5 dní od
mojej poslednej návštevy Bratislavy uplynulo ako voda a opäť
som sa vydal Déjednotkou k metropole, no tentoraz bez dopravnej
zápchy (piatok má svoje čaro, no opačným smerom by som v tej
chvíli nechcel ísť) a vzhľadom k tomu, že k Fuge
som mieril prvýkrát, tak aj bez blúdenia (to bolo v mojom
prípade asi najprekvapujúcejšie). Hlava – mapa. Na mieste už sa
nachádzalo vcelku dosť ľudí (no, popravde som čakal väčšiu
účasť – piatok, víkend...), ako aj všetky kapely (aký rozdiel
oproti nedeľnej akcii). Vzhľadom k tomu, že vo Fuge som
prvýkrát, kuknime najprv klub. Po vstupe do areálu nejakej starej
továrne a neskôr aj do samotného klubu, na mňa dýchla
nostalgia. Miestnosť, ktorá vyzerala ako prerobená stará dielňa,
bola nasiaknutá starými olejmi a všetkou tou arómou, že som
v momente cítil v sebe toho pubertálneho vlasáča na
praxi, keď sa starými výrobnými halami sunul s rukami vo
vreckách k najbližšiemu bufetu na parižák s rožkami
a džúsom... Ale dosť nostalgie. Poďme k akcii
samotnej...
ONERONAUT |
So zhruba
25-minútovým meškaním na pódium ako prvá kapela vystúpilo
miestne trio s prečudesným názvom ONEIRONAUT a ešte
prečudesnejšou muzikou. Do publika narvali tri dlhé songy, kde sa
miešali math-gitary s jazz uletenými rytmami bicích
a burácajúcej basgitary, aby sa vzápätí ozval jazzrock jak
na starých albumoch Fermáty, ktorý hneď zlomily až noise-rockové
steny drásavej, hlučnej gitary a naboostrovanej basy. V inom
momente vyplávala jemná melodická pasáž, kde gitara len decentne
žblnkotala a basa hebko preťahovala tóny, do toho cinkali
činely. Škoda, že v niektorých momentoch bolo ešte počuť,
že kapela nie je poriadne zohratá, inak by to bol absolútne
strhujúci výkon. Myslím, že o nejaký čas sa mi ťažko na
ich výkon budú hľadať slová, bo už teraz to znelo zaujímavo.
ŽEN |
Potom ma
nemilo zaskočila skoro hodinová prestavba aparátu, no pachuť
nespokojnosti vo mne ihneď s prvými tónmi zabili tri žienky
zo Záhrebu, ktoré na kvartet doplnila dievčina obsluhujúca
projekciu. ŽEN – absolútne neznámy pojem, no o to milšie
prekvapenie. Podobne ako prvá kapela, aj tieto babeny predvádzali
fúziu rôznorodých žánrov. Z alternatívneho rocku vybehli
k nejakej synthi-záležitosti, aby sa vzápätí rozkmitali
prsty gitaristky po hmatníku v math-zbesilých riffoch.
Miestami mi to v rockovejších častiach pripomínalo čechov
Tatabojs, ale aj Sunshine na neskorších albumoch (resp. na
koncertoch k neskorším albumom) v ženskom prevedení.
Dievčiny svoje nástroje ovládali absolútne dokonalo, škoda
nejakých výpadkov mikrofónov a efektov, keď hlavne basáčke sa
nedarilo spustíť kvílenie moogu, zato gitaráčka svoj procesor
využívala dosť často a znelo to parádne. Prekvapila ma aj
hra bubeníčky – zaujímavé „živé“ rytmy, občas k tomu
prihodila hru jednoruč na synťák a druhou len vyklepávala
tempo na hihatke. Celý ich set bol absolútne dokonalý zážitok,
ktorý dopĺňala aj spomínaná projekcia, ktorú ale nebudem
analyzovať, bo som ju sledoval len okrajovo ako doplnok k hudbe.
MORT MORT MORT |
Po
kratšej pauze sa na pódium postavila jedna z kapiel, kvôli
ktorým som sem meral cestu. Francúzov MORT MORT MORT mnohí skôr
poznajú pod starým názvom Aussitôt Mort (inak, mierne nechápem
tej zmene názvu, keď muzika zostala rovnaká, dokonca aj na
koncertoch hrajú starý repertoár, veď zostavy sa menia aj v iných
kapelách a hrajú aj ďalej pod starým názvom). Po krátkej
zvukovke do nás spustili ten svoj ťažký valivý metalovou
hutnosťou nasiaknutý emotívny post-hardcore, plný krásnych
gitarových vyhrávok a kvílivých podmazov, ako aj basových
liniek a trojhlasných spevov. Skvelý zážitok a nikdy by
som si nepomyslel, že takto pomalá kapela rozprúdi pod pódiom
také besnenie (to sa strhlo cez moju srdcovku „La ride du lion“),
myslím, že táto reakcia prekvapila aj kapelu samotnú – ľudia
sa metali, knísali, hádzali o seba... V podstate sa im
ani nečudujem, bo mne sa tiež chlpy na chbte a ramenách drali
cez tričko jak pichliače nejakého genetického mutanta z Aktov
X, také zimomriavky vo mne ich vystúpenie vyvolávalo. Počas
svojho takmer hodinového vystúpenia odohrali aj jednu ochutnávku
z nového 7-palca, ktorý bude k dispozícii na
Fluff-feste. Istotne ju budem túžobne očakávať... A ak
niekde uvidím, že niekde v okruhu 100km majú hrať Mort Mort
Mort, opäť naskočím do vozítka a mierim tam.
SUGARTOWN CABARET |
Najkratšia
prestávka medzi kapelami predchádzala vystúpeniu ďalších
francúzov SUGARTOWN CABARET, po ktorých koncerte už túžim nejaký
ten rok, odkedy som vypočul ich prvý album. V podstate som ani
nestihol poriadne absorbovať zážitok zo setu Mort Mort Mort (tak
akurát sa vymočiť a nakúpiť nosiče zúčastnených kapiel)
a už na pódiu stáli STC a spôsobovali vlny nadšenia
v publiku. Ich muzika je trošku podobná tomu, čo predvádzajú
ich krajania, no s tým rozdielom, že namiesto metalových
elementov sa v ich songoch objavuje punková dravosť a energia.
Na prvý pohľad upútal spevák svojimi pohybmi, ktoré boli viac
ako netradičné, no jeho hrdelné výkony boli neskutočné – jeho
prenikavý hlas sa predieral stenami gitár a kvílením
vyhrávok a rachotom bicích. Naliehavosť z neho sa rinúca
bola odzbrojujúca. Úplne iný zážitok ako zo setu kolegov, no vo
výslednom dojme opäť len nadšenie a radosť z muziky
a z toho, čo kapela predvádzala. Myslím, že to bola
dostatočná odmena za to, že som po ich vystúpení tak túžil.
Skladby pekne plynuli a pod pódiom sa vďaka väčšej
priamočarosti strhávali prívaly tanečníkov, potu, vlasov
a besniacich údov. Parádny setík, že sa ani veriť nechcelo,
keď zostalo ticho (resp. až po prídavku, čo si ľudia vydupali –
najrýchlejšej veci z debutu „All the same she said“, čo
je punkovica jak prase).
Hluchý, no
spokojný som sa vydal na spiatočnú cestu (ja sa skrátka nikdy
nesústredím na značenie, keď vo mne ešte búria nálady
z koncertu, tak som znova odchádzal úplne inou cestou, ako som
prichádzal). Tí, čo sa im aj piatkový termín na účasť na
koncerte nezdal najvhodnejší, či z nejakých iných dôvodov
neprišli, môžu len ľutovať. Takéto zaujímavé zoskupenia
kapiel sa často nevídajú. Vďaka Šupovi za to, že sa na to
dal...
-Majto C.-
fotky:
xMaethewx
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára