Pôvodne
som si dal chvíľku pauzu od písania na usporiadanie sveta, no
nejak sa mi to pretiahlo a nakopili sa mi veci, o ktorých
by som sa rád zmienil. Niektoré časom dozreli a narástli,
iné zovšedneli. Niektoré kapely medzitým dospeli k pauze,
ako napr. aj tento žilinský kvartet.
Ich minuloročný 12-palec s vkusným obalom a nadupaným
obsahom som potočil veľakrát a z počiatočných
rozpakov narástol môj dojem až do úplného nadšenia (ostatne,
tak som to mal aj z ich predošlými nahrávkami, že mi chvíľku
trvalo, kým som sa naladil na ich vlnu, no potom už som bol len
odmeňovaný). No čo ma hneď ovalilo, bol zvuk. Pekne mohutný
a nadupaný, pričom gitara zostala stále ostrá. Povedal by
som, že chlapi zvukovo pokračujú v trende, ktorým vykročili
na predošlej nahrávke „No
country for decent man“.
Prejdime k meritu veci.
Hučiace
sirény, kvílenie padajúcich bômb a dunenie explózií
odštartujú „Shoa“, no vzápätí sú striedané burácaním
gitár a sykotom
činelov, po ktorých príde pomalá sekaná pasáž po pár taktoch
striedaná klepačkou. Potom nasleduje čo mám na tvorbe Potkanov
rád. Zmeny temp, intenzity, nálady. Chvíľu severské
black-gitary, chvíľu crust hopsanice, potom emo-naliehavosť
a doom-ťažoba. „Kultúra smrti“ začína rockovou gitarou
strhnutou do hardcorového besnenia, prívalu melodických gitár
a striedania drsných hlasov Peca s Gyrom. V záverečnej
časti sa k ich hlasom pridá aj ženský odtieň hosťujúcej
Evy z Ilúzie. A-stranu uzavrie parádna vecička „Shesery“,
kde sa opäť striedajú pasáže a pred záverom je úplne
úžasná spomaľovačka. Som vo vytržení z toho ako chlapci
prechádzajú medzi nimi. Navyše aj textovo je táto vec výborná.
Druhá strana sa rozbehne emo-úvodom „True value“ s parádnou
basovou linkou pod drsnou, ostrou gitarou a naliehavým spevom.
Po rýchlej časti sa v závere vráti úvodná. Textovo
beznádej a zmar, čomu zodpovedá aj hlasový prejav. Parádna
vec. „Náš hnev“ začne zasrane beštiálnym riffom. Zvukom a
formou mi to pripomína anglánov Bolt Thrower na jedinom albume,
ktorý od nich dokážem dopočúvať „Realm of chaos“, no potom
sa ozve crust riff jak z učebnice a už sa to sype
v rýchlych slohách. Záver opäť dokonalo vygradovaný. Text
o našich bežných spoluobčanoch, ktorí sa ukrývajú pod
maskami nevinnosti a myslia, že „slušní ľudia“ sú
riešením ich posratých životov. „Cowards with forks“ uzatvára
blok vlastnej produkcie. Po pomalom začiatku, kde sa striedajú
vokály nad parádnou gitarou sa song zmení na neocrust-hardcore
sypanicu v duchu napr. frantíkov Geranium, ktorá na konci zas
spomalí a s parádnou vyhávkovou pasážou gitary zmizne.
Ako bonus chlapci pridali cover od Dašu Fon Fľašu „Bicykel
vracia úder“, čo je priamočiara punkovica od podlahy spievaná
Lajkym, ktorého hlas mu dáva správnu špinu. V booklete o tom
síce zmienku nevidím (popravde až tak dôkladne som ho stále
nepreštudoval), no mám silný dojem, že posledný refrén
naspieval sám autor, bo takto dobre Dašov hlas napodobní asi len
Dáša. Tá farba je v týchto zemepisných šírkach ojedinelá.
Pekná bodka za parádnym matrošom. Ja len dúfam, že „Hnev“
nebol posledným zápisom tejto parádnej bandy.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára