DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

sobota 30. septembra 2017

REVENGE DIVISION „The grey eminence“ CD 2017 (Slovak Metal Army)


Súčasnú slovenskú metalovú scénu podrobnejšie už nejaký ten čas nesledujem, no názov tejto bandy z Považskej Bystrice som pred časom pri nejakej príležitosti zaznamenal, no nejak som po nej nepátral. Mne tieto novodobé žánre skrátka akosi nejdú popod fúz. Tak nejako som pristupoval aj k tomuto titulu a v podstate nečakal nič, na prvé počutie sa moje predpoklady aj stali skutočnosťou. Album ako celok sa mi zdal akýsi nesúrodý, no i tak som započul momenty, ktoré strhli moju pozornosť, potom ďalšie posluchy už boli samozrejmosťou a s každým ďalším som aj začal odhaľovať jeho klady a bolo ich stále viac..
Hneď od krátkej úvodnej inštrumentálky „The beginning of enlightenment“ som skupinu hodil do švédskych vplyvov (podobnými úvodmi svojho času oslňovali kapely ako Ablaze My Sorrow, Sacrilege, či In Flames), čo hneď nasledujúca „Call to service“ aj potvrdila. Drsné thrash-death podklady s riadne nasrdeným vokálom, valivá smršť bicích a riadna porcia melódií vo vyhrávkach. Melodické spevy mi evokujú iných Švédov Soilwork a v podstate aj celková štruktúra väčšiny songov, kde nášupové, agresívne časti striedajú melodickejšie refrény, vyhrávky a sóla. Celkovo je hra gitaristov na úrovni, síce mne sa viac pozdávajú skôr drsnejšie doprovody ako trilkovanie sólo-gitary, no verím, že ľuďom prahnúcim po ekvilibristike prstov majú veru čo ponúknuť. Niekedy skĺznu až do melodiky Iron Maiden, Anglánov dokonca takmer až citujú v záverečnej časti songu „Deep in the dark“, kde záverečné zrýchlenie ale aj harmónie akoby napísal sám Harris. Menším negatívom pre mňa sú spevy v drsných častiach, hlavne hrubší sa mi častokrát zdá dosť monotónny. Asi aj preto pozitívne vnímam ich striedanie so škrekľavejšími a s čistejšími, ktoré niekde znejú aj mierne povedome (napr. v „Die or survive“ ako Lunatic Gods v časoch „Sitting by the fire“, či „We all could have been brothers“ ako na „Elegy“ od Amorphis, „Die with me tonight“ je celá taká rockovo odľahčená aj textovo). Keď už som načal texty, myslím, že aj po tejto stránke nie je kapela len deklamátorom prázdnych fráz, ale nesú aj nejaký odkaz. Síce mi niektoré prídu mierne klišovité, no dosť z nich je naozaj dobrých a na tento žáner v súčasnosti asi aj netradičných. Veď v metale sa dnes príliš nenosia antimilitaristické témy, či kritika materializmu. K textom je náležite uspôsobený aj booklet, kde každý song má svoju grafiku. Škoda, že vo výsledku by som na titulný obrázok použil niečo výraznejšie, ale to je len môj pohľad na vec. Čo sa mi páčilo od prvého momentu, bol parádny zvuk, rovnako ako aj mix. Výborne vyvážené pomery medzi jednotlivými nástrojmi a vokálmi, skvelo znejú aj akustické časti (čisté gitary v „The beginning of enlightenment“, husle v „We all could have been brothers“ a spolu s gitarou aj v titulnej veci). Skrátka, na našincov zvuk svetových parametrov, čo dvíha celkový dojem z počúvania.
Myslím, že napriek mojim výhradám si tento mix thrash-death metalu s množstvom melodiky s temnejšími a atmosferickejšími časťami isto nájde svoju cieľovú skupinu, bo má svoje nesporné kvality. Neváhajte a nechajte sa ním pohltiť.

-Majto C.-


nedeľa 24. septembra 2017

INDOCTRINATE „Aftermaths“ LP 2015 (kooperácia)


Kúpil som raz od Adrika 7-palec tejto rakúskej partičky, že na skúšku. A skoro som sa vtedy posral. Ich tvorba ma dokonalo zasýtila len z tých dvoch vecí, čo na ňom boli. Povinnosťou bola kúpa ich lp, hneď ako som ju zbadal v nejakom distre. A materiál z neho je ešte výživnejší.
Hneď úvodná grindovka „Praise the plastic lord“ s textom o vymývaní mozgov v dnešnom konzume ako aj nasledujúca „Ecocide“ (už názov napovie o čom je text) sú minútové vypaľováky v duchu starých Carcass (najmä chrastivým zvukom gitary a spevákovou farbou hlasu). Dostali ma do vytrženia. „The outlaw“ je komplexnejšia vec plná rôznych pasáží, od pomalého úvodu, cez strednú crust-hardcorovú časť po nasekaný záver. „Set fire to kingdoms“ o vymývaní mozgov cirkevnými vyhláseniami o „znášaní utrpenia v tomto svete, bo vykúpenie príde v nebi“ je song podobného charakteru, s nadstavbou parádnych melodických vyhrávok. „Outcomes of the sickness“ je drsný hardcore s carcassáckym škrekotom. Nikdy by som nepovedal, že tento druh prejavu tak parádne vynikne v inej muzike. Znie to úplne beštiálne aj v takej „Wheels“, ktorá je tempovo pomalšia a celkovo aj hudobne miernejšia, no tento spev ju pritvrdzuje. Zato nasledujúca „In silence they suffer“ napriek začiatku v pomalom tempe po pár taktoch zrýchli, no je spestrená rôznymi stopkami, zmenami temp a rôznymi vyhrávkami. Textovo o utrpení animálov, no podané zaujímavou formou. „F.O.A.D. Fuck off and decompose“ je rýchla, hardcore-nadupaná antifašistická agitka s parádnym spomalením v závere. „Prayers“ začne grindovým nášupom, no tradične v závere spomalí. Kým sa tak stane, band prestrieda zopár tempových zmien. Popisuje nenažranosť súčasného molocha – kapitálu. „The aftermath“ je najdlhším kúskom tejto kolekcie a podobne ako ostatné v sebe nesie prvky od grindu, cez hardcore až po vybrnkávanú pasáž s temne vrniacou zboostrovanou basou a dunením kotlov v strede. Úžasná vec. V podobnom duchu sa nesie aj záverečná „New homes for the have-nots“, kde tiež po rýchlych častiach song vrcholí v pomalej sekanej pasáží a atmosférickom praskaní aparátu.
Nadupaný album, ktorý mi stále má čo ponúknuť aj po toľkých vypočutiach.
Silne mi tvorba rakušákov páchne tvorbou orlovských Hibakusha na albume „Pandora“. Tiež do crust-grindových základov namiešavajú množstvo prvkov hardcoru, punku a melódií. Ak k tomu prirátam ten beštiálny vokálny prejav... Kto má rád nadupaný, grindujúci hardcore so silným politickým presahom, nemá čo riešiť. Toto je placka pre neho.

-Majto C.-





RESURGO „V zajetí myšlenek“ LP 2016 (Papagájův Hlasatel Records/Dis-Šrot Records/Elens Records/Apatrida Records)


O tom, že Brno má osobitú scénu nepochybuje nikto, kto sa orientuje v hardcore-punku. K jej predstaviteľom patrí aj partia Resurgo, v ktorej radoch pôsobia (-bili) členovia napr. Zeměžluč či S.R.K.. Túto placku už mám doma dosť dlhý čas a dozreli vo mne myšlienky o nej, tak ich musím zo seba rýchlo dostať, aby sa zas nestratili, čo je u mňa bežná prax. Resurgo zanechajú dojem už len pri pohľade na žánrovo neštandardne farebný obal, ktorému dominuje fialová, šedá a ich odtiene. Na Brno netypicky farebné.
Hudobne je to pre mňa ešte zaujímavejšia záležitosť. Hneď úvodné 2 veci „S parazitem na hrudi“ a „Třeba“ sú typicky česká melodicko-hardcore-punková záležitosť, čím mi evokujú kapely ako Kritická Situace či práve Zeměžluč. No do tejto skupiny by sa dali zaradiť aj iné veci. Napr. rýchla „Izolovat existenci“, kde sa prelínajú spevy, predposledná „Dno“ spestrená spomalením v závere, či kvíliacou gitarou medzi slohami, abo krátka nasratá záležitosť „Křeč“ so skoro až motorheďáckou gitarou či titulný, nasratý vypaľovák predstavujúci drsnejšiu tvár kapely. Na druhej strane sú tu strednotempové záležitosti, ktoré aj oplývajú väčšou melodikou. Tretia „V ego světě“ začne pekne zľahka s tlmenou sekanou vyhrávkou, protirytmom a hovoreným prejavom vrcholiacim v burácaní gitár a hlasom plným emócií v refrénoch. Posledná na prvej strane „Vůbec nic“ so skvelými gitarami a naliehavosťou vo všetkých aspektoch, kde pekne vynikla aj basová linka, či vybrnkávaná gitara na pozadí. Skvelá je aj kvílením vetra začínajúca inštrumentálka „Interlude“ otvárajúca druhú stranu, kde zaznie niekoľko melodických liniek, a ako celok sa veľmi dobre počúva. Vanie z nej mierna melanchólia. K vrcholom albumu patrí aj záverečná „Život je kolem“ s množstvom melodických gitár, ktorá keď dohrá, cítite potrebu počúvať tento album znovu a znovu. Veľký podiel na tom má aj výborný zvuk nahrávky (i keď viem, že v tomto so mnou väčšina „kovaných“ punkerov nebude súhlasiť, bo oni chcú špinavý a zachrchlaný), čo dá všetkým tým vychytávkam vyniknúť.
Parádny materiál, ktorý možno pre iných nič nové nepriniesol, no pre mňa je to ďalší skvelý zápis českej scény. Rád by som si to pozrel aj naživo a je škoda, že som ich trenčiansku zástavku svojho času neabsolvoval, bo aktuálne je banda bez bubeníka, tak netuším, kedy ju uvidím. Zatiaľ si budem užívať aspoň „V zajetí myšlenek“ ako doteraz.

-Majto C.-



SPASM / GUTALAX Split 2017 CD/LP Rotten Roll Rex


Na úvod musím povedať že zmrskať tento split bol asi nevyhnutnosťou a otázkou času, raz proste k tomu muselo dôjsť- však tieto dve kapelky patria ku sebe ako lubrikant k análnemu otvoru hehe.
Jeden by mohol povedať- čo nové nám môžu ponúknuť tieto dve kapelky? No predsa nové krásne piesne v klasicky húpavom tempe diskotéky a par momentov navyše... Samozrejme obe kapelky si odcoverovali po pesničke- vaginoidne naladený SPASM si tu struhli od GUTALAXU „King Cock“ a naopak Fekaloidne postihnutý GUTALAX vyprdel od SPASM „Screen Brown Hole“ – takže obe kapelky to pojali takticky- dobrý ťah.
Čo ma ale fakt prekvapilo je „We Wanna Destroy“ od SPASM kde Radim naozaj čitateľne spieva a je to ozaj rychta, ktorá sa objavi snáď regulárne v playliste na koncertoch SPASM. Dokonca by som tipol že práve v tejto veci si strihol hosťovačku aj Maty z Gutalaxu, aj keď označenie v prílohe chýba... Možno rébus pre fans, jeden tip by som možno aj na strane GUTALAX ale tu to nie je tak jednoznačne- tak to nechám na iné cvičené ucho....
Suma sumárum, toto Splitko rozhodne nie je zbytočnosť a má čestné miesto v diskografii oboch kapiel, samozrejme je ťažké manévrovať v týchto vodách a ten kto by si myslel že to bude niečo prevratné by bol naivny- podstatné je že je to chytľavé, a to je gro oboch kapiel! Obraciam platňu a idem si dať ešte pár „čísel“ navyše!
-AdamParazit-

sobota 23. septembra 2017

POPPY SEED GRINDERS "Bleeding Civilisation" CD 2016 (Amputated Vein Rec.)

20 rokov na scéne a na konte "len" tri albumy. Pre niekoho tak akurát, pre niekoho dosť a pre mňa prekvapenie, lebo som si nejak bol istý, že asi toho majú viac. Priznám sa, že za tých dvadsať rokov som sa už na podiách a aj pod ním stretol už s touto kapelou a videl ich pár krát naživo. Neide ich prehliadnúť.
Na novom albume nám predvádzajú. to čo vedia asi najviac. Brutal death metal, mixnutý HC pasážami (teraz tomu asi vravia slam), občas grind klepačky, technické riffy, gitarové disharmónie, íkanie. Spev je na štastie čo sa týka mantinelov tohoto žánru ešte celkom v pohode, lebo nezotrváva v jednej polohe,ale celkom rozumne náraba s ním,. aby to neprepadlo do nudy. takže občas growlinguje, občas kvílenie, občas škreklavý rev.
Až počúváš napr.  Dying Fetus, tak si prídeš na svoje. Mojim favoritom, je song "Disfigured Face Of The Earth" .Priznám sa, že tento žáner, nie je mojou srdcovou záležitosťou,ale na druhú stranu, ani ním nepohŕdam a občas si velykánov štýlu pustím. Jediná vec, čo mi vadí, je ten syntetický zvuk. Ako možno to v tomto štýle má takto vyzerať,ale ja predsa len som fanúšikom špinavejšieho zvuku. Znie to pre mňa až príliš čisto a uhladene. Ale zase nejak ich brutalita tým netrpí. Tento zvuk bol asi vymyslený kvôli tomu, aby ste počuli technické gitary a ich finesy.
Zhrnuté a podčiarknuté: Tretí album tejto legendy podáva kvalitnú ,ďalšiu dávku brutal death metalu na podnose s nálepkou made in Dying Fetus. Ber lebo pri tejto frekvencii vydávania albumov, možno ďalší už nebude!! -)
-Lepra-
WEB
BANDZONE

RATS GET FAT „Hnev“ LP 2016 (Samovydanie)

Pôvodne som si dal chvíľku pauzu od písania na usporiadanie sveta, no nejak sa mi to pretiahlo a nakopili sa mi veci, o ktorých by som sa rád zmienil. Niektoré časom dozreli a narástli, iné zovšedneli. Niektoré kapely medzitým dospeli k pauze, ako napr. aj tento žilinský kvartet. Ich minuloročný 12-palec s vkusným obalom a nadupaným obsahom som potočil veľakrát a z počiatočných rozpakov narástol môj dojem až do úplného nadšenia (ostatne, tak som to mal aj z ich predošlými nahrávkami, že mi chvíľku trvalo, kým som sa naladil na ich vlnu, no potom už som bol len odmeňovaný). No čo ma hneď ovalilo, bol zvuk. Pekne mohutný a nadupaný, pričom gitara zostala stále ostrá. Povedal by som, že chlapi zvukovo pokračujú v trende, ktorým vykročili na predošlej nahrávke „No country for decent man“. Prejdime k meritu veci.
Hučiace sirény, kvílenie padajúcich bômb a dunenie explózií odštartujú „Shoa“, no vzápätí sú striedané burácaním gitár a sykotom činelov, po ktorých príde pomalá sekaná pasáž po pár taktoch striedaná klepačkou. Potom nasleduje čo mám na tvorbe Potkanov rád. Zmeny temp, intenzity, nálady. Chvíľu severské black-gitary, chvíľu crust hopsanice, potom emo-naliehavosť a doom-ťažoba. „Kultúra smrti“ začína rockovou gitarou strhnutou do hardcorového besnenia, prívalu melodických gitár a striedania drsných hlasov Peca s Gyrom. V záverečnej časti sa k ich hlasom pridá aj ženský odtieň hosťujúcej Evy z Ilúzie. A-stranu uzavrie parádna vecička „Shesery“, kde sa opäť striedajú pasáže a pred záverom je úplne úžasná spomaľovačka. Som vo vytržení z toho ako chlapci prechádzajú medzi nimi. Navyše aj textovo je táto vec výborná. Druhá strana sa rozbehne emo-úvodom „True value“ s parádnou basovou linkou pod drsnou, ostrou gitarou a naliehavým spevom. Po rýchlej časti sa v závere vráti úvodná. Textovo beznádej a zmar, čomu zodpovedá aj hlasový prejav. Parádna vec. „Náš hnev“ začne zasrane beštiálnym riffom. Zvukom a formou mi to pripomína anglánov Bolt Thrower na jedinom albume, ktorý od nich dokážem dopočúvať „Realm of chaos“, no potom sa ozve crust riff jak z učebnice a už sa to sype v rýchlych slohách. Záver opäť dokonalo vygradovaný. Text o našich bežných spoluobčanoch, ktorí sa ukrývajú pod maskami nevinnosti a myslia, že „slušní ľudia“ sú riešením ich posratých životov. „Cowards with forks“ uzatvára blok vlastnej produkcie. Po pomalom začiatku, kde sa striedajú vokály nad parádnou gitarou sa song zmení na neocrust-hardcore sypanicu v duchu napr. frantíkov Geranium, ktorá na konci zas spomalí a s parádnou vyhávkovou pasážou gitary zmizne. Ako bonus chlapci pridali cover od Dašu Fon Fľašu „Bicykel vracia úder“, čo je priamočiara punkovica od podlahy spievaná Lajkym, ktorého hlas mu dáva správnu špinu. V booklete o tom síce zmienku nevidím (popravde až tak dôkladne som ho stále nepreštudoval), no mám silný dojem, že posledný refrén naspieval sám autor, bo takto dobre Dašov hlas napodobní asi len Dáša. Tá farba je v týchto zemepisných šírkach ojedinelá. Pekná bodka za parádnym matrošom. Ja len dúfam, že „Hnev“ nebol posledným zápisom tejto parádnej bandy.

-Majto C.-



nedeľa 17. septembra 2017

WASTED „Here comes the darkness“ LP 2013 (Combat Rock Industry/Trujaca Fala/Klownhouse Recordz)

Toto je jedna staršia vecička z mojej zbierky, ktorú som ešte nepopísal, no rád bych ju doporučil iným. Z melodickejšej vetvy punku sa mi toho nepozdáva toľko ako z jeho drsnejších odnoží, no ak ma už niečo zaujme, tak si to vždy dokážem naplno vychutnať. A to je aj prípad tejto fínskej partičky, ktorej piaty album už točím nejaký ten čas a dostáva ma stále viac. Ako to už u mňa býva zvykom, k ich muzike som sa dostal čisto náhodne, keď som pri debate s basákom nemeckých Midnight Crisis na ich trenčianskej zástavke preberal nejakú muziku a doporučil mi ich predošlý album „Outside by choice“ ako perfektný old-school melo-punk hraný novdobejšou kapelou. Dal som na jeho tip a doma som bol očarený. Potom už bolo len jasné, že keď sa objavil neskôr tento titul, siahal som po ňom už naisto.
O čo ide? Od prvého momentu úvodnej „Concrete wasteland“ až po záverečné hrabnutie do strún v „How did I get here?“ ide o čistý, nefalšovaný, priamočiary a melodický punkrock v tradícii napr. The Adolescents či Black Flag. Energia ruka v ruke s melodikou. Všetkých 10 songov vás neustále núti podupávať si, či klopkať do rytmu po volante (v aute sa táto muzika počúva absolútne parádne, len už zas nie je zvukovo tak plná ako doma z platňofónu) a je jedno či ide o svižnejšie veci (napr. titulná, či spomenutá úvodná, abo „The knife ´s still in my back“ z druhej strany) alebo nadupané strednotempovky (napr. „The gambler“, „Tragedy“ uzatvárajúca prvú stranu, či „Hollow days“ otvárajúca tú druhú, ale aj iné). Doménou sú skvelé, ostré gitary neustále hrajúce parádne vyhrávky, či len jednoduché doprovody, energický spev hojne podporený zbormi, ale aj priamočiara rytmika držiaca celý materiál na hutných spodkoch.
Najviac sa mi pozdáva dvojica songov „Here comes the darkness“ a „The hand that holds me down“, ktoré sa mi zdajú o máličko výraznejšie ako zbytok (čisto osobný dojem).
Tento album je vhodný na príjemné varenie, ale aj relax s nohami na stole a knihou v ruke, či brázdenie krajiny cestou-necestou. Mraky ernergie a silné melódie nenechajú chladným žiadneho staromilca.

-Majto C.-



piatok 15. septembra 2017

EARTH CRUST DISPLACEMENT " D Takt Noize" 12"LP 2017 (Rodel Records)

Na túto Berlínsku chástku som natrafil na jednom koncerte v Nemecku, keď na otázku pre dealera tvrdej muziky,  že či nemá niečo poriadne dis taktného, podal túto LP. Tak viem, že už hrali aj v Česku a tak s domnením, že mám mačku vo vreci, som si po týždni toto LP položil na točiaci sa kotúč, čo znamená radosť a dostal radosť. Našiel som tam presne to, čo som hľadal. Surový, energický Dis beat. Príznačnejšie si už názoy albumu ani nemohli zvoliť. Surové, neotesané, rýchle, energické, brutálne, minimalistické. Presne,ako to drhli Discharge, len E.C.D. to robia o niečo surovejšie . Nehrajú a nepárajú sa s ničím, proste to do vás naserú až vám budú uši odstávať. Album obsahuje 13 (jak prízračné číslo) skladieb.
Až miluješ starý Discharge a všetky jeho klony ako Disfear (starý) atď.. tak nečakaj a hmatni po tomto. Nič iné, len dis beat ale nečakaj!!!!
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 10. septembra 2017

ŽRIEBÄDLO „Najsamprv“ CD 2016 (samovydanie)

Nebýva u mňa zvykom, aby som sa nejak hlbšie venoval black metalu (tí, čo ma poznajú, vedia prečo), no z času na čas sa nájde nahrávka, ktorej venujem svoj čas, bo mi za to stojí. Hoci nie som odborníkom na tento žáner, kvalitku ešte dokážem oceniť.
Album začína krátkym introm „Hora“, ktoré navodí atmosféru dunením kotlom a cvrlikaním klávesov, aby nás hneď v nasledujúcom „Nehasnúci plameň čiernej sviece“, ktorý mi vzdialene pripomína song „Destroying divinity“ z albumu „In dark purity“ od Monstrosity (no nie riffom, ako skôr štruktúrou úvodu) zmietla rýchlym blackovým náterom. Pozdáva sa mi, že hudba je členitá a rôznorodá, žiadna bohapustá, bezhlavá, monotónna rúbanica. „Krajina hrobov“ je pre mňa milou poctou ranným veciam Dark Funeral, no najmä debutu Dissection „The somberlain“ (ktorý si z času na čas rád pustím i dnes), hlavne vďaka pasáži s až heavymetalovou gitarou a jednoduchým rytmom bicích pred koncom. „Nesvätý black metal“ začne riffom, ktorým svojho času Root do svojich pazúrov stiahli množstvo mladíckych duší v podobe songu „Hřbitov“. Potom už si song žije svojím životom a prekypuje vlastnými nápadmi, no tento riff sa občas ešte vynorí a zas zanikne. Dosť sa mi pozdáva aj uklepaná rychlovica „Pustá planina“, kde tiež nechýbajú pomalšie pasáže a ozve sa aj hlbší, hrdelnejší ryk, ktorý sa s havraním škrekotaním vhodne dopĺňa. „Posledná cesta kráľa“ začne zas pomalšou časťou, ktorý strieda rýchla sloha, aby sa zas vrátil do pomalšej zadumanejšej nálady, ktorá vydrží až do záverečnej niekoľkosekundovej gradácie. „V objatí železnej panny“ má pre mňa opäť silnú príchuť Monstrosity, tie gitary sú skrátka pekne husté a dojmu napomáhajú aj rýchle bicie. No v závere má slovo čistý, melodický black metal. A v tom duchu sa nesie aj parádny úvod songu „Éra ohňa“ a v podstate song celý, kde sa striedajú poryvy severských víchrov s voľnejšími, melodickejšími výdychmi. „Pod vládou zimy“ je tiež nekompromisný uragán rýchlych bicích a ostrých gitár, do čoho si basa preluduje vyhrávky. Samozrejme, že aj tu je niekoľko spomalení a striedaní pasáží, no podstata tohto songu je v rýchlosti a nekompromisnom rezaní gitár. Záverečná „Drakkar s čiernou vlajkou“ začne pomalým rozjazdom, ktorý mierne páchne smrteľným kovom v jeho hutnej a pomalšej forme, ale aj tú nakoniec zvalcuje čierny rýchlik, ktorý dáva finálnu tvár celému albumu. Dosť sa mi pozdáva zvuk a hlavne mix nahrávky, kde sú počuteľné všetky nástroje a čo je pre mňa plusom, že je parádne počuť basové linky, ktoré si častokrát žijú svojím životom, no nepôsobia rušivo, skôr naopak (trochu mi to tým pripomína ujetých nórov Ved Buens Ende). Možno by som málinko stiahol kopáky, ale vážne len minimálne. A celkový dobrý dojem mi trošku kazí booklet, kde sa ja s mojím slabším zrakom veru nepočítam nič. Tie červené mini písmenká ja na tom zväčša čiernošedom podklade nedávam. Škoda. Inak vhodná odpoveď na severský black metal kúsok od našich domovov, hen zo Serede. Černouši (nenahnedlí) isto ocenia.
-Majto C.-


utorok 5. septembra 2017

MESRINE / G.O.D. split 7"EP 2015 (kooperácia)

Pomaličky si zbieram veci od MESRINE a tak sa mi pod ruky pritrafil aj tento split. Tak reku, nie je čo váhať. Kanadský MESRINE hrajú kvalitný, čistokrvný oldschool grindcore. Nie je tomu ináč ani v prípade týchto troch skladieb. Parádna jazda, navyše tu majú hosťov ako Dan-Charge a Fred End.
Kvalitné a dobre sa to počúva. Žiadne onanie, ale poctivý mix punkových riffov a grindcore šialenstva. Nemám čo dodať, overená kvalita, na akú sme už zvyknutý v prípade Mesrine!
Ďalší Kanaďania G.O.D. (Grotesque Organ Defilement) sú už o niečom inom. Garážový zvuk, hudba hodená do Gore grind-u, harmonizér na vokále,kostrbatejšia muzika, no naživo to možno funguje skvele, ale tu mi to príde kapánek rozhádzané a hlavne zvukovo trocha neošetrené. každopádne, až miluješ práve ten garážový zvuk na nahrávkách, tak to je niečo pre teba. 4 skladby garážového gore grindu, pre teba!!!
-Lepra-

MESRINE
G.O.D.

nedeľa 3. septembra 2017

SUFFERING MIND / FIEND split 7"EP 2017 (Drop Out Records)

Poľský SUFFERING MIND to už majú za sebou a toto je viac menej ich posledná nahrávka. Škoda, lebo som si ich už oblúbil dosť a teraz sa budem musieť snažiť na nich zabudnúť, ale aspoň po sebe zanechali haldu nahrávok a to si myslím, že moc kvalitných. No a práve pre tento fakt som si ich obľúbil. Svôj old school grindcore založili na kvalite. A ruku na srdce, pri tej invázii na hovno znejúcich splitiek oni žiarili ako toaletný čistič.
Na tejto nahrávke nájdete 6 krátkých, úderných a hlavne kvalitných grindcore šľehov. Má to spád, energiu, kvalitu, proste absolútny vrchol na UG scéne. Navyše aj ich hudobné výkony sú exceletné, takže nie je na čo čakať. Určite, ako už vždy, nesklame to!
FIEND pochadzajúci z Californie, toho už tiež vydali viacej. Tiež hrajú grindcore, tiež kvalitný a úderný. Skladby trocha dlhšie, trocha viac dôraz na groove,ale tiež vysoko nadpriemerná nahrávka. 5 songov z čoho posledná !Look At The World" je cover od Excruciating Terror. Nemám čo ich muzike vytknúť, je to proste vrchol a pecka!
Obal parádny, navyše aj obsahuje pohľadnice s grafikou obalu a ešte aj download kód, kde si celý split môžete stiahnúť vo forme mp3. Takto má vyzerať kvalitný split dvoch kvalitných grindcore kapiel! Geniálna vec!!!
-Lepra-

SUFFERING MIND
FIEND