Táto udalosť sa kvôli Corone už odkladal asi dvakrát a nakoniec, keďže sme tvorovia trpezlivý, tak sa to podarilo. Miesto Lesnice je malebná dedinka, zaviata hrubou prikrývkou snehu so sympatickým počtom obyvateľov 666!!! Mi to máme od domova sympatických ,necelých 300km a tak sa teperíme po republike s nezbytnou kontrolou na hraniciach , či nepašujeme migrantov a aj s poznámkou colníka "Dneska je tu samej bedňák". Ako sa blížime k cieľu, tak sa nám pod nohami zvyšuje výška snehovej pokrývky! A na mieste je to čistá zimná romantika so sympatickými mínus 18 v noci. Začína sa dosť skoro a tak je to otázne, lebo je ešte k tomu aj fotbal a v čase vypuknutia koncertu je prázdna sála s pár týpkami, čo ich asi fotbal nezaujíma. "Odserú" si to PRÚMYSLOVÁ SMRT , ktorý celkom tlačia svôj nový album a sú aktívny, ako má byť. So slabou účasťou si zase moc hlavu nelámu a dávajú do toho všetko.
Naštastie sa počas setu začína už zaplňovať sála a tak sa lepšie hrá hneď. Muzika mi príde v celku ok ale na spev si neviem ani za boha zvyknúť. nejak mi nepasuje tá frekvencia. Ale to je môj osobný názor a publiku to zjavne nevadí. A to je len vec vkusu. Po nich si to už rozbalujeme mi s ABORTION a pomaly už aj prichádzajú ľudia. Podávame náš štandardný kabaret a se vším všudy. Ľudia sa začínajú chytať,ale stále to ešte nie je ono. Alkohol ešte nezabral, takže viac menej sa každý pozerá a po sete nás aspoň pochvália a navyše musíme ešte aj pridávať. Takže z mojej strany OK!
CRITICAL MADNESS mám rád a nejak mi ich koncert zatiaľ vždy ušiel. Ich muzika je fakt kvalitný old school grindcore, ako remeň a ich set nesklamal vôbec. Pre mňa prekvapenie , že konečne som si vychutnal ich set, ktorý vás katapultuje na začiatky tohoto štýlu. Fakt parádny set!
Bilosova nová akvizícia SICK SINUS SYNDROME v hviezdnej zostave vám ukáže, kde boli Malignant Tumour začiatkom deväťdesiatok, keď drhli tú svoju kópiu starého Carcass u. Toto tiež nič nie je iné, len ako pocta tejto legende a šlape im to v pohode, akurát ten harmonizér na vokále mi skoro roztrhol hlavu. Tiež tomu nie je čo vytknúť, lebo všetko sú to skúsený harcovníci na scéne a každý má už upratané v hlave, takže vedia čo robia. Užívajú si to a tak by to malo byť!
BOWEL FUCK som už fuck dlho nevidel a bol som celkom prekvapený. Tu začal set dvoch kapiel, čo sadili na fakt, že basu nepotrebujú a tak si to drhnú v zostave gitara/bicie/spev. Šľapavé , dobré a neskutočné výkony speváka. Ten vydal za ďalších dvoch členov. Fakt to malo energiu a šťavu. Z mojej strany dobrý! IMPULSEAR nesledujem, lebo ma zlomila únava a tak si už sadám, mám predsa svôj vek. Sadám a len počúvam, lebo ich posledný album "42" je fakt pecka. Sedím pri našom merchendise a sadá si ku mne gitarista Elis z Birdflesh a tak sa zakecáme, že ani nevnímame čas. Preberáme naozaj všetko a zisťujem, že je to fakt sympaťák s neskutočne dobrým zmyslom pre humor. (Ako sa vraví v Číne, svedkom Jehovovým? "Ding-Dong"). Kecáme, že aj zabudne, že už dohrali Impulsear a na rade sú oni.
No a pred ich setom sála sa doplní na maximum, ako keby všetci vedeli, že nastane kabaret, ako hrom. Približne v tretine ich setu sa trhá struna basákovi a stojí sa fakt dlho, lebo nevedia tento problém odstrániť a nakoniec sa to rieši, že niekto im požičia svoju basu. Trocha nás to vyhodí z rytmu, ale potom sa ide na plné pecky. Sranda z nich srší na kilometre. Úplne si to užívam. Ta klubová atmosféra, je predsa len lepšia než na festivaloch. Ľudia besnejú, smejú sa srandovným preslovom a tak isto názvom songov. Oni zatiaľ nikdy nesklamali a som rád, že tento humorne podaný grind , ešte nevymiera. Fakt sa zabávala celá sála.
Chlapci zanechali fakt excelentný dojem a nebiť tej roztrhnutej struny na base, bol by to festival dokonalosti. Všetky moje sympatie sa znovu upreli na túto kapelu a to ich registrujem už fakt dlho. A zase ma dostali naplno, ako vždy. Odoberáme sa na ubytovňu, kde nás čaká už vyhriata postel, kde padám ako socha Stalina a spím v tej sekunde. Ráno s budím na krik a smiech a to ešte neviem, že Bilos práve zažíva krízu stredného veku a hneď po prebudení sa pri vchode v slipoch, vrhá do snehu a vyvaluje sa tam. Tak toto je pohľad k nezaplateniu!
Hodíme raňajky, kde sa zbehneme hneď štyri kapely Bilosovci, mi, Birdflesh a aj Impulsear. Ešte pokecáme, vypijeme hektolitre kávy a rozlúčíme sa a pálime domov, aby sme mohli v pondelok nastúpiť do práce. Ale stálo to zato a vždy ma toto bude baviť, odhliadnúc od veku!
