) - tož tu asi lepšie neposlúžim. Každopádne super zahratá aj nahratá vec mimo bežný regál od ľudí, ktorí majú v sebe to, čo sa volá prirodzený talent, to je tá vec, ktorá robí 70% akejkoľvek tvorby dobrou, zvyšok sú okolnosti. Jo a dôležitá vec je, že (ak to ešte stále platí) vám toto cd-r chalani dajú zadarmo, stačí poprosiť, pozvať na pivo alebo čo ja viem čo, skúste na 666bpm@seznam.cz. A vyšlo to aj na kazete u obsedante.xf.cz. Ja by som to chcel na regulérnom CD alebo desaťpalci.
-RadoKAZ-

pondelok 5. mája 2014

AGATHOCLES "Destruir para criar" 7"EP 2013 (Kooperácia)

Sedempalec AG vydávaný pri príležitosti ich tour po Brazílii, len v 200 kusovom náklade. Minimalistický obal bez textov. Tieto skladby pochádzajú ešte z obdobia , keď Jan hral na gitare, takže zaručený bordel jak hrom. Práve že tá gitara znie občas tak rozladene, že to už rozoznám aj ja! Zaujímavosťou je, že prítomných 9 skladieb bolo nahratých už v roku 2010, ale spev sa dohrával až o dva na to. Mám písať o hudbe? Ja si myslím, že nemusím. Je to celkom noisovo znejúca nahrávka .Riffy čistá klasika, na ktorú už AG po toľkých rokoch a nahrávkach majú patent. Klasické sypačky, ktorých je tu ale nejako pomenej než sme zvyknutý, striedajú klasické punkové odtrhovačky. Zaujímavý je však spev, kde klasický murmur so škrekom ešte vo viacerých songoch dopĺňa taký vokál, ako keby ste dali do rúk nejakému šialencovi mikrofon a ten by začal niečo len tak blábolať s tým, že by nepočul vôbec muziku, čo hrá. Až ste jeden z tých frajerov, čo si povedal, že dá dokopy kompletnú diskografiu tejto kapely, tak tu máte jednu raritku. Až nie ste frajer, tak radšej skúste iný album. Tento je naozaj len pre tých pravoverných, neotrelých ,špinavých grinderov !
-Lepra-

sobota 3. mája 2014

AGATHOCLES, JACK, KAOSQUAD, ALEA IACTA EST, SEDEM SUPRAHON MINUT FAMILY STRACHU 2.5.2014 Zrkadlovka, Žiar nad Hronom

Vydať sa na tento koncert bolo už povinosťou . A po mizernom výkone a prístupe Pestilence, už aj niečo ako liečebná kúra. Na miesto dorážame v pohode a Žiar je pre nás niečo ako pre kresťana Vatykán. Tuto to proste scénou žije! Pravdaže to majú na starosti partia super ľudí, okolo Riša Sangreho, ktorý vedia robiť super akcie. Zo začiatku som mal obavy, že bude málo ľudí, lebo sa trúsili ako nezamestnaný na ponuky práce.Ale nakoniec Števo pri vstupe hlási číslo 130, čo je absolútne paráda. Na mieste nachádzam kompletnú Slovenskú aktívnu scénu a tak pravdaže kecáme a konzumujeme.
Prvý to roztáčajú SEDEM SUPRAHON MINUT FAMILY STRACHU. Kooperácia dvoch hlukových zoskupení, ktorým to fakt náramne sekne. Obe produkujú NOISE, ale obe zoskupenia stoja na inej strane a spojenie robí túto performáciu, celkom zaujímavou. Ich sedem minutový set končí tak rýchle, ako aj začalo. Páči sa mi ich tvorba a ich spoločný desaťpalec sa mi celkom často točí doma na gramci. Medzi tým prichádzajú aj ostatné kapely ,

SEDEM SUPRAHON MINUT FAMILY STRACHU
takže obavi, že kde sú kapely, boli vysvetlené. Tu nejak strácam niť akcie, lebo vystupuje projekt, ktorý kombinuje harsh noise s grindcore a ja ani len netuším o koho ide a ani sa nikoho nepýtam-)
ALEA IACTA EST
Žitný grindcore v podaní ALEA IACTA EST už začína pomaly rozbýbavať krv k žilách prítomných. ešte to nie je peklo, ale už je to predpeklie. Brúsia dobre, energia ide ako hrom. Po nich nastupuje, pre mňa ešte neznámi KAOSQUAD a podľa image, som si pomyslel, že ide o nejakú thrash, a nebol som ani tak ďaleko. Akurát že je to grindcore s thrash riffmi .Celkom zaujímavé. Zato po nich nastupujúci JACK z Maďarska, už vychytili

JACK
úplne začiatok vyvrcholenia koncertu. Ľudia naštartovaný na maximum, parádna kombinácia grindu a punku spôsobovalo doslova explózie prítomných. Celkom sa chlapci vyvinuli a od koncertu ku koncertu ako ich vidím, sú stále lepší a lepší. paráda! No a po ich sete to už AGATHOCLES vygradovali do úplného vyvrcholenia. Momentálna zostava ide ako šinkanzen. Ľudia už zošaleli načisto a idú ako o život.
AGATHOCLES
To pravdaže vidieť aj na výkone Belgičanov a tý ako keby ešte pridali a šalejú ako o život tiež. Zaznievajú aj staré pecky ako "A For arogance" , ale hlavne sa hrá z poslednej tvorby, kde tiež nie je núdza o punkové odtrhovačky, polminutové grind výplachy. Dostali sme presne to, prečo sme sem prišli. Ja viem, že občas už ľudia lámali nad touto kapelou palicu, hlavne kvôli ich nekontrolovateľnej invázii nekvalitných nahrávok a tiež za obdobie, keď si Jan zavesil na krk zase gitaru a vtedy hrali otrasne. No táto nová zostava a Jan opäť s basgitarou, proste musí presvedčiť každého skeptika, že oni sú späťa  omnoho silnejší než kde kedy predtým! Paráda. Po ich sete ich pravdaže nikto nechce pustiť a tak aj pridávajú. Potom ešte kecáme, pijeme a všetci prítomný sme tak nabitý energiou a s pocitom, že keď veríš svojej muzike, vieš búrať aj steny. Paráda! Díky aj neúnavnému Rišovi, čo to celé dal dokopy. Fakt jeden z mojich koncertných vrcholov!
-Lepra-


piatok 2. mája 2014

PESTILENCE, SETH, ANCIENT ASCENDANT, EMPYRION ,1.5.2014 Nitra, Nová Pekáreň

Vždy som sníval o tom, že na starobu budem chodiť na koncert tak, že nasadnem pred domom na mestkú dopravu a pred klubom vystúpim, popijeme, pokecáme, pozabávame sa a vaša žena pre vás príde pred polnocou na aute. Sny sa plnia! V Nitre už bolo dlhšie mrtvo, veď ešte pred pár rokmi tu sa veselo koncertovalo do zbláznenia ale teraz zdochol pes. Oživiť tú zdochlinu sa pokúsili aj týmto koncertom, Môj odhad, že príde tak 150 ľudí , bol naplnený do bodky a na mieste som postretával komplet každého, kto voľakedy chodil v Nitre na akcie a do predajne Rock extremum, kde som svôjho času pracoval. Skvelá retro partia, plná fosílií.
Nevdačnej úlohy predskokana sa ujali domáci EMPYRION. Zvuk nahovno, výkon v pohode, reakcie vlažné. Ale tak to býva. Dalšie predkapely už vôbec nesledujem, akurát sa pozastavujem pri SETH, ktorý podľa slov Ďura (Lues De Funes), "Znie to boha ako staré Bathory". Ok . Štýlovo sa sem nehodí ani jedna kapela, ale stačí mať dosť peňazí na zaplatenie miesta v buse a môžete ísť na turné aj vy s vašou podpriemernou kapelou. Je to jednoduché nie? Potom sa stačí už len chváliť  stým, že ste boli už aj na turné s nejakou hviezdnou kapelou. Ako keby kurva na to niečo záviselo, ako keby vaše kvality preverovala  porota z X factoru. Nič netreba, prachy prehovoria! Kurva jednoduché, nie?
Paťovia v akcii
Okolo 22,00 nastupujú konečne PESTILENCE, kapela , kvôli ktorým sme sem merali cestu mestkou dopravou. Kým pred koncertom celá kapela, okrem Patrika Mameliho sedela vonku a ochotne podpisovala platne a fotila sa s každým, tak Mameli celý čas sedel v backstage a ani len nevystrčil nos. Pri ich distre s premrštenými cenami bola cedula, že po koncerte vám Mameli podpíše tu pri distre všetko, pravdaže zakúpené v tomto distre. Kurva, musím ja ešte toto absolvovaťv mojom veku.Túto prehľadnú hru? Toto je jeden z dôvodov, prečo nechodím už na metalové akcie. táto prahsprostá hra  na hviezdy je už trocha ošúchaná nie? ale je po tom dopyt, takže to už riešim ignoráciou. Začína koncert. Spomínaná hviezda Mameli je ale ťažko v prdeli. a to tak, že si nevie ani len zapojiť káble do gitary. Tie mu spojazdňuje druhý Paťo Uterwijk (veľký sympaťák, oblečený presne tak, ako na dobových fotkách Pestilence z 90tych rokov). Zvuk je úplne desný, Mameli naťahaný hašišom, ako Pali báčí o desiatej dole v pivárni. Proste desná predstava a zároveň vytriezvenie,že ako sa rúca domček z karát! Zo starej tvorby zahrajú asi 3 songy, ktoré beztak nevieme rozlúštiť v tom chaose. ostatné do nás serú len veci z troch albumov, ktoré nie sú zlé, ale nemajú ani len zďaleka ten hitový potenciál starých albumov. Ľudia ale revú jak o život, čo si myslím prekvapilo aj samotnú kapelu, hlavne, keď sú si vedomí že hrajú na kokot. Celé zle. Po odohratí setu už ľudia revú o prídavok, čo som čakal aj ja, že sa vrátia  a zajebú povedzme "Out Of the Body", ale nič sa nedeje. Smena skončila, kartý sú už cvaknuté a pracovníci už sedia v tour buse. Srať to celé, zajtra idem na Agathocles a mám ten pocit, že tam mi bude o 1000krát lepšie!
-Lepra-