Nebýva
u mňa zvykom, aby som sa nejak hlbšie venoval black metalu
(tí, čo ma poznajú, vedia prečo), no z času na čas sa
nájde nahrávka, ktorej venujem svoj čas, bo mi za to stojí. Hoci
nie som odborníkom na tento žáner, kvalitku ešte dokážem
oceniť.
Album
začína krátkym introm „Hora“,
ktoré navodí atmosféru dunením kotlom a cvrlikaním
klávesov, aby nás hneď v nasledujúcom „Nehasnúci plameň
čiernej sviece“, ktorý mi vzdialene pripomína song „Destroying
divinity“ z albumu „In dark purity“ od Monstrosity (no
nie riffom, ako skôr štruktúrou úvodu) zmietla rýchlym blackovým
náterom. Pozdáva sa mi, že hudba je členitá a rôznorodá,
žiadna bohapustá, bezhlavá, monotónna rúbanica. „Krajina
hrobov“ je pre mňa milou poctou ranným veciam Dark Funeral, no
najmä debutu Dissection „The somberlain“ (ktorý si z času
na čas rád pustím i dnes), hlavne vďaka pasáži s až
heavymetalovou gitarou a jednoduchým rytmom bicích pred
koncom. „Nesvätý black metal“ začne riffom, ktorým svojho
času Root do svojich pazúrov stiahli množstvo mladíckych duší
v podobe songu „Hřbitov“. Potom už si song žije svojím
životom a prekypuje vlastnými nápadmi, no tento riff sa občas
ešte vynorí a zas zanikne. Dosť sa mi pozdáva aj uklepaná
rychlovica „Pustá planina“, kde tiež nechýbajú pomalšie
pasáže a ozve sa aj hlbší, hrdelnejší ryk, ktorý sa
s havraním škrekotaním vhodne dopĺňa. „Posledná cesta
kráľa“ začne zas pomalšou časťou, ktorý strieda rýchla
sloha, aby sa zas vrátil do pomalšej zadumanejšej nálady, ktorá
vydrží až do záverečnej niekoľkosekundovej gradácie. „V
objatí železnej panny“ má pre mňa opäť silnú príchuť
Monstrosity, tie gitary sú skrátka pekne husté a dojmu
napomáhajú aj rýchle bicie. No v závere má slovo čistý,
melodický black metal. A v tom duchu sa nesie aj parádny
úvod songu „Éra ohňa“ a v podstate song celý, kde
sa striedajú poryvy severských víchrov s voľnejšími,
melodickejšími výdychmi. „Pod vládou zimy“ je tiež
nekompromisný uragán rýchlych bicích a ostrých gitár, do
čoho si basa preluduje vyhrávky. Samozrejme, že aj tu je niekoľko
spomalení a striedaní pasáží, no podstata tohto songu je
v rýchlosti a nekompromisnom rezaní gitár. Záverečná
„Drakkar s čiernou vlajkou“ začne pomalým rozjazdom,
ktorý mierne páchne smrteľným kovom v jeho hutnej a pomalšej
forme, ale aj tú nakoniec zvalcuje čierny rýchlik, ktorý dáva
finálnu tvár celému albumu. Dosť sa mi pozdáva zvuk a hlavne
mix nahrávky, kde sú počuteľné všetky nástroje a čo je
pre mňa plusom, že je parádne počuť basové linky, ktoré si
častokrát žijú svojím životom, no nepôsobia rušivo, skôr
naopak (trochu mi to tým pripomína ujetých nórov Ved Buens Ende).
Možno by som málinko stiahol kopáky, ale vážne len minimálne.
A celkový dobrý dojem mi trošku kazí booklet, kde sa ja
s mojím slabším zrakom veru nepočítam nič. Tie červené
mini písmenká ja na tom zväčša čiernošedom podklade nedávam.
Škoda. Inak vhodná odpoveď na severský black metal kúsok od
našich domovov, hen zo Serede. Černouši (nenahnedlí) isto ocenia.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára