DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

štvrtok 31. júla 2014

OBSCENE EXTREME FEST 2014 (Lepra/ Jan IP)

Nemám v úmysle tu písať recenziu kapelu, po kapele na tento fest. To sa proste nedá a aj keby sme za predpokladu, že sme traja a triezvy (nonsens), to jednoducho štandardným spôsobom nepokryjeme! Pokúšali sa o to už iný frajeri a všetci stroskotali, veď si stačí len pozrieť a prečítať zopár reportov z webzinov. Väčšina vyznie smiešne a pravdu povediac ja sa o to ani už pár rokov nepokúšam. My by sme len radi zhrnuli všetko.
OBSCENE EXTREME FEST je pre mňa niečo ako pre malomeštiaka, alebo seláka dovolenka v Chorvátsku. Vraciam sa na toto miesto, teraz už po 16 krát (!!), presne ako oba ľudské druhy, čo som spomínal hore a vlastne sa od nich ani nijak nerozlišujem asi. Predsa však tento festival pre mňa znamená
POSSESSED
celkom veľa. Jazdím sem relaxovať, stretnúť ľudí z celého sveta, s ktorými si bežne len dopisujem, konzumovať muziku, pre ktorú mi bije srdce. Chodím sa sem tešiť, zabiť smútok, oslavovať, riešiť svoje problémy, proste všetko. Je to pre mňa proste svätyňa. Prišiel som keď som mal vo vrecku pár grošov a prišiel som keď mi z vrecák padali zlaté dukáty. Priveziem si aj rodinu a tu si prvý raz môj (vtedy 5 ročný) syn čuchol k festivalovej atmosfére. Je síce z roka na rok ťažšie sa sem dostať. Či už kvôli práci, alebo stále rozkopanejším Českým cestám, alebo spomínaným dukátom. Je stále ťažšie presviedčať seba samého, že spanie v stane je OK, aj chlastanie do rána sa dá zvládnúť. Je stále ťažšie občas pretrpieť kapely a kokotiny typu Gutalax, ale v tedy si treba dať za jeden a proste prísť po ich sete -)))
Navzdory zopár negatívnym ohlasom by som neprajníkom, čo si na tomto festivale riešia svoje komplexy povedal len jedno. Je to jediný festival, ktorý sa vypracoval od korby kamiona, ktoré na prvom ročníku slúžilo ako podium až po dnešnú podobu. Festival mocnel ale stále to bola undergroundová záležitosť, oslobodená od kokotských manažérov kapiel a ich nezmyselných požiadavkách. Stroskotali tu už iný kokoti typu Impaled Nazarene s ich namyslenou debilitou a zistili, že sem sa choduia zabávať priatelia a ludia , ktorý serú na hviezdy.
DOOM
Kde inde by ste vedeli stretnúť také "hviezdy" ako leaderov z kapiel ako Haemorrhage alebo Danny Lilkera, Agahocles a mohol by som donekonečna ešte vymenovávať ľudí z kapiel, čo tu bežne každý rok stretnem,ktorý sem jazdia už ako fans sa zabaviť.No a v tom je ten rozdiel na tejto scéne! Bodaj by sa to dalo povedať aj o ostatných štýloch a festivaloch! Proste má to tu kúzlo toho undergroundu, keď všetci sme si rovný (občas pravdaže niektorý rovnejší).
Za 16 rokov sa kruh kapiel žiaľ už uzavrel a vlastne na pár prekvapení a pár vykopávok sa už len opakuje všetko dookola. Ale toto je syndróm asi každého festivalu. Takže až nabudúce zapičuješ na tento fest, pozri sa do seba, pozri sa sa hore, dole, doľava, doprava a zistíš že si kokot. Máš v krajine festival už celosvetového formátu v tej najextrémnejšej muzike. Máš tu armádu tolerantných ľudí, ktorých by si inde na iných festivaloch hľadal márne.A  Až si toto nevážíš a ignoruješ, tak si vážne obmedzený.
Aký bol tento ročník? Na to že sme aj vystupovali s ABORTION som videl celkom málo kapiel. Ale videl som viac kamarátov aspoň. Brutal Truth boli fajn a ich rozlúčka, zakončená narodeninovou tortou pre Čurbyho, Morgoth- tu my zaplesalo srdce keď hrali staré pecky , Possessed som síce nechápal a ani ma to nejak nebralo nikdy moc, ale je to legenda. Vitamn X boli parádny, Doom, Cripple Bastards tak isto. Prečo som nevidel viac (aspoň si nepamätám viac) je fakt, že pri každej gore kapele som išiel na pivo. Sorry, ale pičoviny typu Gutalax, fakt nemôžem!! Toto je hamba tohoto štýlu a som celkom smutný, že keď niekto vysloví škatuľku GRINDCORE, tak sa tam spomenie aj toto. To si radšej pozrite  Šláger TV a ste na tom rovnako. Ale navzdory tomuto prídem zase a budem tolerantný, keď bude hrať niečo podobné. Predsa o tom to je! o TOLERANCII!
-Lepra-

Trutnovský areál bojište sa každý rok na jeden týždeň mení na samostatný štát, v ktorom platia jedine zákony extrémnej hudby so všetkým s tým spojeným. Trutnov tak každoročne odoláva náletom fanúšikov, nadšencov a kapiel z celého sveta, túžiacim poriadne sa vyblázniť a prežiť niekoľko dní v spoločnosti priateľov a zabávať sa do vyčerpania posledných síl. Tento rok som sa odhodlal ísť po prvý krát na bojište na celých 5 dní a siahnuť si tak na dno psychickej aj fyzickej kondície, čo sa mi v podstate aj úspešne podarilo. Predprípravou bol koncert v žiari spoločne s Final Exit a The Kill čo bol môj ďalší splnený sen. O tomto ste sa tu však už mohli dočítať a tak sa vrátim späť do Trutnova. Hneď na úvod upozorňujem, že toto nebude klasický report plný kritiky, porovnávania a všímania si rôznych detailov pretože som sa sem v prvom rade vybral za zábavou a uvolniť zo seba všetku negatívnu energiu nazbieranú za posledné obdobie. Keďže mám vďaka častému a nadmernému užívaniu omamných alkoholicko / marihuanových látok v hlave celkom dobrý mišung z toho, ktorá kapela hrala ktorý deň, tak ako pomôcku budem musieť použiť program, ktorý som vyfasoval pri bráne tradične aj s CD prílohou a sprievodnou brožúrkou. Streda patrila talianskemu old schol hard core a festival otvárali Ed, ktorý nám žial iba robili zvukovú kulisu pri stavaní stanu. E.U.´S Arse si už však nenechávam ujsť. Agresívna punk HC jazda, ostré gitarovačky, rýchle bicie a psychopatický, vychudnutý spevák poriadne nakopávajú rite. Publikum je vo vare a je ich tu veruže celkom dosť. Raw Pover je už trochu kludnejšie a viac punkovejšie no aj tak je pred pódiom slušná mela. Skvelý úvod festivalu. Okolo polnoci je už po všetkom a jediná možnosť je pivný stan kde sa prepíjam a prehulujem do totálneho vyčerpania. Ráno mierny bolehlav utlmujem tabletkou a pivom čo celkom rýchlo zaberá. Hrať sa začína až jednej a tak volíme obhliadku mesta spojenú s obedom a samozrejme fajným 12 stupňovým krakonošom. Implore som síce videl ale nejak si nepamätám. Sperm of Mankind to celkom slušne roztancovali svojim goregrindom a začali sa objavovať prvé masky v publiku. Livstid ma celkom prekvapili, z nahrávok ma to nejak nebere ale tu naživo to malo grády. Chiens a Whoresnation splnili presne to čo som od nich čakal. Obidve totálne grinding violence peklo, paráda!!!!! Gutalax je pre väčšinu návštevníkov hviezda festivalu a je citíť že ich tu ľudia žerú. Jednoduchý dychovkový gore grind a všade lietajú nafukovacie serepetičky na beach party. ACxDC zmietli svojím nekompromisným power violencom všetko čo im stálo v ceste. Hrali síce trochu dlho čo je na tento štýl nie moc obvyklé ale aj tak super set a výborný výkon. Totálne pojašený nosie core marast Final Exit a grindová naj uplne masaker rúbanica The Kill bol jeden z mojich vrcholov celého OEF. Celkovo stretnutie s týmito ľuďmi bol nesmierny zážitok. K týmto bandám myslím netreba nič extra písať. Kto bol vie, kto nie môže si búchať hlavu o stenu. MASAKER!!!!!!! Rakušáci Zombie Inc. S Martinom alias Don Cochinom na čele mi prišlo viac šou ako hudba. Neznelo to zle len časom trochu nudne. Master ma po troch či štyroch skladbách nejak nebavil ale može to byť aj rapídne vzrastajúcou spoločenskou únavou. Inhume mi nejak ušiel čo ma trochu aj sralo a na Hell Show som údajne bol aj nebol...sorry neviem. Piatok ráno sme už o desiatej nastúpený pred pódiom podporiť kamoša Tuda a celý Kruger. Super odpal ďalšieho dňa HC crustom na švédsky spôsob. Opäť volíme návštevu mesta, kde dopĺňame sily na ďalší náročný deň. Prichádzame až na Masochist z exotického Thajska. Rýchly, energický gore grind v štýle ranných Regurgitate alebo Dead Infection. Viac klepačiek ako tuca tuca dychovky a samozrejme bloody image nesmela chýbať. Prekvapko jak sviňa. Nazareno El Violento akurat len počuvam z grind marketu. Besta bol portugalský metalovejší grind core, pozrel som pár skladieb, znelo to celkom fajn. Rectal Smegma to pod pódiom znovu roztancovali a pripravili dobrú atmosféru pre Abortion. Tí vyzerali na pódiu úplne v pohode, čo bolo zrejme tým že sa ešte nestihli natrúbiť. Po nich nastúpili Warcollapse, ktorý jebli špinavý švédsky crust s ich typickými temnými pomalými pasážami, no ale to čo potom naložili Vitamin X tak to bola ufffff riadna nakladačka. Nonstop old schol HC, spevák ako na gumičke, energia bila z každej skladby a pod pódiom to opäť vrelo. Skoky, circle pit, pogo, šialenstvo. Nunslaughter potešili nejedného true death metloša svojim satanášskym metálom. Bubeníkove prejavy pomedzi skladby boli plné zlosti a nenávisti proti kresťanstvu a cirkvi a rúhanie nemalo konca. Skvelý set. Wehrmacht dnes zaskakovali za Cattle Decapitation, ktorý zrušili celé turné a tak otcovia trash core zahrali svoje hity už o deň skôr ako bolo pôvodne naplánované. Nadšenie a radosť na pódiu bola neprehliadnuteľná a z každej skladby bolo cítiť ako si to páni užívajú. V druhej polke vybehol na pódium Scotty Peterson a drelo sa Cryptic Slaughter. Verím, že nejeden 40-tnik si zaspomínal na časy keď ešte poriadne nezarastal. Brutal Truth som videl na obscene dva krát a ani raz ma nepresvedčili. No tento krát to bolo úplne inak. Besný typicky Brutal Truth náhul, perfektné nasadenie všetko vygradované na maximum. Parádny výkon!!!!!! Posledný koncert v európe pre 50-tnika Danyho Lilkera a to bola teda butálna rozlúčka. Possessed velmi nesledujem a to čo som videl ma nejak nevzalo, zato keď nastúpili Eyehategod 
BRUTAL TRUTH
tak všetko dunelo, telo mi vibrovalo, zem sa triasla. New Orleanské bahno pôsobilo ako mágia a celého ma to vťahovalo hlbšie a hlbšie. Jednoznačne ďalší z vrcholov festivalu. We Are the Damned bola portugalská zmes death metalu a crustu znela zaujímavo. Chytľavé postupy a zohranosť kapely spravili svoje a spolu s Besta ďalšie zaujímavé prekvapenia tohto ročníka. Posledný nabehli Human Cull na ktorých ma upozornil Andy EDH a veru sa oplatilo vydržať. Toto violent grinding trio z anglicka nakopalo rite všetkým čo zostali pred pódiom až do konca a spravili tak bodu za piatkovým večerom. Ráno nás zo stanu vyháňa slnko už okolo ôsmej. V stane je pekelne horúco a tak volíme sprchu na osvieženie tela a pripraviť tak sily na posledný deň, ktorý otvárali Behind the Cemetary Wall metalickým death grindom so sympatickou speváčkou. Utanforskapet bola kapela s najťažšie vysloviteľným menom za ktorým sa skrývali staré páky švédskej scény. Crust as fuck s bývalým spevákom Uncurbed nemohol sklamať. Deahydrated prišli z ďalekého Sibíru a drvili slam brutal death opäť so ženským growlingom. Vrtule na pódiu aj pod pódiom, technické parádičky a sóla nesmeli chýbať. Škoda 120 si priniesli na pódium papierového Mareka Vašuta, s ktorým predviedli skvelý výkon a dokonca si aj jeden song odspieval s nimi. Po škodovke mi pár kapiel uniká, alebo ich sledujem len minimálne, behám po areáli, oplieskavam posledné prachy za dosky v markete a kecám s kadekým kto mi príde do cesty. Zachytávam skoro celý set Radiolokátor o ktorých neni pochýb že by zahrali zlý set. Títo páni ovládajú svoje nástroje na 100% a aj po rokoch aktívneho pôsobenia na scéne cítiť, že to čo robia ich stále kurevsky baví. Ultimo Mondo Cannibale ja porno grind harmonizer tuca tuca hopsanica. Prirovnania k Impetigo mi prídu celkom prehnané, neviem ale mňa toto dáko neberie. Počas ich krochkania sa dozvedáme správu, že Machetazo na ktorých som bol poriadne nažhavený neprídu a miesto nich budú hrať druhý krát Gutalax.....no kurva, že som bol celkom nasratý. Texasský masaker podobe Turbokrieg bol vážne masaker. Grindcore od podlahy, surové a poriadne nasrané. Nezastaviteľný stroj Frank ma hneď prebral svojimi klepačkami a nabil moje vyšťavené telo dávkou energie. Contrastic sa mi aj páčili, hlavne staré veci a niečo zas trochu aj nie. Musím asi viac napočúvať nový split 10 palec. Na US brutal death v podobe Prophecy som bol zvedavý a po dvoch skladbách som aj odišiel. A nelákala ma to spať ani repete Gutalax aj keď dnes dávajú set so špeciálnymi hosťami. Väčšina osadenstva je však iného názoru a opäť je to plné nafukovacích somarín, balónov a neviem čo ešte. Mňa v hlave stále serie to Machetazo a toto ako náhrada, no ale to je jedno. Vallenfyre som do teraz nepoznal no stačilo kuknúť na zostavu a zvedavosť bola hneď na maximum. Mňa zaujímal hlavne post bicmana, Barkera. Jajajajaaaaaaaj....radosť pozerať na tohto šialenca ako si len tak sedí a ťuká do tých bubónov. Valivý, ťažký death metal, ktorému na atmosfére pridávalo stmievanie. Cripple Bastards vidím už po niekoľký krát, ani teraz si ich však nenechám ujsť a ani teraz ma nesklamali. Hrajú sa nové vály pomiešané so starými peckami, hate core, skáčem a revem na plne hrdlo. Nemecký Morgoth potvrdili, že právom patrili a stále patria ku špičke death metalovej scény. Toto bol jednoznačne ďalší vrchol festivalu. Malo to také grády že som sa skoro zbesnel. Absolútne ma dostali a spokojnosť bola ako pod pódiom tak aj na ňom. Wehrmacht si zopakovali presne ten istý set čo dali včera a dokonca sa mi zdalo, že to dnes bolo ešte živšie. Na koniec zase skončilo niekoľko desiatok fanúšikov hore na pódiu kde spolu s kapelou odspievajú cover Iron 
Autori článku ukončili festival modlitbou a rozhrešením, aby ich nikto nemohol spochybniť 
Maiden. Immolation som zase presral kecaním za čo ma Rado Kaz dojebal no ale s tým som rátal. Ešte som vybehol pozrieť na Doom a aj keď boli kurva dobrý, únava bola už tak neznesiteľná a silná že som to zabalil odpotácal som sa do stanu. Ráno sme pozbierali svoje zvyšky, všade po okolí sa potácajú polomŕtve zombies a každý má na tvári známky vyčerpania. Trvalo mi ďalšie dva dni kým som sa ako tak dostal do reality, každá jedna nahrávka ktorú som si doniesol mi znela sucho a nezaujímavo pretože v ušiach som mal stále obscénny maz, ľudia ktorých som stretával v robote sa mi zdali úplne čudný. Päť dní vo svete, v ktorom sa cítim absolútne prirodzene ma nabilo neskutočnou silou. Tento ročník Obscene Extreme bol silný, riadne silný. Všetko vyšlo, dokonca ešte aj počasie na celých 5 dní vydržalo, zvuk bol takmer stále výborný, aj pivo sa mi zdalo lepšie. Návštevnosť sa mi aj napriek tomu všetkému zdala o čosi menšia ako po minulé ročníky. Nevadí, tí čo prišli sa jednoznačne skvele zabavili a presne o tom to je. Vďaka Čurby a všetkým OEF crew za ďalšie parádne prázdniny s rodinou!!!!!!!


Jan IP

streda 30. júla 2014

PATARENI "Život Ne Osječam" 12"LP 2014 (Falšanja Koľko´š)

PATARENI sú jednou z najzásadnejších kapiel zo začiatku 90tych rokov. Ich legendárne splitko s Buka asi každý milovník bordelu vtedy mal. A nevadilo aj to, že pochádzajú z Chorvátska, proste si hrnuli svôj bordel grindcore a každý ich rešpektoval. Pravdaže ako u každej kapely aj u nich nastal po čase útlm a ich posledná vec vyšla pred 6 rokmi. Aké bolo moje prekvapenie, keď zisťujem, že na albume spieva Giulio (Criplle Bastards) Čo? Reku som asi zle tomu rozumel.. Ale nie. Cripple Bastards už majú jeden split sedempalce s nimy, takže som bol fakt zvedavý, čo to to je?Nejedná sa sice o žiadnu novú nahrávku ale pozbierané veci, ktoré boli nahrávané v rokoch od 2001 do roku 2011 teda aj v odlišných štúdiách a s tým, že nanovo vokáli nabliakal spomínaný Giulio. Dokopy tu najdete 20 songov. Čakal som že to bude bordel na starý štýl kapely, ale tento výber vsadil viac na tie punkovejšie songy, ktoré sice občas zabrúsia do bordelu, ale príde mi to fakt ako keby som počúval starý Cripple Bastards, hlavne vďaka tomu zahuhlanému murmuru. Muzika je čistý old school punk/grind s celkom zaujímavými melódiami. Celkom ma táto nahrávka prekvapila, lebo zo začiatku som sa bál jej počúvateľnosti a nakoniec sa z toho vykľul pomaly popový album, hahahaha. Zaujímavá vec, zelený vynil a akurát chýba vnútrajšok, čo je jediná asi negatívna vec na albume. Vyskúšaj!
-Lepra-


pondelok 28. júla 2014

MAAILMANLOPPU „Valtaa E.P.“ 7“EP 2013 (Passing Bells)

Epko ďalšej mladej fínskej bandy zakúpené na ich koncerte v našej rodnej, kde zanechali dojem, no vďaka mojím chaotickým myšlienkovým úletom sa k nim vraciam až s ročným odstupom. Rovnako ako naživo, aj na nahrávke mladíci ponúkajú tradičný fínsky prasopaloidný hardcore-punk s dnešným znením, hoci to nie je až taká sypanica ako napr. Haistelijat, skôr jednoduchší šľapavý smer ako napr. Ydinperhe či legendárny Rattus. „En minä“ začína pomalším rozjazdom, no inak je to rýchly song, s mierne melodickým nádychom, kde basa drží svojou linkou spodky a gitara sádza ostré riffy „Elämämpelko“ je zas rýchla rezačka, s mierne thrashovou gitarou, s kvílivými, kostrbatými sólami, ktoré tomu dávajú punc neučesanosti. B-čko otvárajúca „Leireille“ je svižná thrashovina v gitare s pekným šľapavým punk rytmom a mierne vydarenejším sólom, no stále z toho sála pekná špina, k tomu ten kričaný spev, no čisté Fínsko. No aj tak je najsvižnejšou položkou záverečná „Aikapommi“, ktorá sa rozbehne hneď na začiatku a úplne bez kompromisov a spomalení presviští až k záveru, kde sa nachvíľku zasekne v prechodoch, aby sa v sekunde zas vrátila do zbesilosti a s kvíliacou gitarou k záveru. Neviem, čo viac o tomto ep-ku napísať. Fínsky hardcore-punk musíš cítiť, ten šmirgeľ na koži, to mrazenie pri škrípajúcich sólach, ten zrýchlený tep pri tých neúprosných rúbaniciach. Nič pre milovníkov melodiky, iba ak riadne špinavej, kostrbatej a chladnej ako samotný sever.
-Majto C.-


WAKE THE DEAD „The Things We Can´t Forget“ CD 2011 (kooperácia)

Ďalším nepochopiteľne zapadnutým albumom v mojej zbierke je práve tento titul novej krvi hardcoru z Francúzska. Kúpil som síce už aj ich novší album, no zabudol som ho na koncerte spolu s nejakými ďalšími cd-čkami i platňami a zistil to až na druhý deň doma, že som nepriniesol komplet nákup – čo už., neskoro, keď kapely už boli kdesi na ceste na ďalšiu zástavku svojho turné.
No dôvodom, prečo som sa rozhodol predstaviť vám takto starý album sú jeho kvality. Kto trochu pozná moje chúťky, vie, že francúzske kapely ja skrátka môžem. Navyše sú naozaj aj na vysokej úrovni. Výnimkou nie je ani tento kvintet z Marseille. Čo na svojom debutovom albume ponúkajú? Rýchly moderný hardcore prešpikovaný melódiami. Nemá to ďaleko od mojich obľúbencov The Boring, no nie je to až tak rýchle. Skladby Wake The Dead, hoci sú rýchle, no je v nich podstatne viac pomalších pasáží a na druhej strane, gitary tiež nie sú až tak melodické ako u the Boring, skôr viac hutne riffujú, no aj tak pri ich posluchu človek vníma tú jemnú melodiku v pozadí. Už úvodná „Time to lose control“ začína pomalšie, aby sa potom rozbehla do tradičnej hardcore pasáže, kde jedna gitara mierne melodicky vyhráva pod hutným spodkom druhej gitary s basou a bicími. Niekedy doslova prekvapí gitarová ekvilibristika, ako napr. v sóle v „Sick and bored“, alebo jemnej vyhrávke v „Still alive“, či celý pomalší song „Interlude“, kde sa mihne zopár pekných momentov a liniek, na ktorý potom plynulo naviaže melodický úvod nasledujúceho „Playing suicide“. Okrem tradičných svižných pasáží, či melodických spestrení obsahuje aj nejaké tie pasáže vhodne pre moshujúcu omladinu (napr. záver v „Brotherhood“, abo stred „Dinosaurs with guns“, ale v podstate všetky spomalenia by sa dali využiť na to nepríčetné metanie rukami a nohami). No celkovo je to pestrý a zaujímavý album, ktorý má ideálnu dĺžku okolo pol hodiny. Jediné, čo ma rozladilo a čo ma v podstate naserie vždy, keď kapela zaradila pridrbaný skrytý bonus za záverečnú skladbu, čo znamená, že opäť raz mi 4 minúty po skončení poslednej „Erin“ nič nehrá, aby sa potom ešte na minutku a čosi znovu ozvala muzika. S týmto by som všetky kapely najradšej poslal do p...
-Majto C.-


nedeľa 27. júla 2014

CONTRASTIC / ATTACK OF RAGE „Jařmo / untitled“ split 10“LP 2014 (Metal Age Productions)

O tomto splitku som zachytil kedysi nejaké zmienky, no potom mi to celé vyfučalo z hlavy, tak som bol prekvapený, keď sa zrazu objavilo. Je jasné, že som ho hneď musel vlastniť, bo obe kapely už nejaký čas sledujem (resp. Contrastic som v minulosti sledoval už od demáčového obdobia). Ďalším prekvapením bolo, že ho vydali Metal Age productions, ktorých som už osobne považoval za meno z minulosti. Čo trochu zamrzelo, bola absencia nejakého bookletu, bo graficky je inak gatefold obal splitka spracovaný pekne. No čo, snáď pri prípadnom ďalšom vydaní, to firma napraví...
K obsahu. Contrastic bol svojho času svojím druhám demáčom „Necrostories“ pre mňa objavom a osviežujúcim vánkom na českej death-grind scéne (vyšiel ako split kazeta s materiálom „Lightnessdark“ ďalšieho zaujímavého zjavu Deaf & Dumb). Na ďalšom vydaní „Thanatology rhythms“ (split s ďalším veľkým menom Ingrowing a ich materiálom „Deformed“) moje predpoklady len potvrdili, ale aj tak som najviac bol prekvapený pri vydaní ich samostatného eponymného debutu. Rovnako ako bol prapodivný obal s morskou vílou, tak pestrá zmes bola nacvakaná v nulách a jednotkách disku: grindcore s death metalom a rôznymi elektronickými nadstavbami sa tam premieľali, či striedali, do toho viac druhov vokálov. A v podstate tam, kde končil debut, kapela pokračuje aj na materiále „Jařmo“. Od úvodu songu „Re-abortion“ ma bez výstrahy porcuje ostrý sekaný riff gitár a dorážajú zbesilé klepačky bicích. Sánka dolu hneď zkraja. Skvelo urobený song, kde sa striedajú pomalšie pasáže (s elektronickým kvílením) s rúbanicami. To druhá „Píseň osamělého revolucionáře“ začne decentnou gitarou a spevom ako od Esazlesa napr., čiže emóciami napchatý revozpev, aby sa to celé zvrhlo do grindovej klepanice s chrochtom a škrekotom, v pozadí stále presakujú cvakoty elektronických mašiniek a občas melodické gitarky. Jednoducho pestrý, dokonalosťou páchnúci song. Tretí song začína samplom a až Korn-ovským nu-metalovým riffom, no žiadne strachy, stále je to zbesilé a nekompromisné drvenie spestrené elektronikou a samplami. Mojou najobľúbenejšou položkou je ale titulná „Jařmo“, ktorá je chladnejšia jak mrazák v pitevni. Dokonalá symbióza medzi samplami z filmu a hutnou muzikou. Najväčšie mrazenie mám vždy v strede, kde sa do elektronickej vyhrávky ozýva sampel kričiacej dievčiny, k čomu sa postupne napájajú nástroje a song zrýchľuje – to ma vždy zalieva studený pot, jak je to dokonalé. Záverečný song je už len akýmsi zhrnutím, čo všetko nám Contrastic na aktuálnej nahrávke ponúkajú. Skvelá vec a Contrastic mi opäť raz potvrdili, že v tom čo robia, veľa konkurentov u nás nemajú.
Na slovenskej strane splitka je vyrýpaných tiež 5 songov. Síce k Attack Of Rage som sa dostal oveľa neskôr, no tiež nemôžem povedať, že by ma ich muzika nechávala chladným. Hoci som ich demáče nikdy nepočul, no debut-cd „Grindpeace“ ma obdarilo našľapaným a pestrým grindcorom, aký sa mi pozdával napr. u španielov Haemorrhage, i keď bánovčania vždy dbali, aby texty aj o niečom boli, nie len o kopách mŕtvol a hektolitroch krvi a nemocničných traktoch plných infekcií a krvavých inštrumentov, k čomu využívali aj používanie rodného jazyka, čo je u mňa plus, bo sa mi veľmo páči, keď kapely využívajú rodnú reč. Druhý album „Sväté zlo“ sa vyznačoval ostrejším zvukom a zbesilejším materiálom ako debut, a celkovo songy pôsobili prepracovanejším dojmom. Ani na najnovšiom neotitulovanom materiále sa chlapi s ničím extra neserú, tak bez intra sa na vás rovno vyrútia nasekané gitary, aby sa po chvli song „Krivé zrkadlá“ rozbehol v klasickom rýchlom tempe. Čo oproti minulosti mierne prekvapilo, že sa neobjavuje až toľko typických klepačiek. Asi aj preto mi tento materiál viac ako všetko iné, pripomína starú srdcovečku „Symphonies of sickness“ anglických patológov Carcass, no aj vďaka riffom a trošku aj zastretejšiemu zvuku gitár. Nasledujúca „Sloboda“ už je sypanica ako sa patrí, no aj tu sa dosť hrnie v hardcorovom rýchlom tempe. „Dne shock“ je so sekanými gitarami čistá „carcassovka“ – parádne tempá, skvelé gitary a chorobné vokály. Pre mňa asi najlepší song tejto kolekcie. To „Sociálna anorexia“ mi aj riffom aj bicími pripomína druhý album „Grinding opus of forensick medical problems“ ostravských „carcassológov“ Pathologist, no oproti nim má drsnejší sound a ku koncu tam ešte cítim opäť mierne čmud španielskych Haemorrhage (podobne ako v minulosti). Záverečný „Sebaklam“ s pomalým sólovým výjazdom basy roztočí ďalší kolotoč svižných pasáží s grindovými nášupmi a občasnými húpavými spomalovačkami, kde gitary kruto ukrajujú z času, ktorý zostáva do konca.
Veľmi vydarené splitko. Normálne neviem, či sa mi podarilo vyjadriť všetko. Ak sa vám niečo nezdá, stačí zohnať a vytvoriť si vlastný názor. Mne ten môj nik nezoberie...

-Majto C.-



HIBERNATION / SLAVEBREED split 7"EP 2012 (Worlds Appreciated Kitsch Rec./Noiseattack)

Dve Grécke záležitosti na jedno splite, už troška staršieho dátumu, ale myslím si, že v tejto muzike nejaké dátumy nehrajú žiadnu rolu. HIBERNATION je už pomaly kultová crust mlátička, ktorá sem prdla dva songy. Vybrnkávačky, temnota, šlapavý crust. Celkom pohodička, aj čo sa týka zvuku aj celkového prevedenia muziky. ja viem, takéto som počul už stovky, ale toto vždy poteší, takže som len rád. Kvalita.
SLAVEBREED netreba asi žiadnemu grinderovi predstavovať, lebo v Čechách sú pečený, varený a ich veci vychádzajú u pána Električku (L´imphantile Collective). Majú tu tri songy, ktoré fakt uletia ako nič.Nestihnem ani srknúť do kávy a už vstávam otáčať platňu .To je tá temná stránka sedempalcov!! Muzika je však štandradný, kvalitný, dobre znejúci grindcore. Proste už overená kvalitka a mne osobne sa páči ich strana platňe oveľa viac. Proste to odsýpa!
Vyšlo v 500ks náklade.
-Lepra-

SYK "Atoma" CD 2014 (L ´imphantile Collective)

Pán električka mi na poslednom OEF strčil do ruky toto cd na recenziu s vetami typu "neviem či sa ti to bude páčiť" a podobne. Myslím si, že kým to nie je gore grind, tak určite-) No a pán električka proste si môže znova škrtnúť jeden bod, za originalitu vo svojej stáji! Talianska formácia SYK je pre mňa veľkou neznámou. Vo vkusne spracovanom digipacku sa nachádza fakt zaujímavá bomba! Hudbu ani tak nejde popísať, lebo mi to pripomína horšie znejúci povedzme Meshuggah, dookola sa opakujúci jeden riff so zásekmi, industriálnou rytmikou. Ono by to bolo len rozkošné techno thrashenie, ale SYK majú v zálohe niečo iné! Ženský vokál (rev), ktorý je tak načasovaný a natrepaný do muziky, že proste zo začiatku máte pocit, že to nejako moc vyčnieva , ale pri treťom vypočutí vás to vtiahne do takej nádhernej atmosféri, že si začnete celý album vychutnávať! Treba však prekonať ten prvotný pocit úplnej disharmónie a potom to už ide na plné guľe! Fakt zaujímavá a parádna nahrávka! Vyskúšaj!!
-Lepra-
http://syk-official.bandcamp.com/

MARNOST / SEEDS IN BARREN FIELDS split-LP 2012 (kooperácia)

Viem, že toto splitko je staršieho dáta a obe kapely majú vonku už aj ďalšie materiály, ku ktorým som si zatiaľ nenašiel cestu, no čo ma v poslednom čase chytá stále viac, je práve tento materiál. Pôvodne som si ho kúpil, aby som podporil kapely (vydavateľov, skrátka fungovanie scény), ale aj zo zvedavosti, že ako znie black metal hraný ľuďmi z hardcore-punk podhubia. Ako už u mňa býva zvykom, nie vždy mi daný album sadne práve v čase kúpy, tak ide bokom, kde občas upadne do zabudnutia. Tento do zabudnutia neupadol (teda nie úplne), len mi stále nesedel, čo sa však zmenilo minulú zimu, len môj názor naň potreboval čas dozrieť. Každá banda na svojej strane ponúka jeden dlhokánsky song, no myslím, že sa podľa nich dá v pohode odhaliť kvalita ich tvorby.
Prví otvoria brány temnôt českí zástupcovia MARNOST. Po hovorenom filmovom intre sa pomaly rozbieha zlo – spätné väzby sa prelínajú jedna cez druhú a s pískaním vyvolávajúcim mrazenie ma pomaly prenesú až k prvým chladným riffom a revu v pozadí, aby s kvílivým riffom a pomalým tepom bicích začala postupne gradovať (podobný minimalizmus mi kedysi dosť vadil, no tuto sa mi viac ako pozdáva), aby sa po štyroch minútach strhla zbesilá víchrica, keď zbesilé klepačky ženú všetko vpred a rev v pozadí je len kulisa k bzučiacim a kvíliacim gitarám. Po chvíli zas zvrat a v pomalom tempe gitary a vokalistu vrnia mrazivé podmazy pod ženský preslov. Potom do zbesilej rúbanice parádna vyhrávka. A potom opäť nejaké predely a striedanie intenzity s akou kapela útočí na vaše zmysly. Spleť rôznych gitarových motívov a vrstiev, kým postupne utíchajú bicie dovedie skladbu postupne k záverečnej časti, keď sa spod spätných väzieb začne ozývať decentné brnkanie akustickej gitary. Zvláštna muzika, ale má svoje čaro a dokáže vyvolať mrazenie.
Švédi SEEDS IN BARREN FIELDS začnú tiež vybrnkávaním skreslenej gitary, aby sa postupne pridali ostatné nástroje a po dvoch minútach sa ozve nekompromisný rezavý riff – trochu mi to pripomína fínov Swallow The Sun. Prechod bicích potom strhne lavínu a zatiaľčo gitara stále hrá tú vybrnkávanú vyhrávku, bicie s basou ženú ozlmomkrky do diaľav a druhá gitara k tomu prihodí vyhrávku. Farbou hlasu aj bicími a melodickými vyhrávkami mi to hovadsky pripomína starý materiál plzeňských blackošov Sorath, ktorý sa honosí názvom „Matache chavala“, ktorý som svojho času mal v hlbokej úcte. V tretine sa song zlomí do stredného tempa a v záplave zdvojených vyhrávok a sekaných riffov sa pomaly sunie vpred (trochu mi to pripomína staršie tituly grékov Septic Flesh). V tomto tempe s rôznymi obmenami intenzity vydrží song až do konca. Celkovo tvorba švédov obsahuje okrem black elementov aj množstvo death pasáží. Dobre to ide do ucha, tak mám vždy dojem, že ich strana sa mi pozdáva viac, no tento dojem vždy trvá, len kým neotočím platňu a nepustím znovu Marnost. Skvelá vec, hoci mi trvalo trochu viac, kým som do nej prenikol, no o to viac radosti teraz pri jej počúvaní pociťujem. Verím, že už dávno má každý svoju kópiu, tak nikoho nemusím presviedčať, aby si ju zaobstaral. Ak náhodou nie, myslím, že ešte stále sú v pohode dostupné, stačí sa prekutrať v ponukách distier...

-Majto C.-



piatok 25. júla 2014

Sartre in the Dark: Se7en kniha

Kde začať? Najskôr asi ... toto je kniha o Seven Minutes Of Nausea. Čooo?? Mám veľa kníh o Motorhead a Led Zeppelin a REM a ... ale 7MON? Ani som len netušil, že také dačo existuje, ani by ma len vo sne nenapadlo že sa niečo také chystá a pred pár dňami mi to prišlo priamo od Micka (plus cca 20min nevydaných nahrávok, jes!!), tak to som sa skoro posral, jednak od radosti a jednak od prekvapenia. Tí čo túto kapelu poznajú a majú radi budú žasnúť so mnou, ostatní možno nepochopia: táto kniha obsahuje všetky texty 7MON 1985-2010 !! Žiadne rozhovory, komentáre, nič, "len" texty, krásne nasádzané na fotkách ... a to je všetko! Nemám šajnu koľko ich je a ani stránky nie sú číslované, čo pocit z tohoto diela ešte umocňuje, no kniha je to veru slušná buxa a tých textov sú tu tisíce! Pre tých nezasvetených, prvé 7"Ep 351 skladieb, "Your father was a poser ..." Ep 552 skladieb atakďalej atakďalej, samozrejme všetko vždy pekne spísané názvy skladieb a texty! Zopár mojich obľúbených:  Illegal Wood  "fuckin rainforest les paul?????",  Chemical Weapons "use is banned, but not the suply" alebo Provoke "in garbage some live, not by want" a tak podobne. Táto kniha je najväčší noisecore na svete! Vždy som 7MON miloval práve preto ako dokážu spojiť absolutne najextrémnejší hudobný prejav s inteligenciou a "niečím", nazvyme to posolstvom, provokáciou, myšlienkou to je jedno, vždy boli pre mňa proste extra a logo do kapely sme im neukradli len tak. Inak, toto mi Mick poslal preto, lebo som mal gule a išiel na Noisefeste za ním s trikom a kazetou Sedem Minút Strachu, a samozrejme s hlbokou poklonou. Potešilo ho to, vypýtal si adresu a ... ďakujem! Fuck Noise "sod it all".
-RadoKAZ-
 www.epubli.de

streda 23. júla 2014

KRASSEVILLE "Nous sommes faux" demo MC

Zase je raz sobota ráno, pol piatej, a to už ja (za bežnej prevádzky v piatok) nemóžem spať, káva a buchty, internet na plné gule a hľadám a snorím kde korunu oplieskať. Ani neviem prečo, keďže to vôbec nepočúvam, brúzdam obskurný francúzsky blackmetal, až sa dogúglim k celkom slušnému zverstvu Nékrhärkh, čo je šupa náter s fúkacou harmonikou, no tak hryziem ďaľej, kukám borec robí tisíc vecí a bác, Krasseville! Káva ešte nie je dopitá a demo je už vyplatené a na ceste ku mne. O pár dní hurá, došlo to. Táto kapela je rozhodne taká tá muzika z regálu "treba počuť´", ale keby som mal z fleku len tak niečo nastreliť tak možno keby Ghost nabúchali Piloophaz tak sa narodí totok. Temný až mrazivý nekropop, psychopatický rock a morbídny hip-hop plný pirúl, žiletiek, zlosti a zúfalstva, ale aj krásnych melódií a skvelých rytmov, samovražedné blues v blackmetalovej konzerve a nenávistný, vyhnitý rap v atmosfére sebadeštruktívneho doomu ... je tam toho zmrskaného veľa a výsledok je Krasseville. Asi nie pre každého honiča tohto blogu, pre mňa ale nádhera a jeden z vrcholných objavov tohto roka! A ďaľší krásny príklad fantastickej muziky, ktorú nikto nepozná a nikto nechce ( ja mám len 83/200 ) ale tak vám šeckým treba! Krast na vás!  http://www.dernier-bastion.fr
-RadoKAZ-
https://www.youtube.com/watch?v=xb_Seg0b7P8

pondelok 21. júla 2014

OMHS – (Sugartown Cabaret, Mort Mort Mort, Žen, Oneironaut) – 18.7.2014 Bratislava, Klub Fuga



5 dní od mojej poslednej návštevy Bratislavy uplynulo ako voda a opäť som sa vydal Déjednotkou k metropole, no tentoraz bez dopravnej zápchy (piatok má svoje čaro, no opačným smerom by som v tej chvíli nechcel ísť) a vzhľadom k tomu, že k Fuge som mieril prvýkrát, tak aj bez blúdenia (to bolo v mojom prípade asi najprekvapujúcejšie). Hlava – mapa. Na mieste už sa nachádzalo vcelku dosť ľudí (no, popravde som čakal väčšiu účasť – piatok, víkend...), ako aj všetky kapely (aký rozdiel oproti nedeľnej akcii). Vzhľadom k tomu, že vo Fuge som prvýkrát, kuknime najprv klub. Po vstupe do areálu nejakej starej továrne a neskôr aj do samotného klubu, na mňa dýchla nostalgia. Miestnosť, ktorá vyzerala ako prerobená stará dielňa, bola nasiaknutá starými olejmi a všetkou tou arómou, že som v momente cítil v sebe toho pubertálneho vlasáča na praxi, keď sa starými výrobnými halami sunul s rukami vo vreckách k najbližšiemu bufetu na parižák s rožkami a džúsom... Ale dosť nostalgie. Poďme k akcii samotnej...

ONERONAUT

So zhruba 25-minútovým meškaním na pódium ako prvá kapela vystúpilo miestne trio s prečudesným názvom ONEIRONAUT a ešte prečudesnejšou muzikou. Do publika narvali tri dlhé songy, kde sa miešali math-gitary s jazz uletenými rytmami bicích a burácajúcej basgitary, aby sa vzápätí ozval jazzrock jak na starých albumoch Fermáty, ktorý hneď zlomily až noise-rockové steny drásavej, hlučnej gitary a naboostrovanej basy. V inom momente vyplávala jemná melodická pasáž, kde gitara len decentne žblnkotala a basa hebko preťahovala tóny, do toho cinkali činely. Škoda, že v niektorých momentoch bolo ešte počuť, že kapela nie je poriadne zohratá, inak by to bol absolútne strhujúci výkon. Myslím, že o nejaký čas sa mi ťažko na ich výkon budú hľadať slová, bo už teraz to znelo zaujímavo.


ŽEN
Potom ma nemilo zaskočila skoro hodinová prestavba aparátu, no pachuť nespokojnosti vo mne ihneď s prvými tónmi zabili tri žienky zo Záhrebu, ktoré na kvartet doplnila dievčina obsluhujúca projekciu. ŽEN – absolútne neznámy pojem, no o to milšie prekvapenie. Podobne ako prvá kapela, aj tieto babeny predvádzali fúziu rôznorodých žánrov. Z alternatívneho rocku vybehli k nejakej synthi-záležitosti, aby sa vzápätí rozkmitali prsty gitaristky po hmatníku v math-zbesilých riffoch. Miestami mi to v rockovejších častiach pripomínalo čechov Tatabojs, ale aj Sunshine na neskorších albumoch (resp. na koncertoch k neskorším albumom) v ženskom prevedení. Dievčiny svoje nástroje ovládali absolútne dokonalo, škoda nejakých výpadkov mikrofónov a efektov, keď hlavne basáčke sa nedarilo spustíť kvílenie moogu, zato gitaráčka svoj procesor využívala dosť často a znelo to parádne. Prekvapila ma aj hra bubeníčky – zaujímavé „živé“ rytmy, občas k tomu prihodila hru jednoruč na synťák a druhou len vyklepávala tempo na hihatke. Celý ich set bol absolútne dokonalý zážitok, ktorý dopĺňala aj spomínaná projekcia, ktorú ale nebudem analyzovať, bo som ju sledoval len okrajovo ako doplnok k hudbe.

MORT MORT MORT
Po kratšej pauze sa na pódium postavila jedna z kapiel, kvôli ktorým som sem meral cestu. Francúzov MORT MORT MORT mnohí skôr poznajú pod starým názvom Aussitôt Mort (inak, mierne nechápem tej zmene názvu, keď muzika zostala rovnaká, dokonca aj na koncertoch hrajú starý repertoár, veď zostavy sa menia aj v iných kapelách a hrajú aj ďalej pod starým názvom). Po krátkej zvukovke do nás spustili ten svoj ťažký valivý metalovou hutnosťou nasiaknutý emotívny post-hardcore, plný krásnych gitarových vyhrávok a kvílivých podmazov, ako aj basových liniek a trojhlasných spevov. Skvelý zážitok a nikdy by som si nepomyslel, že takto pomalá kapela rozprúdi pod pódiom také besnenie (to sa strhlo cez moju srdcovku „La ride du lion“), myslím, že táto reakcia prekvapila aj kapelu samotnú – ľudia sa metali, knísali, hádzali o seba... V podstate sa im ani nečudujem, bo mne sa tiež chlpy na chbte a ramenách drali cez tričko jak pichliače nejakého genetického mutanta z Aktov X, také zimomriavky vo mne ich vystúpenie vyvolávalo. Počas svojho takmer hodinového vystúpenia odohrali aj jednu ochutnávku z nového 7-palca, ktorý bude k dispozícii na Fluff-feste. Istotne ju budem túžobne očakávať... A ak niekde uvidím, že niekde v okruhu 100km majú hrať Mort Mort Mort, opäť naskočím do vozítka a mierim tam.

SUGARTOWN CABARET

Najkratšia prestávka medzi kapelami predchádzala vystúpeniu ďalších francúzov SUGARTOWN CABARET, po ktorých koncerte už túžim nejaký ten rok, odkedy som vypočul ich prvý album. V podstate som ani nestihol poriadne absorbovať zážitok zo setu Mort Mort Mort (tak akurát sa vymočiť a nakúpiť nosiče zúčastnených kapiel) a už na pódiu stáli STC a spôsobovali vlny nadšenia v publiku. Ich muzika je trošku podobná tomu, čo predvádzajú ich krajania, no s tým rozdielom, že namiesto metalových elementov sa v ich songoch objavuje punková dravosť a energia. Na prvý pohľad upútal spevák svojimi pohybmi, ktoré boli viac ako netradičné, no jeho hrdelné výkony boli neskutočné – jeho prenikavý hlas sa predieral stenami gitár a kvílením vyhrávok a rachotom bicích. Naliehavosť z neho sa rinúca bola odzbrojujúca. Úplne iný zážitok ako zo setu kolegov, no vo výslednom dojme opäť len nadšenie a radosť z muziky a z toho, čo kapela predvádzala. Myslím, že to bola dostatočná odmena za to, že som po ich vystúpení tak túžil. Skladby pekne plynuli a pod pódiom sa vďaka väčšej priamočarosti strhávali prívaly tanečníkov, potu, vlasov a besniacich údov. Parádny setík, že sa ani veriť nechcelo, keď zostalo ticho (resp. až po prídavku, čo si ľudia vydupali – najrýchlejšej veci z debutu „All the same she said“, čo je punkovica jak prase).

Hluchý, no spokojný som sa vydal na spiatočnú cestu (ja sa skrátka nikdy nesústredím na značenie, keď vo mne ešte búria nálady z koncertu, tak som znova odchádzal úplne inou cestou, ako som prichádzal). Tí, čo sa im aj piatkový termín na účasť na koncerte nezdal najvhodnejší, či z nejakých iných dôvodov neprišli, môžu len ľutovať. Takéto zaujímavé zoskupenia kapiel sa často nevídajú. Vďaka Šupovi za to, že sa na to dal...
-Majto C.-


fotky: xMaethewx

streda 16. júla 2014

D.O.A. / ATTENTAT SONORE 7“EP 2013 (Guerilla Vinyl)

Single známych kapiel v tejto oblasti príliš nekupujem, ibaže by som chcel vedieť, čo je na druhej strane splitu, ako v tomto prípade, bo predpokladám, že by nevydali spoločný materiál s nejakou chabou kapelou. Navyše v prospech kúpy tohto splitka hovorilo, že Atentati sú frantíci, čo ja rád. Ale poďme pekne po poriadku.
Hneď od začiatku sa rozbehne typický štýl D.O.A. s rokenrólovým feelingom a typickým spevom. Kto má posledný album kanaďanov „We come in peace“, tomu bude otvárací song „He´s got a gun“ viac ako známy. Melodický, chytľavý a dobre znejúci. Druhou položkou je koncertná verza ešte trošku staršej veci „America the beautiful“ s pekne štipľavým textom a mierne deadkennedyovskou gitarkou. Zvuková kvalita je taká koncertná, no song znie aj tak fajn.
Po obrátení bieleho vinylu na druhú stranu, treba prehodiť otáčky na 45-ku a v momente vás pohltí príjemný úvod songu „Social drinking“, ktorý sa po chvíli zmení a zavalí vás svižný punk s mužským a ženským spevom, ktoré sa skvelo dopĺňajú. Hneď mi je jasné, že som našiel ďalšiu kapelu, po ktorej nahrávkach budem pátrať. V polovici sa song zas vráti do stredného tempa a vystrieda sa zopár parádnych pasáží. To druhý song „Work, suffer and smile“ začne hneď skraja svižne a v refrénoch je aj značne melodický. Spevová linka v slohe po refréne, ale v podstate celá pasáž, mi pripomína sólový album „New York blood“ Stigmu z AF – stredné tempo, chrapľavý melodický spev a zakončuje to krátke melodické sóličko. Jednoducho skvelá vec. A ak k tomu prirátam skvelý text, ktorého význam najlepšie vystihuje podtitul „Welcome to the company“ a je o aplikácii amerického sna na novodobých otrokov vo fabrikách... Špica. Idem asi na snorenie po sieti, kde by som sa dostal k ďalším nahrávkam tejto parádnej kapelky.

-Majto C.-



FINAL EXIT, THE KILL, CONTROLLED EXISTENCE, SEDEM MINUT STRACHU 15.7.14 Erika pub Žiar nad Hronom

Milý deníček. Práve som si vyškrtol z položiek "toto musíš vidieť ešte pred smrťou", jednu z mnoha kapiel. Japonské noise duo možno ani netušilo (doteraz) ,aký sú populárny v týchto krajoch. Začiatkom 90tych rokov im tu vychádzali nahrávky na už zaniklej Českej značke Merciless Core records a hlavne ich miniCD "The Best (S) Hit Fe´s" je celkom kultová nahrávka. Oni sa však rozpadli a skoro 10 rokov hrali mrtvého chrobáka. Až nedávno prišla správa, že zase sú pokope a hrajú a že dokonca navštívia Europu. No ale že navšívia aj Žiar ?? Tak to už som nechápal trocha, ale chlapci z S.M.S. dovtedy otravovali promotéra, kým im nekývol na túto akciu. Ja si myslím že  ešte celkom dlho budú kapely spomínať na tú atmosféru, aká
Otravovači promotérov Sedem Minut Strachu
sa tam vtedy odohrala! Ale pome po poriadku. Je Utorok, v práci ma to nebaví, tak sa ide na akciu. pootravujem ešte zopár kamošov a nazbierame sa nakoniec štyria a ide sa. Na mieste sme medzi prvými a práve nás zastihuje správa, že dodávka s kapelami dostala už druhý defekt a nemajú už žiadne rezervné a vysia asi 17 km od miesta činu. OK. Kedže na mieste sme len my a organizátori, tak sa náš šofér poberie pre nich. Medzi tým dorážajú ostatné kapely a aj celkom slušná horda ľudí.Z tej hordy ľudí je poriadnych 70% členov rôznych kapiel. To už veštilo, že týto asi vedia čo sa má robiť na koncertoch, že ano-)
CONTROLLED EXISTENCE
Miesto na koncert celkom slušné, len nebyť tých kllembových častí. Proste v prvej časti hrali kapely v druhej sme trepali gebulou a tý čo boli v tretej, tak videli tak veľké hovno. takže až ste chceli mať niečo z akcie, museli ste sa dostať do tých prvých dvoch. Medzi tým už dorážajú chlapci na utách aj s kapelami. Reakcia kamoša "Vystúpili Japonci z auta a hovoria mi, žé tu je peknev tejto krajine" , 
a ja im na to "Ano pekne veľa kokotov" -))
Medzi tým to už rozbaľujú SEDEM MINUT STRACHU a svôj noise idú až do ťažkých 7 minút. Po nich Slovensko/Česká eskadra CONTROLLED EXISTENCE, ktorá si odskočila z Prahy na svoju každoročnú dovolenku domov a vždy si ju spríjemnia koncertom. Sledujem ich z tretej klemby, takže nevidím toho moc, akurát počujem poriadne basový zvuk. Začína sa už aj zveriť, ale stále to ešte nie je to, čo príde počas vystúpenia Austrálčanov. 
THE KILL zabíjajú

Klemba nedovoľuje vzlietnúť Ikarusovi!
Austrálske trio THE KILL (klasika, jedna gitara, bicie, vokál) spustili taký nájeb, aký som posledne zažil možno počas vystúpenia Dánov Dead Instrument. A tak isto aj obecenstvo zošalelo, pravdaže na čele aj so mnou! Dvíhačky, circle pit (ano čítaš dobre), proste každý zošalel z tej energie. Kapela bola celkom prekvapená z reakcie, lebo ako tvrdili, deň predtým hrali v Poľsku a tam tak maximálne potrepali na nich po songu s búdkou na krku a to bolo všetko. Proste sa spustilo pravé peklo a každý si to užíval. Dvíhačkám som dokonca neušiel ani ja a to sa do mňa pustili dvaja, čo mali o polovicu menej kíl ako ja , hehehe. Šialená dávka energie, ktorá takto v utorok pred polnocou poteší! Trocha sa stálo, lebo gitaristovi praskla jedna struna, ale zachraňujú to Controlled Existence, takže sa po chvíli zverí ďalej.The Kill zakončujú pravdaže svôj set skladbou od Napalm Death, ktorá sa volá pravdaže "the kill". Paráda. Legendy a zvesti o nich neklamali! Boli tvrdý a nekompromisný ako záchodový papier z Jednoty. Smekám klobouk!
FINAL EXIT
Po tomto tornáde to majú Japonci FINAL EXIT celkom ťažké to prekonať, ale myslím si, že o to ani nešlo a ani nikdy nepôjde. Legendárne noise duo spustilo svoje hity a oni fakt zneli ako z nahrávok. Proste basová guľa jak hrom. Mal som pocit, že nejak ale moc sa stálo, čo som si všimol až neskôr že gitarista bol mierne už indisponovaný. Chýry o tom, že Japonci veľa alkoholu neznesú, boli pravdivé. Ocitnúť sa  s týmto hendikepom v krajine kde sa na raňajky pije borovička, je docela slušné peklo. Navyše spomínaný gitarista Hisao (myslím si že sa volá tak) oslavoval v tento deň svojich 40 rokov a tak mu chlapci zo Sedem minut strachu dali upiecť tortu v tvare prekríženej noty, ktorú mu aj uprostred jeho vystúpenia aj spolu s bubeníkom Ryoheiom odovzdali za zborového popevku publika "happy Birthday"! Paráda.
Happy Birthday!!!!
Po tomto ešte chvílu pokračujú, ale už tak že bubeník dvakrát utečie od bicích ale vždy ho donesú späť. Proste chaos, bordel ako sa patrí na takúto akciu! Po ich sete ešte kecám s bubeníkom The kill a bavíme sa o všetko možnom a nemožnom, aj o našom veku (jemu je 42), takže moje obavy že som na to už starý, zažehnám po každom takomto rozhovore. Podčiarknuto a sečteno, parádna akcia cez týždeň, parádne kapely, parádne publikum, parádny priatelia. Pre toto je život paráda!!!!
-Lepra-

utorok 15. júla 2014

RAPSOD „Pochodeň“ LP 2012 (Papagájův Hlasatel Records)

Skôr ako k nahrávkam Lahar, ktorí sa stali asi najznámejším novodobejším pojmom v thrash komunite, som sa dostal k Stolen Lives a Rapsod. Práve Rapsod sa mi z tejto trojice pozdávali vždy najviac, ale ani to nepomohlo a vydanie ich albumu som premeškal, rovnako ako jeho prítomnosť v našich distrách, tak som sa k nemu konečne dopracoval až prednedávnom priamo od Papagája. Dal sa síce stiahnuť celý album v digi-podobe z netu, no ja to mám radšej po starom a píšem za šumu vinylu...
Čo je počuteľné, hneď od prvých tónov je, ako Rapsod od dôb demáču vyzreli, no najmä si stále v svojich thrashových základoch uchovali dostatok corových prvkov (narozdiel od Lahar napr.). Úvodná „Beznaděj“ je hneď riadna šupa do tváre. Krutý zvuk gitary, do toho ostré bicie a tepajúca basa, Kocourov chorobný vokál navrch... Song nekompromisne valí vpred a po celý čas drží za gule a nepustí. V podobnom duchu sa nesú aj nasledujúce položky „Houstne dým“, „Vězeň XY“ (hoci tu tempo na chvíľku zvolní do stredného, no gitary sú stále ostré jak katova sekera), „Řeka“ (ktorej refrén si vždy na plnú hubu revem v aute) aj „Pomsta rudé minulosti“, všetko ženú vpred rýchle bicie a režú ostré riffy gitary. Rovnako aj tu je pekne nasratý a chytľavý refrén v strednom tempe. Čistá thrashová lahôdka. Mrazenie a mrazenie. Jediný výdych nastane len pri otáčaní platne. No hneď s rypnutím ihly do stopy začne zas rezanie a drvenie v tempách krutých, to hneď slayerovská „Na útěku“ naporcuje telá nepripravených na krvavé flákoty mäsa. „Za plotem“ mi znie ako mierne pritvrdená Kritická Situace – má v sebe akúsi chytľavosť a svoju rolu istotne zohrá aj že je vo voľnejšom tempe, hoci stále dostatočne svižná. To „Sekta“ napriek miernejšiemu začiatku zalieta až do vôd fastcorových klepaníc (odkazuje niekam k albumu „Oběti doby“ Lahar). Skorotitulná „Vrhejte pochodeň“ ma vždy dostane silným refrénom, ale aj parádnou sekanou pasážou po ňom, no najmä parádnou gitarovou pasážou v rýchlej rúbanici pred záverečným refrénom. V rovnakom duchu ako zbytok albumu sa nesie aj záverečná „Rajské zahrady“, ktorá v strede zvolní do peknej dvojkopákovej pasáže, aby zas vygradovala do sekanice a song skončí peknou vyhrávkou...
A toto všetko ošetrené naozaj prierazným zvukom z Hellsound štúdia. To je ďalší bod navrch. Jednoducho, pre mňa asi najlepší album zo všetkých thrash-core vecí súčasnosti. Zabudnite na nejaký Municipal Waste, Evile abo iné ftákoviny súčasnosti. Rapsod rulezzz!!!

-Majto C.-



pondelok 14. júla 2014

O INIMIGO „Personalidades Plásticas“ 12“EP 2013 (Prugelprinz Records)

Už som tu aspomínal starší album tejto brazílskej punkovice zo Sao Paula. Na ich zástavke v Trenčíne som od nich zobral aj toto 12-palcové ep-ko vylisované špeciálne na toto euro-tour.
Od prvého momentu songu „Destino fatalidade“ pokračuje tam, kde skončil predchádzajúci album „Imaginario absoluto“, čiže skvelý melodický hardcore punk v stredných tempách s výraznými gitarami ale aj basovými linkami a netradične nafrázovaným spevom s dosť vysokým hlasom, na ktorý si treba najskôr zvyknúť. No minimálne od druhej „Velhas verdades“ mu prestanete venovať toľko pozornosti, bo melodické basové linky sa tam dopĺňajú s gitarovými a je to proste radosť počúvať. V podobnom duchu sa nesie aj „Abandonado pelos anjos“, kde mi zvuk doprovodnej gitary trošku pripomína Kritickou Situaci. A podobným tlmeným sekaným riffom otvorí B-stranu song titulný, v ktorého závere sa ozvú aj z minulého albumu tak typické zdvojené vyhrávky. To hneď nasledujúci „Em passos disformes“ mi gitarami veľmi pripomína Government Issue na neskorších albumoch, ale trošku možno aj Shelter. Každopádne je to veľmi príjemná záležitosť. Posledný „Racional incerto“ ukáže, že kapela nezabudla ani na rýchlejšie tempá, pričom gitary sú stále silno melodické a od zbytku kolekcie sa odlišuje len tým rýchlym tempom.
Veľmi dobre sa počúvajúca záležitosť, ktorá sa ešte stále dá zohnať aj v našich končinách. Kto má rád nevšedne znejúci melodický hardcore-punk, nemal by váhať ani chvíľu, bo vylisovaných bolo len 300 kusov...

-Majto C.-




nedeľa 13. júla 2014

SLOA KNIVAR „P.S. Du Suger“ LP 2013 (Punks Only)

Viem, že táto švédska cháska je v istých kruhoch známa, no priznávam, že ja som o nich do ich koncertu v Trenčíne nikdy nepočul. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som videl ich set so všetkými tými akrobaciami, čo tam speváčka počas spevu predvádzala. Jasné, že som potom skočil po všetkom, čo predávali. Škoda, že nemali aj debutový album „Ingen klass ingen stil“.
Ale poďme k druhej radovke, ktorú som domov priniesol a roztáčal na tanieri gramca a stiahol aj mp3 na cesty autom do práce. Už úvod v podaní bicích a ostrej basovej linky v „90 min av skit“ dáva tušiť, že rovnako ako na koncerte pôjde o silno punkový zážitok bez kompromisov. Parádna gitara dopĺňajúca nadupanú rytmiku a do toho chorobným hlasom obdarená Patricia reve svoje posolstvá v rodnej reči. Ďalším výrazným songom je tretí „Depression“, ktorý zbormi silno pripomína úleťákov Toy Dolls. „En smak av kiss“ začne beštiálnym riffom a potom sa v pomalom tempe plazí, aby sa v jednom momente zlomila do zbesilej hardcorovej pasáže, ktorá sa potom strieda so svižnými refrénmi až do konca. „Hellyle hardcore“ začína basou, ale aj gitarou jak na ranných albumoch thrashových kanaďanov Voivod, keď ešte s nimi hral basák Blacky (viem, že teraz je tam zas, no už tak nelomozí jak vtedy) – úplne parádne to znie. V podobnom duchu sa nesie aj nasledujúci „Banned in Malmo“, ktorý uzatvára A-stranu, čiže pomalší úvod a potom svižné strednotempové burácanie gitár a lomoz bicích doprevádzaný Patriciiným revom. O svižný rozbeh druhej strany sa postará rýchla punkovica „Jag är en hel heder skultur“ s parádnou gitarou, ktorá ponúka pár zaujímavých motívov. Celkovo je na tomto albume skvelá hudobná zložka – najmä strunné nástroje oplývajú skvelými nápadmi, no bubeník tiež prispieva svojou troškou k pestrosti. Výrazné sú aj svižná, bicími a postupne sa napájajúcou basou a gitarou, odštartovaná „Daliga idéer“, kde sa opäť ozve parádna sólujúca a vyhrávkujúca gitarka, či pomaly sa rozbiehajúca titulná „P.S. du suger“, kde sú tiež skvelé gitary a výrazné, pritom jednoduché, basové spodky, ako aj záverečná „Jag kommer aldrig bli PMA“, kde zas dominuje ostrá basová linka. Skrátka skvelý punkový album plný výrazných momentov.
Všetci milovníci severského punku nemajú o čom premýšľať a ostatní ak si chcú rozširiť obzory, tiež nešliapnu do...
-Majto C.-




RATS GET FAT „No Country For Decent Man“ jednostranné 12“EP 2013 (samovydanie)

Kapela, ktorá ma kedysi zaujala skôr suverenitou pódiového prejavu ako muzikou (no taký bol v podstate len môj dojem po prvom koncerte čo som videl), no po zakúpení demo-cd „It´s a trap“ som musel svoju mienku o nej poupraviť a na každom ďalšom koncerte, čo som videl mi bolo jasné, že táto kapela má čo ponúknuť...
Tak prejdime k aktuálnemu vydaniu. Tento ich prvý vinylový počin vo vlastnej réžii pokračuje tam, kde skončila ich predošlá nahrávka. Ich svojský mix hardcoru s metalovými prvkami a emocionálne vypätými pasážami je tu dotiahnutý k väčšej dokonalosti, čím je pre mňa mimoriadne príťažlivý, pričom už predošlá nahrávka ma riadne chytila. Úvod obstará pomalšia „Turn the table“, ktorá z decentného vyklepávania bicích a vybrnkávanej gitary prejde k burácavému gitarovému revu a naliehavému emóciami napratanému vokálu. Úplne parádne mrazivý otvárací song, ktorý znie parádne aj v úvode koncertu (čím naplno nahradil song „Starec“ z dema, ktorý plnil túto funkciu v minulosti). Nasledujúci divoký „Jurrasic punk“ je parádna masáž, kde sa striedajú svištiace, black-metalom páchnuce pasáže s hutnými húpačkami. Ďalšie songy „Vietor v srdci, krv vo vlasoch“ a „A million dead flies“ sa obe vyznačujú prevažne rýchlymi tempami a melodickými vyhrávkami gitary, len s tým rozdielom, že slovensky spievaná vec je členitejšia a dlhšia, no obe znejú skvelo a keď sa po nich ozve priam až filmový úvod poslednej „Nad mestom“ s parádnymi vyhrávkami gitary aj basy – jednoducho parádička. Do toho Pecove odriekanie zaujímavého textu, ktoré sa postupne stupňuje, až vygraduje v refréne s drsnými gitarami. Záver obstará vyhrávka čistej gitary... Dokonalá vec.
Celkovo sa mi novší materiál Potkanov ohromne pozdáva, aj hudobne, aj textovo a vokálne, no aj zvukovo sa kapela posunula od hutného „metalového“ zvuku k ostrejšiemu, ktorý mi k ich tvorbe viac sedí. Som zvedavý, s čím nás žilinčania prekvapia nabudúce...

-Majto C.-





piatok 11. júla 2014

MACHETAZO / HEADLESS DEATH split 7“EP2014 (Fat ass rec. / Bastasfuk rec.)

Španielska mačeta znovu útočí. Jeden zo základných pilierov španielskej grindovej scény si po minuloročnom LP Ruins obohatil svoju diskografiu o ďalší split singel. Nahrávka zo štúdia Treboada, v ktorom sa už Dopi s Robertom musia cítiť ako doma je zárukou skutočne hutného, silného zvuku, ktorý sa totálne hodí k ich deštruktívnemu, metalom 80-tych rokov napáchnutému grindu. Okrem tejto zohratej dvojice sa na nahrávke podieľal Iago, ako brúsič štyroch strún. Jeden zhruba päť a pol minútový song sa rozbieha gitarovou predohrávkou, po ktorej nasleduje typický rozbeh v tudátra tudátra tempe. Melódie so záhrobnou atmosférou akoby vystrihnuté z nejakého old school giallo horroru mi spôsobujú zimomriavky po celom tele. Song samozrejme spievaný v španielčine no aj napriek prekladateľskému deficitu tuším, že v ňom zrejme nepôjde o žiadnu romantickú tému. Dopi má popri bicích do detailu zmáknutý rev pripomínajúci besnú beštiu. Áno ja viem, v štúdiu sa to dá v pohode zmáknuť pekne jedno po druhom, ale verte, že naživo to dá presne tak isto bez mihnutia oka. Od polky skladby rapídne spomalia do minimalistického tempa a s kvíliacou gitarou sa všetko pomaly stráca do ticha. Machetazo sa už poriadne dlhú dobu pevne držia svojho štýlu a mne to stále kurevsky chutí. Headless Death je nová kapela z Melbourne, v ktorej svoje bubenícke umenie predvádza momentálne asi najlepší a najvyťaženejší austrálsky grindový bicman Christoph, ktorého som už minule ospevoval. Skutočne tam kam sadne za bicie, to je šupa a Headless Death samozrejme neni výnimkou. Už internetové klebety o nich prezrádzali niečo o vplyve Repulsion / Impetigo a tak som bol na nich nesmierne zvedavý. A veruže sa oplatilo a dostal som presne to čo som čakal. Špinavý, surový death grind s chytľavými rifmi kde techniku a nahradila priamočiarosť a výbušnosť. Netlačia zbytočne na pílu a skladby sú skvele vyvážené pomalšími miestami. Druhý song je čistý death metal v strednom tempe čo je dobre odľahčenie, po ktorom sa všetko zas vráti do rýchlej rúbanice. K ipke je pekne, oldschool gore grindovo spracovaný klasický roztvárací obal, kde každá kapela má svoju stranu s textami a potrebným infom. Tomuto splitku nieje čo vytknúť a ak si fanúšikom Machetazo tak potom neváhaj, pretože Headless Death ťa budú baviť minimálne rovnako.

Jan IP



nedeľa 6. júla 2014

2.7.2014 – Nazareno El Violento, Daša Fon Fľaša, Basal Banar – Banská Bystrica, Bosorka

BASAL BANAR
Je streda podvečer. Vonku už hodnú chvíľu leje ako besné a všetko vyzerá sivo a depresívne. Ani to ma však neodradí vycestovať do Banskej Bystrice na koncert mexikáncov Nazareno El Violento, ktorý tu majú jednu zo svojich zastávok na potulkách po európe. Do Bosorky prichádzam v čase kedy malo všetko začať, no do reality ma vracia rozbaľovanie zvukára a príprava pódiovky. V momente sa rozplýva moja predstava o návrate domov pred polnocou. Dávam teda aspom prvé a zároveň aj posledné pivo a čas si krátim debatami s bystrickými crustermi. Úvod večera patril zvolenskému komandu Basal Banar. Tí svoje rady zredukovali na minimum a dnes vystupujú v zostave gitara, spev, bicie, za ktoré sadol Michal, ktorý ešte pred nedávnom brusil štyri struny. Ale ako sa hovorí každá zmena má v sebe aj niečo pozitívne a tak držím palce aby sa Basal Banar čo najskôr vrátili v plnej sile. Dnes to bolo celkom dobré, ale tá basa ktorá by to tlačila od spodu tam jednoducho chýbala. Možno to bolo aj tým, že Vladko drvil iba na kombo čo v prípade jednej 

DAŠA FON FLAŠA
gitary neni žiadna výhra. Inak všetko sypalo ako malo, Majča revala ako posadnutá a občas sa aj obecenstvo metalo a válalo. Vonku stále leje a mexikánci zatiaľ nikde. Po krátkej pauze to už rozbaľuje najznámejší punker s najpunkovejším total D.I.Y. prístupom Dáša Fon Fľaša. Jeho koncerty sú vždy zážitkom. Vždy som obdivoval ľudí, ktorý nepotrebujú nikoho k tomu aby vedeli zaujať publikum. V dášovom prípade som sa ani na jednom z jeho koncertov do teraz nenudil. Všetky svoje už tak výborné skladby dokáže naživo ešte vygradovať a obohatiť o improvizačné prvky. Žiadne nacvičené „parády“ a dookola tie iste otrepane nudne vtipy, ale spontánny, niekedy až pojašeny humor. Vidno na ňom, že to čo robí ho stále poriadne baví a napĺňa. Sám so svojou španielkou vyťahuje hit za hitom, ktoré si spolu s ním pospevuje aj pár ľudí okolo. Dáša vie proste vždy spraviť dobru atmosféru svojim úprimným punkom s príchuťou folku. Počas jeho setu dorazili aj hostia z mexika, pri bare sa hneď vítam s Krizom, s ktorým sa poznáme ešte z pred pár rokov keď takto isto brázdil európou so svojou 
NAZARENO RL VIOLENTO

druhou bandou Into Sickness. Tí mimochodom prídu do europy tento rok znovu a Kriz tak po niekoľko týždňovom turné s Nazarenovcami pokračuje ďalej. Nazareno El Violento zbytočne nezdržujú, zapájajú svoje nástroje a spúšťajú energiou nabitý set. Toto bola skutočne paľba jak sviňa. Intenzívne a nadupané HC rifi sa striedajú s grind vypalovačkami a sekanicami. Špeciálnu pozornosť som venoval hlavne bubeníkovi s image ala At The Drive-In. Jeho hra bola proste pecka. Netypické, svojské postupy zahrane s prehľadom a maximálnou pohodou. Cela kapela ide naplno a dokonca aj zvuk je celkom dobry aj napriek tomu že tu neni skoro žiadny aparat a basa ide napriamo do linky. Do polhodinky je po všetkom a ja maximálne spokojný odchádzam domov čo som nakoniec stihol do polnoci.


Jan IP

streda 2. júla 2014

VIVISICK "Set the Apathetic Era On Fire from 1997- 2004" CD (samovydanie)

Týto Japonskí borci nie sú žiadnou neznámou u nás , lebo v Čechách sú pečený varený ako sa patrí. Ale predsa len si pripomenieme o čo ide. VIVISICK hrajú fakt hlučný punk/HC s fakt excelentným nasadením to sa rovná excelentná energia z nahrávky. Punkové riffy, zborové refrény, šialený uškriekaný vokál, trocha bordelovejší zvuk nasadenie ako cirkulárka na dvanásťhodinovej šichte na píle a je to!
Na Japonských kapelách milujem dve veci! Oddanosť štýlu a kapele, kde je normálne že tie kapely fungujú aj vyše 20 rokov a hrajú stále rovnako a  druhá najpodstatnejšia vec je Nasadenie! Ide sa stále a  všade na 110%. Nie je tomu ináč ani v prípade VIVISICK. Toto CD mapuje ich splitká, ktoré už predpokladám vôbec nezoženiete. CD (digipack, skvelá grafika) obsahuje 30songov zo splitiek s Mukeka Di rato, Struck, samostatných EP, kompilačiek. Zoradené je to pravdaže od roku 2004 po rok 1997. Čiže ako to ja volám "od deseti k pěti" -). Toto CD je určené hlavne tým, čo už nevedia zohnať ich staré nahrávky, aj keď si neviem predstaviť, že by nejaký vinylomaniak prispustil fakt, že prestane loviť tie splitká a kúpi si toto CD. Na druhú stranu je toto CD aj dobré aj pre tých, čo sa ešte s touto chástkou nestretli a radi by si nejaký ten bordel vypočuli! Nech sa páči, môžete začať!
-Lepra-