Okthober fest – Starý Smokovec, 15.-16.11.2013 Casa Dolce

Jesenný čas láka do vysokých tatier nielen turistov a nadšencov vysokohorských dobrodružstiev. Na jeden víkend sa už 5 rokov po sebe premieňa Starí Smokovec na hard core centrum vďaka akcii nesúcej názov Okthober fest.. Všetko je pripravené tak ako sme zvyknutý už z predošlých ročníkov a jedinou zmenou je, že tento rok je akcia v novembri. Trochu sa obávam počasia no všetko nakoniec 

RUBANISKO

 vychádza skvele a  je dokonca ešte krajšie ako po minulé roky. Posádku sme rozdelili do dvoch skupín na žiarsku a zvolenskú. Tá prvá je pod tatrami už niekedy poobede a my čo sme museli ešte odmakať pár hodín v otrokárňach prichádzame až podvečer. No nič sme našťastie nezmeškali, dole sa akurát všetko pripravuje a tak máme v kľude čas ubytovať sa v útrobách hotela Casa Dolce. Chvíľu po nás prichádza ďalšia banda z našeho okolia Jakubyskovského charakteru, ktorý dostávajú izbu hneď vedľa nás a každému je hneď jasné, že o zábavu núdza nebude haha. Ideme to omrknúť dole, kde sa pripravuje prvá kapela tohto hlučného víkendu, Nostalgia. Je to taký celkom slušný melodický hardcore punk, ktorý nevybočuje z klasických zabehnutých koľají. Je z toho cítiť nasranosť a mladícku dravosť čo je pre tento štýl nevyhnutné. Ľudí postupne pribúda, všade je nejaký známi a stretávam sa tu dokonca s kamošom z vojenských čias, ktorého som nevidel 13 rokov. Je to veľmi príjemné vidieť sa po tak dlhej dobe. Zakecávam sa a ani si nevšímam, že Rúbanisko to už mastí na plné gule. V trojčlennej zostave sa už pár krát predstavili a tak to už nieje žiadna novinka. Daša s obráteným slovenským znakom na tričku drhne basovku o stošesť a spieva jeden nihil song za druhým. V žalúdku mu najviac leží MariánKO KOTleba a jeho sympatizanti a pri skladbe, ktorá je venovaná práve jemu rozhadzuje medzi ľudí letáky s nie príliš 

ROXOR

 lichotivým obsahom. Ako ďalší sa pripravujú Distax. Ich set však celý prekecám a prichádzam akurát na posledný song. Po nich nasleduje crust mangel z crow townu Roxor. Tu je to dnes ich jeden z posledných koncertov pred dlhšou pauzou. Ešte sa len zvučia a pred nimi je už plno nedočkavcov, nažhavených na ničivé tornádo. Od prvého úderu cítiť, kto drží žezlo pevne v rukách. Všetci sú vpredu maximálne natlačený na roxorákov no a tí veruže nikoho nešetria. Málinko cítiť že chalani spolu dlhšie nehrali no aj tak je toto pre mňa vrchol dnešného večera. Matúš reve texty priamo do xichtu rozvášnenému davu, Turco mláti do bicích ako diabol a spoločne roztáčajú jeden crust kolovrátok za druhým. Posledné dva – tri songy vypúšťam a idem sa pripraviť, keďže po vranovčanoch nastupujeme my s naším hlukovým komandom. Dnes sme tu zas s našimi kumpánmi Marekom a Jankou Marchinovými. To čo sa však udialo dole bol náš zatiaľ najväčší prúser. Zlyhávala technika a veľká vďaka patrí dobrákovi, ktorý nám hneď na úvod z nepochopiteľných príčin povyťahoval z predlžováku Radovu hlavu a nejaké Marekove veci. Taktiež zvukár trochu zazmätkoval a stiahol na mixe volume a až po mojom napomenutí všetko vrátil späť hehe. Proste sa to riadne sralo a nemalo to vôbec nič spoločne s hlukom a našou predstavou poriadneho bordelu. Na izbe to po všetkom preberáme pri pive, flaške tvrdého a špekoch, vďaka čomu nám uniká posledná kapela večera, Moonbusters, na čele s organizátorom Kubom. Ani zďaleka to však pre nás neni koniec večera a po Casa Dolce sa motáme do skorých ranných hodín. LP disco afterparty má na starosti kto iný ako Kubo, ktorý vyrehotaný za gramcami púšťa jeden lepší hit ako druhý. Tancuje sa, popíja sa, debatuje sa až nás totálne vyčerpanie bachne do postele.

Tatranská chránená zver

Ráno sa na počudovanie budíme všetci celkom v pohode, žiadne ujmi na zdraví ani otravy alkoholom a tak sa pri raňajkách kuje plán na tatranský tour. Každý rok chodievame na Zámkovského chatu, kde som mimochodom minulý rok nedošiel pre pomstu bohov hehe, tak Monika navrhla Sliezsky dom nech máme trochu zmenu. Je teda rozhodnuté, rýchlo zisťujeme vlak a balíme pár veci nutných ne prežitie v horách. Neskôr zisťujeme, že sme zabudli pribaliť tu najdôležitejšiu vec, pálenku, čo bolo sklamaním celej tatranskej grindovej výpravy. Cesta hodina a pol nonstop do kopca poriadne preveruje našu kondíciu. Na slizkom dome oddychujeme, väčšina skupiny si dáva pár pív, my s Monikou volíme radšej teplý čaj. Prejdeme sa okolo Velického plesa, urobíme pár fotiek a schádzame späť do Smokovca. Po cca hodine a pol už sedíme v svišťa, kde si dáme večeru (jedlo inak nič extra) a vraciame sa zmorený na miesto činu. Líham do postele a odpadávam. Budím sa tesne pred začiatkom prvého interpreta. Dáša von Flaša má moje veľké sympatie a jeho folk punk ma vždy príjemne pobaví. Tak ako včera večer, tak aj dnes ostro a bez servítky komentuje „úspech“ 

ČAD

 banskobystrického fašistu. Sám so svojou španielkou prehadzuje listy s textami a vyberá niekoľko songov zo svojho bohatého repertoáru. Po Dášovi to rozbaľujú sväto jurský drugsfree draci a dračica Čad. Tí mali povodne hrať už včera, no kvôli Pištovým rodinným záležitostiam to presunuli na dnes. Čo napísať tu. Všetci čo ich poznáte viete, že Čad nemôžu zahrať zle. Ja si samozrejme najviac užívam hru bubeníka Valéra. Sledovať ho za bicími, ktorým dáva poriadne na frak je pre mňa vždy nesmierny zážitok. Ale samozrejme aj výkony ostatných dvoch členov, súrodencov Chrappových sú na maxime. Zahrajú všetky možne songy aké vás len napadnú a všetci spoločne s nimi hulákajú refrény ako piče idú do polusu, mercedes značky 666, alebo nejebte mi život, ja chcem kurva žiť!!!!! Čad končia prídavkom, ktorý je zaslúžený a rýchlo balia, pretože večer ich čaká 

TELEFON

 ešte jeden koncert v Topoľčanoch. Klobúk dole. Punkerov Bullboxers vynechávam a dole prichádzam až na rožňovských starých psov Telefon. A toto je už veru o niečom inom. Ich chytľavý melodický punk rock strháva totálne všetkých a oni sami sa hraním nesmierne bavia. Ctib nonstop poskakuje, tancuje a užíva si skvelú atmosféru. Priznám sa, že ich tvorbu som do teraz nejak extra nesledoval no po tomto koncerte to jednoznačne musím napraviť. Toto bol verím že nielen pre mňa suverénny vrchol celého víkendu. Ďalšími pánmi na holenie sú Rats Get Fat zo Žiliny. Tento hardcore v modernejšom prevedení na mňa pôsobí tak 50 na 50. Občas to má dobrý spád a občas to zas spadne do pre mňa trochu nudných pasáží. Muzikantsky je to kvalitne, no jednoducho mi tento štýl moc nereže. Žilinčanov striedajú známe vranovské xichty, konkrétne Turco a Cingy, aby predstavili svoju novú bandu Concussa. Totálny, zbesilý raw punk, rýchle delostrelecké 

RATS GET FAT

 bicie a jednoduché útočné rifi. Bolo to poriadne špinavé a hlučne čo tento štýl presne potrebuje. Kapela sa akurát len pár mesiacov rozbieha, čo málinko aj cítiť, no verím že ešte pár poctivých skúšok a máme tu náhradu za Roxor. Posledné dve kapely, Ilúziu a domácich Time Of My Life pre únavu vynechávame a odchádzame s Monikou do postele. Ráno si na izbe dávame spoločne raňajky, balíme a okolo obeda odchádzame smer domov zlatý domov. Celý deň som ešte nabitý eufóriou a dobrou náladou a až v pondelok v práci na mňa doľahne daň z prehýreného víkendu. No aj tak to stálo za to a o rok sme tu zas!!!!! Veľká vďaka Kubovi a všetkým, ktorý sa podieľali na tejto výbornej akcii a ja len dúfam že tu zažijeme ešte niekoľko skvelých ročníkov.

Jan IP