Jesenný čas láka do
vysokých tatier nielen turistov a nadšencov vysokohorských
dobrodružstiev. Na jeden víkend sa už 5 rokov po sebe premieňa
Starí Smokovec na hard core centrum vďaka akcii nesúcej názov
Okthober fest.. Všetko je pripravené tak ako sme zvyknutý už
z predošlých ročníkov a jedinou zmenou je, že tento
rok je akcia v novembri. Trochu sa obávam počasia no všetko
nakoniec
RUBANISKO |
vychádza skvele a je dokonca ešte krajšie ako po
minulé roky. Posádku sme rozdelili do dvoch skupín na žiarsku
a zvolenskú. Tá prvá je pod tatrami už niekedy poobede a my
čo sme museli ešte odmakať pár hodín v otrokárňach
prichádzame až podvečer. No nič sme našťastie nezmeškali, dole
sa akurát všetko pripravuje a tak máme v kľude čas
ubytovať sa v útrobách hotela Casa Dolce. Chvíľu po nás
prichádza ďalšia banda z našeho okolia Jakubyskovského
charakteru, ktorý dostávajú izbu hneď vedľa nás a každému
je hneď jasné, že o zábavu núdza nebude haha. Ideme to
omrknúť dole, kde sa pripravuje prvá kapela tohto hlučného
víkendu, Nostalgia. Je to taký celkom slušný melodický hardcore
punk, ktorý nevybočuje z klasických zabehnutých koľají. Je
z toho cítiť nasranosť a mladícku dravosť čo je pre tento
štýl nevyhnutné. Ľudí postupne pribúda, všade je nejaký známi
a stretávam sa tu dokonca s kamošom z vojenských
čias, ktorého som nevidel 13 rokov. Je to veľmi príjemné vidieť
sa po tak dlhej dobe. Zakecávam sa a ani si nevšímam, že
Rúbanisko to už mastí na plné gule. V trojčlennej zostave
sa už pár krát predstavili a tak to už nieje žiadna
novinka. Daša s obráteným slovenským znakom na tričku drhne
basovku o stošesť a spieva jeden nihil song za druhým.
V žalúdku mu najviac leží MariánKO KOTleba a jeho
sympatizanti a pri skladbe, ktorá je venovaná práve jemu
rozhadzuje medzi ľudí letáky s nie príliš
ROXOR |
lichotivým
obsahom. Ako ďalší sa pripravujú Distax. Ich set však celý
prekecám a prichádzam akurát na posledný song. Po nich
nasleduje crust mangel z crow townu Roxor. Tu je to dnes ich
jeden z posledných koncertov pred dlhšou pauzou. Ešte sa len
zvučia a pred nimi je už plno nedočkavcov, nažhavených na
ničivé tornádo. Od prvého úderu cítiť, kto drží žezlo pevne
v rukách. Všetci sú vpredu maximálne natlačený na
roxorákov no a tí veruže nikoho nešetria. Málinko cítiť
že chalani spolu dlhšie nehrali no aj tak je toto pre mňa vrchol
dnešného večera. Matúš reve texty priamo do xichtu rozvášnenému
davu, Turco mláti do bicích ako diabol a spoločne roztáčajú
jeden crust kolovrátok za druhým. Posledné dva – tri songy
vypúšťam a idem sa pripraviť, keďže po vranovčanoch
nastupujeme my s naším hlukovým komandom. Dnes sme tu zas
s našimi kumpánmi Marekom a Jankou Marchinovými. To čo
sa však udialo dole bol náš zatiaľ najväčší prúser.
Zlyhávala technika a veľká vďaka patrí dobrákovi, ktorý
nám hneď na úvod z nepochopiteľných príčin povyťahoval
z predlžováku Radovu hlavu a nejaké Marekove veci.
Taktiež zvukár trochu zazmätkoval a stiahol na mixe volume
a až po mojom napomenutí všetko vrátil späť hehe. Proste
sa to riadne sralo a nemalo to vôbec nič spoločne s hlukom
a našou predstavou poriadneho bordelu. Na izbe to po všetkom
preberáme pri pive, flaške tvrdého a špekoch, vďaka čomu
nám uniká posledná kapela večera, Moonbusters, na čele s
organizátorom Kubom. Ani zďaleka to však pre nás neni koniec
večera a po Casa Dolce sa motáme do skorých ranných hodín.
LP disco afterparty má na starosti kto iný ako Kubo, ktorý
vyrehotaný za gramcami púšťa jeden lepší hit ako druhý.
Tancuje sa, popíja sa, debatuje sa až nás totálne vyčerpanie
bachne do postele.
Tatranská chránená zver |
Ráno sa na počudovanie
budíme všetci celkom v pohode, žiadne ujmi na zdraví ani
otravy alkoholom a tak sa pri raňajkách kuje plán na
tatranský tour. Každý rok chodievame na Zámkovského chatu, kde
som mimochodom minulý rok nedošiel pre pomstu bohov hehe, tak
Monika navrhla Sliezsky dom nech máme trochu zmenu. Je teda
rozhodnuté, rýchlo zisťujeme vlak a balíme pár veci nutných ne
prežitie v horách. Neskôr zisťujeme, že sme zabudli
pribaliť tu najdôležitejšiu vec, pálenku, čo bolo sklamaním
celej tatranskej grindovej výpravy. Cesta hodina a pol nonstop
do kopca poriadne preveruje našu kondíciu. Na slizkom dome
oddychujeme, väčšina skupiny si dáva pár pív, my s Monikou
volíme radšej teplý čaj. Prejdeme sa okolo Velického plesa,
urobíme pár fotiek a schádzame späť do Smokovca. Po cca
hodine a pol už sedíme v svišťa, kde si dáme večeru
(jedlo inak nič extra) a vraciame sa zmorený na miesto činu.
Líham do postele a odpadávam. Budím sa tesne pred začiatkom
prvého interpreta. Dáša von Flaša má moje veľké sympatie
a jeho folk punk ma vždy príjemne pobaví. Tak ako včera
večer, tak aj dnes ostro a bez servítky komentuje „úspech“
ČAD |
banskobystrického fašistu. Sám so svojou španielkou prehadzuje
listy s textami a vyberá niekoľko songov zo svojho
bohatého repertoáru. Po Dášovi to rozbaľujú sväto jurský
drugsfree draci a dračica Čad. Tí mali povodne hrať už
včera, no kvôli Pištovým rodinným záležitostiam to
presunuli na dnes. Čo napísať tu. Všetci čo ich poznáte
viete, že Čad nemôžu zahrať zle. Ja si samozrejme najviac užívam
hru bubeníka Valéra. Sledovať ho za bicími, ktorým dáva
poriadne na frak je pre mňa vždy nesmierny zážitok. Ale
samozrejme aj výkony ostatných dvoch členov, súrodencov
Chrappových sú na maxime. Zahrajú všetky možne songy aké vás
len napadnú a všetci spoločne s nimi hulákajú refrény
ako piče idú do polusu, mercedes značky 666, alebo nejebte mi
život, ja chcem kurva žiť!!!!! Čad končia prídavkom, ktorý je
zaslúžený a rýchlo balia, pretože večer ich čaká
TELEFON |
ešte
jeden koncert v Topoľčanoch. Klobúk dole. Punkerov Bullboxers
vynechávam a dole prichádzam až na rožňovských starých psov
Telefon. A toto je už veru o niečom inom. Ich chytľavý
melodický punk rock strháva totálne všetkých a oni sami sa
hraním nesmierne bavia. Ctib nonstop poskakuje, tancuje a užíva
si skvelú atmosféru. Priznám sa, že ich tvorbu som do teraz nejak
extra nesledoval no po tomto koncerte to jednoznačne musím
napraviť. Toto bol verím že nielen pre mňa suverénny vrchol
celého víkendu. Ďalšími pánmi na holenie sú Rats Get Fat zo
Žiliny. Tento hardcore v modernejšom prevedení na mňa pôsobí
tak 50 na 50. Občas to má dobrý spád a občas to zas spadne
do pre mňa trochu nudných pasáží. Muzikantsky je to kvalitne, no
jednoducho mi tento štýl moc nereže. Žilinčanov striedajú známe
vranovské xichty, konkrétne Turco a Cingy, aby predstavili
svoju novú bandu Concussa. Totálny, zbesilý raw punk, rýchle
delostrelecké
RATS GET FAT |
bicie a jednoduché útočné rifi. Bolo to
poriadne špinavé a hlučne čo tento štýl presne potrebuje.
Kapela sa akurát len pár mesiacov rozbieha, čo málinko aj cítiť,
no verím že ešte pár poctivých skúšok a máme tu náhradu
za Roxor. Posledné dve kapely, Ilúziu a domácich Time Of My
Life pre únavu vynechávame a odchádzame s Monikou do
postele. Ráno si na izbe dávame spoločne raňajky, balíme a okolo
obeda odchádzame smer domov zlatý domov. Celý deň som ešte
nabitý eufóriou a dobrou náladou a až v pondelok v
práci na mňa doľahne daň z prehýreného víkendu. No aj tak
to stálo za to a o rok sme tu zas!!!!! Veľká vďaka
Kubovi a všetkým, ktorý sa podieľali na tejto výbornej
akcii a ja len dúfam že tu zažijeme ešte niekoľko skvelých
ročníkov.
Jan IP