DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


sobota 23. septembra 2017

RATS GET FAT „Hnev“ LP 2016 (Samovydanie)

Pôvodne som si dal chvíľku pauzu od písania na usporiadanie sveta, no nejak sa mi to pretiahlo a nakopili sa mi veci, o ktorých by som sa rád zmienil. Niektoré časom dozreli a narástli, iné zovšedneli. Niektoré kapely medzitým dospeli k pauze, ako napr. aj tento žilinský kvartet. Ich minuloročný 12-palec s vkusným obalom a nadupaným obsahom som potočil veľakrát a z počiatočných rozpakov narástol môj dojem až do úplného nadšenia (ostatne, tak som to mal aj z ich predošlými nahrávkami, že mi chvíľku trvalo, kým som sa naladil na ich vlnu, no potom už som bol len odmeňovaný). No čo ma hneď ovalilo, bol zvuk. Pekne mohutný a nadupaný, pričom gitara zostala stále ostrá. Povedal by som, že chlapi zvukovo pokračujú v trende, ktorým vykročili na predošlej nahrávke „No country for decent man“. Prejdime k meritu veci.
Hučiace sirény, kvílenie padajúcich bômb a dunenie explózií odštartujú „Shoa“, no vzápätí sú striedané burácaním gitár a sykotom činelov, po ktorých príde pomalá sekaná pasáž po pár taktoch striedaná klepačkou. Potom nasleduje čo mám na tvorbe Potkanov rád. Zmeny temp, intenzity, nálady. Chvíľu severské black-gitary, chvíľu crust hopsanice, potom emo-naliehavosť a doom-ťažoba. „Kultúra smrti“ začína rockovou gitarou strhnutou do hardcorového besnenia, prívalu melodických gitár a striedania drsných hlasov Peca s Gyrom. V záverečnej časti sa k ich hlasom pridá aj ženský odtieň hosťujúcej Evy z Ilúzie. A-stranu uzavrie parádna vecička „Shesery“, kde sa opäť striedajú pasáže a pred záverom je úplne úžasná spomaľovačka. Som vo vytržení z toho ako chlapci prechádzajú medzi nimi. Navyše aj textovo je táto vec výborná. Druhá strana sa rozbehne emo-úvodom „True value“ s parádnou basovou linkou pod drsnou, ostrou gitarou a naliehavým spevom. Po rýchlej časti sa v závere vráti úvodná. Textovo beznádej a zmar, čomu zodpovedá aj hlasový prejav. Parádna vec. „Náš hnev“ začne zasrane beštiálnym riffom. Zvukom a formou mi to pripomína anglánov Bolt Thrower na jedinom albume, ktorý od nich dokážem dopočúvať „Realm of chaos“, no potom sa ozve crust riff jak z učebnice a už sa to sype v rýchlych slohách. Záver opäť dokonalo vygradovaný. Text o našich bežných spoluobčanoch, ktorí sa ukrývajú pod maskami nevinnosti a myslia, že „slušní ľudia“ sú riešením ich posratých životov. „Cowards with forks“ uzatvára blok vlastnej produkcie. Po pomalom začiatku, kde sa striedajú vokály nad parádnou gitarou sa song zmení na neocrust-hardcore sypanicu v duchu napr. frantíkov Geranium, ktorá na konci zas spomalí a s parádnou vyhávkovou pasážou gitary zmizne. Ako bonus chlapci pridali cover od Dašu Fon Fľašu „Bicykel vracia úder“, čo je priamočiara punkovica od podlahy spievaná Lajkym, ktorého hlas mu dáva správnu špinu. V booklete o tom síce zmienku nevidím (popravde až tak dôkladne som ho stále nepreštudoval), no mám silný dojem, že posledný refrén naspieval sám autor, bo takto dobre Dašov hlas napodobní asi len Dáša. Tá farba je v týchto zemepisných šírkach ojedinelá. Pekná bodka za parádnym matrošom. Ja len dúfam, že „Hnev“ nebol posledným zápisom tejto parádnej bandy.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: