DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 10. septembra 2017

ŽRIEBÄDLO „Najsamprv“ CD 2016 (samovydanie)

Nebýva u mňa zvykom, aby som sa nejak hlbšie venoval black metalu (tí, čo ma poznajú, vedia prečo), no z času na čas sa nájde nahrávka, ktorej venujem svoj čas, bo mi za to stojí. Hoci nie som odborníkom na tento žáner, kvalitku ešte dokážem oceniť.
Album začína krátkym introm „Hora“, ktoré navodí atmosféru dunením kotlom a cvrlikaním klávesov, aby nás hneď v nasledujúcom „Nehasnúci plameň čiernej sviece“, ktorý mi vzdialene pripomína song „Destroying divinity“ z albumu „In dark purity“ od Monstrosity (no nie riffom, ako skôr štruktúrou úvodu) zmietla rýchlym blackovým náterom. Pozdáva sa mi, že hudba je členitá a rôznorodá, žiadna bohapustá, bezhlavá, monotónna rúbanica. „Krajina hrobov“ je pre mňa milou poctou ranným veciam Dark Funeral, no najmä debutu Dissection „The somberlain“ (ktorý si z času na čas rád pustím i dnes), hlavne vďaka pasáži s až heavymetalovou gitarou a jednoduchým rytmom bicích pred koncom. „Nesvätý black metal“ začne riffom, ktorým svojho času Root do svojich pazúrov stiahli množstvo mladíckych duší v podobe songu „Hřbitov“. Potom už si song žije svojím životom a prekypuje vlastnými nápadmi, no tento riff sa občas ešte vynorí a zas zanikne. Dosť sa mi pozdáva aj uklepaná rychlovica „Pustá planina“, kde tiež nechýbajú pomalšie pasáže a ozve sa aj hlbší, hrdelnejší ryk, ktorý sa s havraním škrekotaním vhodne dopĺňa. „Posledná cesta kráľa“ začne zas pomalšou časťou, ktorý strieda rýchla sloha, aby sa zas vrátil do pomalšej zadumanejšej nálady, ktorá vydrží až do záverečnej niekoľkosekundovej gradácie. „V objatí železnej panny“ má pre mňa opäť silnú príchuť Monstrosity, tie gitary sú skrátka pekne husté a dojmu napomáhajú aj rýchle bicie. No v závere má slovo čistý, melodický black metal. A v tom duchu sa nesie aj parádny úvod songu „Éra ohňa“ a v podstate song celý, kde sa striedajú poryvy severských víchrov s voľnejšími, melodickejšími výdychmi. „Pod vládou zimy“ je tiež nekompromisný uragán rýchlych bicích a ostrých gitár, do čoho si basa preluduje vyhrávky. Samozrejme, že aj tu je niekoľko spomalení a striedaní pasáží, no podstata tohto songu je v rýchlosti a nekompromisnom rezaní gitár. Záverečná „Drakkar s čiernou vlajkou“ začne pomalým rozjazdom, ktorý mierne páchne smrteľným kovom v jeho hutnej a pomalšej forme, ale aj tú nakoniec zvalcuje čierny rýchlik, ktorý dáva finálnu tvár celému albumu. Dosť sa mi pozdáva zvuk a hlavne mix nahrávky, kde sú počuteľné všetky nástroje a čo je pre mňa plusom, že je parádne počuť basové linky, ktoré si častokrát žijú svojím životom, no nepôsobia rušivo, skôr naopak (trochu mi to tým pripomína ujetých nórov Ved Buens Ende). Možno by som málinko stiahol kopáky, ale vážne len minimálne. A celkový dobrý dojem mi trošku kazí booklet, kde sa ja s mojím slabším zrakom veru nepočítam nič. Tie červené mini písmenká ja na tom zväčša čiernošedom podklade nedávam. Škoda. Inak vhodná odpoveď na severský black metal kúsok od našich domovov, hen zo Serede. Černouši (nenahnedlí) isto ocenia.
-Majto C.-


Žiadne komentáre: