Ubehol
zas istý čas a znovu som sa vybral južným smerom, no
tentoraz nie do Serede, ale opäť do šalianskeho Pekla. Tentokrát
výnimočne s dvojčlennou posádkou z Trnavy. Cesta rýchla
a bezproblémová, na mieste ešte neveľká účasť (len
tradičné postavičky z Galanty a okolia, neskôr dorazili
aj sereďania) a kapely práve dorazili. Škoda, že sa
z technických príčin nemohli zúčastniť maďarskí
noise-grinderi Chappa'Ai,
pretože som bol zvedavý, ako ten ich „stargate noise grind“
vypáli v priestoroch tohoto klubu, ktorý vďaka svojím
priestorom dáva muzike trochu iný rozmer (aspoň pri niektorých
kapelách sa mi to už stalo a príjemne to prekvapilo).
6 MAS |
Ako
prví vyliezli na pódium brnenskí 6MAS – kapela, ktorú už som
mal tú česť vidieť naživo a bolo to skvelé, tak som mal isté
očakávania. A tie boli do bodky naplnené, ba dokonca prekonané.
Ich set mal švih, skladby v crust-grindovom duchu s množstvom
tempových zmien pekne fungovali. Myslím dokonca, že 6Mas tu mali
zatiaľ najlepší zvuk, aký sa v Pekle podarilo nastaviť –
všetky nástroje boli skvelo vyvážené, gitara s basou sa
vhodne dopĺňali nielen hudobne, ale aj zvukovo – žiadny guláš,
každý tón bol v rámci možnosti zrozumiteľný, pričom
skvelo zneli aj nenazvučené bicie a Obstikovi bolo rozumieť takmer
každé slovo. No jednoducho paráda. Potom nič nestálo v ceste,
aby sme si ich set mohli náležite užívať každý po svojom –
našli sa aj borci, čo na rukách nosili Obstika, či čerstvého
novomuža Tomiho (Alea Iacta Est, Putrid Emental Cheese zine)…
Skvelý set.
HIBAKUSHA |
Po
nich prišla na rad ďalšia kapela, ktorú už som naživo zažil,
dokonca aj v podobných priestoroch (Boogie bar, Trenčín), aka
orlovská crust-grind úderka HIBAKUSHA. Tu mali sice o niečo lepší
zvuk, ako pred časom tam, no aj tak pri použití druhej gitary sa
v Pekle stráca zrozumiteľnosť a najviac na tom väčšinou
utrpia nezvučené bicie, čo sa žiaľ stalo aj teraz. Škoda, bo
Mařena mláti vážne ukážkové klepanice a takto som si ich skôr
domýšľal, keď som pozoroval, čo hrá. Inak sa mi ich set ohromne
pozdával – vhodne prekladané songy z nového albumu
starinkami, ktoré sú viac priamočarejšie ako prešpekulovanejšie
novinky. Dan s Havlom sa parádne dopĺňali aj v gitarových
partoch, no hlavne vokálne. Občas hrdlom prispela aj basáčka
Blanka (možno by prispela aj hustejšie, no k dispozícii sú
len 2 mikrofóny). Ďalší skvelý set, no žiaľ kvôli zvuku,
trošku v tieni 6Mass. Nevadí – hudobne to bol vážne
hodnotný zážitok a dúfam, že kapela napriek personálnej zmene
bude pokračovať ďalej s rovnakým nadšením.
LOUD PALS |
Záver
potom obstarali trošku alkoholom posilnení chlapci s množstvom
krabičiek a mikrofonikov, ktoré prikladali ku všetkému, čo mohli
zaškrípať či zapískať – čiže projekt Pištu a Tomiho
z A.I.E. a Obstika – LOUD PALS MEETS SUB-ATOMIC LEVEL. Bolo to
škripotu, vrzgotu a hučania spätných väzieb, do toho skreslená
ústna harmonika v rukách Pištu a škripot Špz-ky
v Obstikových rukách, hneď na to jeho skreslené výkriky –
čistý noise, ktorý spočiatku vyzniecval kadejako zmäteno, no po
chvíli už to dostalo akoby nejakú formu a potom sa to počúvalo
vážne dobře (tento výrat berte z rezervou – skrátka, dalo
sa v tom už aj čosi nájsť, ale na uši to stále pôsobilo
zničujúco). Avizovaných bolo 10 minút hluku, no zdalo sa mi, že
tento zámer sa nepodarilo naplniť. Možno nabudúce…
Potom
tradičné výmeny dojmov a chvíľu na to rukotrasy a vrelé
rozlúčky a cesta k domovu… Napriek všetkému to bol skvelý
„hlukotvorný dýchánek“ a kto sa nezúčastnil, si tradične
môže vys…. Šak viete…
-Majto
C.-
fotky:Havel a Obstík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára