DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

sobota 31. augusta 2013

MASS GENOCIDE PROCESS "Poetry Of The damned" 12"LP 2013 (Walking The Dead Records)

Hneď na začiatku sa priznám, že hoci od tejto kapely nejaké nahrávky mám (myslím, že nejaké split-sedmičky), jej tvorba v minulosti vo mne nezanechala dostatočný dojem, aby som ju registroval bližšie. Preto som bol aj sám prekvapený, keď som si vypočul ukážku z tohto posmrtne vydaného albumu, ako sa mi zarezala pod kožu, že som si hneď zaobstaral jeden placatý kus do zbierky. Zabalený je v gatefold obale, len škoda, že nebol prihodený aj nejaký obsiahly booklet, bo takto mi uniká zmysel tohto balenia...
Z drážok sa hneď v úvodnom songu „Temple of mist“ vyvalí masívny metalom napáchnutý crust v tradičnom crust-tempe a so všetkým, čo k tomuto žánru patrí, čiže poriadne drsný vokál a gitary so soundom silno švédskym (mohol by som povedať že ála Wolfpack, no aj tí mali pre mňa len sound starého švédskeho death-metalu prelomu 80/90s), čiže chrastivé doprovody a melodické vyhrávky. V tomto duchu sa pokračuje aj v songu titulnom i nasledujúcom „Genocide angels“, no tam konečne prišla na rad aj pomalšia pasáž, čo materiál mierne osviežilo. „World of contrast“ začne parádnou vyhrávkou jak z pradávneho albumu Carnage abo Dismember a tiež je ku koncu mierne spomalená.
Druhá strana je otvorená pomalým, ťažkým rozjazdom „Cespool of depression“, no po cca minúte sa vrátime k zabehnutému tempu, v čom pokračuje kapela (cez nasledujúcu „Silence of eternity“) v podstate až ku koncu predposledného songu „My new time“, kde sa v pomalej sekanej pasáži ozve melodické sólo (čím táto pasáž pôsobí až „osviežujúco“), aby záver albumu obstarala po všetkých stránkach tradičná vec, príznačne nazvaná „At the end of the road“.
Album vhodný pre všetkých vyznavačov starej švédskej školy, ale možno si pochutí aj človek inklinujúci k iným žánrom, ako sa to stalo aj mne...
-Majto C.-

streda 28. augusta 2013

THE KILL / CAPTAIN CLEANOFF split 7"EP 2013 (Psychocontrol Rec.)

Dve austrálske kapely na českom labely tak to je niečo. Obidve kapely mám kurevsky rád pretože obidve drtia poctivý grind core bez zbytočných serepetičiek. Prednosť dávam mojej srdcovej záležitosti The Kill, na ktorých nové nahrávky som sa tešil jak malý jebo. Toto trio stále vrzúka len na jednu gitaru no a práve v nej je tá pravá chuť ich vražedného masakru. Rob, mimochodom šéf Blastasfuck rec., strúha tak chytľavé rify a rôzne vyhrávky a to všetko v šialene rýchlom tempe. Klepačka za klepačkou, rýchly prechod, mikrosekundové predohrávky, občas nejaká krátka spomalovačka a bez náznaku zmeny ďalšia rúbanica. Nonstop rev, škrek alebo len obyčajné blueeee. Toto mi zakaždým rozpumpuje krv v žilách!!!!!! Prehadzujem stranu a zisťujem, že musím prehodiť aj otáčky na gramci z 33 na 45, takže bacha na to. Captain Cleanoff pred pár týždňami prebehli už po druhý krát európou s jednou zástavkou v Lučenci a samozrejme sa ukázali aj na Obscene Extreme feste. Je to už 5 rokov čo táto pätica vydala svoju poslednú nahrávku ktorá vyšla práve u Čurbyho a tento materiál sa od tohto full albumu moc nelíši. Tri skladby uvrieskaného grindu trochu menej komplikovanej stavby ako u kolegov z druhej strany. Ich songy sú viac priamočiare a jednoduchšie no na energii to absolútne neuberá. Ipka má veľmi pekne spracovaný obal, kde každá kapela má svoju prednú aj vnútornú stranu. Tento vydarený split vyšiel v 502 kusovom náklade z čoho 200 je čiernych, 100 zelených, červených a modrých a po jednom kuse sú zeleno/modrý a zeleno/červený. Pre grinderov povinnosť!!!!!!
-Jan IP-


DEFEKTRO / SKLO split CD 2013 (Nomad Sky Diaries)

Label Nomad Sky Diaries to nevzdáva a hustí do nás jeden nestráviteľnejší titul, za druhým. Novinkou je splitko dvoch noise projektov. Obal je výnimočný a každý jeden ručne zhotovený a booklet ručne napísaný. Vyšlo to v náklade 33 kusov, takže to sa ešte celkom dá -) DEFEKTRO je industriálny noise core ako remeň. Pazvuky zo závodov ťažkého strojárstva.Môžete si vypočuť, napr. ako sa ohýba plech, ale k dispozícii máte všetky stroje, aké len v takomto odvetví existujú. Fakt hustý a občas nestráviteľný hluk. Môj 6 ročný syn to komentoval tak, že ma prichytil pri počúvaní tohoto CD a vypustil vetu "Tati, asi máš pokazený CD prehrávač". SKLO tu má 6 trackov už o niečo miernejšieho a stráviteľnejšieho noise, keď každý track sa volá "Chtěl bych dělat muziku". Jak ironické -)) .SKLO je zamerané viac na minimalisteckejší postup v robení hluku a možno aj preto po tej kakofónii Defektra, príde tak stráviteľnejší, aj keď tiež je to len poriadny noise.Až pracujete v tichej kancelárii, alebo strážite lesnú zver, tak po práci vám určite bodne niečo podobného, ako je toto CD. Šialenosť!
-Lepra-
Nomad Sky Diaries

nedeľa 25. augusta 2013

BOILING POINT "s/t" 7"EP 2013 (Analog Freaks/Dog Lovers)

Žilinský thrashcoristi si svoj nový titul vydali na vlastnej značke vo forme sedempalca v limitovanej edícii 200ks. Až ste si ho nekúpili niekde na koncerte, tak ste už zmeškali vlak do Žiliny. Takže.... V prvom rade musím vyzdvihnúť obal. Proste dokonalé dielo v silnom ovplyvnení komixom . Texty navyše obsahujú aj komenty k nim, aj keď zväčša sa zaoberajú len scénou, čo nie je na škodu, ale občas ani výhra. Ale to je pravdaže vec autora o čom bude písať a keď cíti sa vyjadrovať k problému na scéne, tak si to vypočujeme, nie?  Hudba. Obsahuje 7 skladieb na 45ťke, takže ten čas letí sakra rýchlo, presne ako songy. Začína to vybrnkávačkou, až som sa zľakol, že budem musieť tráviť čas pri počúvaní tohto asfaltu v spoločnosti žiletky, ale naštastie ho ukončí intro od Simpsonovcov a ide sa na jazdu po múzeu thrashcore.Hudba mi občas silne pripomína Cryptic Slaughter a všetky tie archaické, super kapely z počiatkov tochto štýlu. Fans, čo vtedy nežili, tak tu majú k prirovnaniu asi Municipal Waste, čo je dokonalá vykrádačka starej scény. To znamená thrashové gitary, punkový podklad, HC vokál, refrény a je to. Absolútny hit je skladba "Black And White Thinking". Podarená hajlákačka, presne podľa môjho gusta. Ale aj ostatné veci sa nenechajú zahambiť a na krátkej trati predvedú skvelý šprint. Perfektné dielko a až ho ešte nemáš, tak ho nemáš. Ale mal by si ho mať!!
-Lepra-
http://boilingpoint.bandcamp.com/
http://www.analogfreaks.net/

sobota 24. augusta 2013

MACGYVER "Panthalassa" 12"LP 2012 (Papagájuv Hlasatel)


Sú kapely, ktoré hneď po prvom počutí šupnete do jasne danej škatuľky a sú kapely, ktorých album počúvate niekoľko mesiacov a jediné, čo o ňom viete je len, že je dokonalé.
Presne tento dojem mám stále pri počúvaní albumu Panthalassa od brnenskej kapely MACGYVER.
Tento začne pekne zostra vypaľovákom „Chyby“, kde hneď predvedú dosť z toho, čo môžete očakávať: rázny hardcore punk postavený na výraznej basgitare, ostrých gitarách, členitých bicích a vcelku melodických spevoch... Trošku mi to pripomína poľských Dezerter, ale aj rožnovské bandy ako Innoxia Corpora, či Telefon (to je ale viac spôsobené českými neuchopiteľnými textami).
No hneď druhá „Svět sou sváry“ pripomenie práve Telefon v úvode využitím akustickej gitary. Vec v strednom tempe s parádnymi bicími a peknými vyhrávkami.
„Slunovrat“ je tiež svižná punkovica osviežená rôznymi rytmickými zásekmi a pekným melodickým nosným motívom.
Nasledujúcu „Život je jen...“ - miernejšiu s výraznou basgitarou a melancholickou náladou, strieda opäť svižný „Don“ so zborovými vokálmi.
Druhá strana opäť začína akustickou gitarou v songu „Osud“ a „Planetárium“ – obe príjemné strednotempovky, pričom v hlave mi vďaka dezerterovskej basgitare a dobrej melódii výraznejšie uviazla práve druhá z nich.
Tempo zas rozdúcha melodická rýchlovica „Kořeny“, aby nás melodickou basgitarovou linkou omotala v songu „Plány“ (silno mi ten úvod svojou náladou pripomína úvodnú „Dark ages“ z albumu „Small parts isolated and destroyed“ kanaďanov Nomeansno), do čoho škrkoce jedna gitara doprovod a spevák prednáša posolstvá, aby ich vystriedal dravý refrén – jedna z najlepších vecí na albume, po ktorej nasleduje pre mňa vrchol „Golfský proud“ so skvelým melodickým gitarovým motívom a pekne nasekanými bicími.
Aby ma vždy neroztrhlo nadšením, „ukľudňujúco“ je album zakončený akustickou coververziou predchodcu Macgyver Pazi Snajper a songu „Bezmoc“. Lepší záver tohto albumu si teraz neviem predstaviť, hoci pri prvom počutí som zostal mierne zmätený...
Tento, na 250 kusov limitovaný, album je vhodný pre každého, čo má v obľube hardcore punk s nevšedným prístupom a vlastnou tvárou (aj tie moje prirovnania k iným bandám berte len ako vodítko, že ako to asi môže znieť, bo nájsť slová vhodne popisujúce to, čo je tu možné počuť, sa hľadajú vážne ťažko)...
-Majto C.-

štvrtok 22. augusta 2013

LYCANTROPHY / BLOOD I BLEED split 10"LP 2013 (Bones Brigade/TVG)

Táto vec mi leží vedľa gramca už hodnú chvíľu a aj keď mnohým z vás to už určite doma preletelo ušami tak mi nedá o tom napísať pár slov. To, že milujem desaťpalce sem píšem vždy a verte že to vždy aj písať budem, pretože tento formát je skutočne môj TOP!!!!! Na tento tu spojili svoje sily dve skvelé a zabehnuté firmy, ktoré predpokladám netreba nejak extra predstavovať. Zabalili to do pekného čierno šedého, ručne maľovaného obalu kde vpredu sú dominantné fialové veľké logá oboch kapiel. Lycanthrophy prešli pred pár mesiacmi, jednou z ďalších zmien, kedy ich (dúfam že len na krátku chvíľu) opustila speváčka Zdíša, kvôli rodičovským povinnostiam. Na živo ste ich tak mohli zhliadnuť s Ottom na base a Šupin preskočil čisto len na vokál. Táto nahrávka je však ešte v plnej klasickej zostave so Zdíšou. V poslednom období sa v ich tvorbe toho moc nemení a tak aj tu dostanete poriadnu porciu krkolomného violence grindu s kopou stopiek, zmien tempa, rýchlych striedačiek vokálov, no proste stále sa niečo deje a vy nedostávate vydýchnuť. Všetko je zabalené do hutného a silného Sharkovského soundu a hlavne mi tu brutálne sedí zvuk bicích. Blood I Bleed sú tretina z holandskej výbornej grindovice My Minds Mine a majú toho na rováši už tiež pekne vela. Oproti MMM majú BIB sklony viac k hardcore v štýle Masgrave, pod vplyvom Hellnation. Energický fast core, ktorý znie občas trochu splašene, má v sebe punkovú dravosť a chytľavosť. Gitara s poriadne ostrím zvukom pílkového charakteru vám zarezáva do uší každý jeden rif.. Na svoju stranu jebli 11 skladieb na dĺžke zhruba 11 minút a to hovorí samo za seba. Tu sa nespomaľuje ani za boha!!!!!
-Jan IP-

streda 21. augusta 2013

LIFELINE "Civil Disobedience" CD 2012 (Fast Break Records)

Jedného pekného dňa som navštívil koncert pre mňa neznámej kapely, v ktorej však mikrofón obsluhuje osoba mne známa – konkrétne Don Foose, pôsobiaci v znovuobnovených The Spudmonsters z Clevelandu, ktorí nás v 90s oblažovali svojím crossoverovým thrash-hardcorom.
Kto čaká, že na albume Lifeline nájde niečo podobné, môže hneď zabudnúť. Úplne si na svoje dokonca neprídu ani priaznivci rýchleho melodického hardcore, ktoré Don predvádzal na albumoch svojho sóloprojektu Foose, hoci cover na poslednom albume „Are we stronger“ mohol čosi naznačiť (bol to song „Nervous breakdown“ od Black Flag). Don sa tu netají svojou náklonnosťou k východným náboženstvám.
Práve k Black Flag najviac inklinuje tvorba Lifeline, resp. Black Flag bolo prvé, čo mi hlavou preletelo, keď sa ozval prvý song „The bigger man“ (no vďaka množstvu melódií mi v mysli vybehne ešte jedno meno – Shelter) – hlomozný hardcore-punk v strednom tempe s Donovým melodickým vokálom a zborovými vokálmi v pozadí.
V podobnom duchu sa nesú aj nasledujúce songy, v treťom „Crying souls“ sa dokonca objaví spev na štýl Glenna Danziga z dávnych Misfits. Občas nastúpia aj svižné tempá (napr. rýchly hardcore „In truth“, či svižná a o vybrnkávané pasáže spestrená „Allegiance“, alebo Spudmonsters najviac pripomínajúca „Last breath“). Spestrením je isto aj rýchla „Fairview park youthcrew“ s nasratým ženským vokálom. Parádna vec je aj „Cobra“ s rýchlymi slohami a pekne melodickými refrénmi v stredných tempách.
Gitary všeobecne sú spolu so spevmi veľmi dobre spravené – množstvo melodických vyhrávok, občas parádne melodické sóličko, no najmä množstvo šťavnatých riffov jak z 80s, no so súčasným zvukom.
O záver sa ako najdlhšia položka albumu (všetky veci majú okolo dvoch minút) postará známa mantra „Hare Krishna, hare Ráma...“ trvajúca cez 5 minút – pôvod mne neznámy, no ide o nejaký záznam plný zvončekov a kadeakých bicích nástrojov a trúb s dokola zborovo spievanou mantrou...
Všetkým, čo sa radí nechajú unášať drevnými vecami 80s, ako aj priaznivcom Cappových Shelter môžem tento pekne spracovaný digipack len doporučiť...
-Majto C.-



CHEVIN "Disco-So far...." CDr 2013

Na tochtoročnom Ffud feste ma tak trocha zaujali Nemecký CHEVIN. Znažili sa o fast core a aj spevák bol celkom energický, ale niečo tomu chýbalo. Dal som tomu šancu a kúpil som ich CDrko, ktoré tam mali v distre. Toto Cdr obsahuje vlastne všetko čo nahrali. Ok. Prvé songy patria ich jedinému asfaltu a to split sedempalcu s Anglánmi Huffin Paint. Celkom slušná nakladačka, dobrý zvuk, krátke, výbušné songy, ktoré sa pohybujú na hranici fast core/ hard core. Do toho nejaké intrá a celkom to ujde. Achylovkou kapely je jednoznačne spevák. Totálne doslova, odštekaný vokál, bez čo i len zmeny polohy, alebo náznaku že by registroval riff skladby. Ďalších 19 skladieb je skúšobňový pokus o nahrávku a to hneď s dvoma Infest covermi. Dá sa to počúvať, no je to celkom nuda. Takže nič sa nedeje. Posledné skladby patria ich debutovému demáču z roku 2012, ktorý je už ako tak zvukovo lepšie ošetrený, no znie o moc lepšie, ja keď je to nahrávka zo skúšobne. Hudba to isté, polminutové výbuchy, ktoré sa podobajú na seba , ako vajce k vajcu, intrá v nemčine. Neviem, je to energické, krátke ale predsa ma to občas nudí. Až radi spoznávate nové fastcore kapely, tak skúste túto!
-Lepra-
http://chevin.bandcamp.com/

pondelok 19. augusta 2013

JAKUBYSKO / PASKUDA split 12"LP 2013 (Kooperácia)

V takej tajnosti a rýchlosti vyšiel tento split, že som o ňom nemal ani len potuchy, že to má vyjsť, alebo že je to v pláne. Proste zrazu tu je a hotovo. Pome naň! JAKUBYSKO ti normálne zrejú jak víno. Absolútne ich najlepšia nahrávka, akú kedy som počul. Ako zvukovo, tak hudobne, úplne vyzretá záležitosť. Začína to ako klasický dis beat ,ale následne sa to zvrtne do klasického fast core ošialu. Nie je to však, obyčajný fast core, kde sa jedna skladba podobá na tú druhú. Každá skladba, má svoju štruktúru a rozoznáte ich od seba, čo sa tak často v tomto štýle nestáva. Filipov gitarový
 rukopis väčšine pripomenie práve Idiots Parade, čo je logické, veď si tam pár rokov odkrútil. Fakt skvelá jazda, ktorá popri klasických fast core tématoch obsahuje aj prvky thrash metalu, štipku punkových postupov, proste taký dobrý old schoolový mix, presne ako to robili staré thrashcore kapely na začiatku 90tych rokov. Intrá zo Spalovača mrtvol, texty v Slovenčine, čo viac povedať. Dokonalosť se vším všudy, vrátane obalu. Ja neviem ako by sa tvárila komisia metal head award (alebo ako sa to volá), keby počuli túto nahrávku, ale to sa pravdepodobne nikdy nestane-))) PASKUDA. Týto drevorúbači hrajú tiež v podstate fast core, ale tak isto ako u Džakubyska aj tu najdete odkazy na iné štýly a špeciálne Paskuda dosť zabudováva do svojich mangel songov , vybrnkávačky a keby ste náhodou len tak hodili ihlu gramca bez uváženia na platňu a tam zaznela jedna z vybrnkávačiek uprostred skladby, tak vám garantujem, že by ste neverili, že hrá nejaká mangel kapela ale vsadili by ste na nejaký emo core. Každopádne je to vítané spestrenie nahrávky a ich songov. Sound je tiež super, takže ja ani nemám čo vytýkať tejto nahrávke. Jedinou slabinou je nezosúladený vnútorný obal a tak isto minimum informácii o kapelách a nahrávaní. Odhliadnúc od tochto malého zádrheľu, pre mňa jednoznačne Slovenská nahrávka roka!!
-Lepra-
http://jakubysko.bandcamp.com/
http://bandzone.cz/paskuda

štvrtok 15. augusta 2013

NEEDFUL THINGS / ROSKOPP split 7"EP 2013 (kooperácia)

NEEDFUL THINGS sú jak buldozér. Intenzívne do toho šlahajú jak záhradkár do burín. Proste žiadne zľutovanie, len tvrdá realita a jej odvrátená brutálna tvár. Kvalitný, hutný zvuk, klepačky, rev, nasadenie, jak zvuky z pivníc KGB! Najdete tu sice len 3 songy a aj minutáž prefičí tak, že si nestihnem ani len sadnúť do kresla a nájsť tu správnu polohu. Fakt kvalitný a intenzívny grindcore aký sa predvádzajú už len kapely zo starých čias. Výborne!
ROSKOPP majú o krapet horší zvuk, ale kompenzujú to nasadením. Tak isto old school grindcore, ale tentoraz s kratšou minutážou, čomu aj zodpovedá počet skladieb (7), striedajúci sa vokál, guľometné bicie. Mať tak o kúsoček lepší zvuk, tak si oblizujem ešte aj prsty na nohách. Obal klasika, taká stredná trieda,vinyl do hneda (asi prebytok zásob hnedej v Lodeniciach).Podarený matroš pre každého milovníka old school grindcore. Presne táto muzika by sa každému novopečenému "grinderovi" mala vybaviť, keď vypustia slovo GRINDCORE cez hubu.
-Lepra-
http://bandzone.cz/needfulthings
ROSKOPP

SETE STAR SEPT / UMBILICAL TENTACLE split 7"EP (Tenzenmen)

SSS, dobrý matroš, ako vždy parádny drum'n bass grindnoise výprask v surovom zvuku, i keď taký kanál ako napr. na splite s Adolf Shitter to zďaleka nie je. Zato vokály sú kanál úplný, neuveriteľné čo sa rinie z hrdla tej zlatej, malej slečny Kae! Pri Sete Star Sept je úžasné si uvedomiť, že to čo táto dvojka v plnej zúrivosti predvádza sú skutočné skladby a nie improvizácia, teda aspoň z väčšej časti. Teda si to aspoň myslím. Teda asi. Okej, fak, z druhej strany kapela, ktorej názov si nikdy neviem zapamätať a mal by som, bo je to pecka preukrutná. Umbilical Tentacle sú trio z Austrálie a hrajú niečo ako, uff tresnem sprostosť, gore#techno#noise#party music? Živé bicie a kopa samplov, hlukov, škrekov a vreskov, bez gitár a podobných sračiek, a celá tá paráda znie ako mix Pulp Fiction, Melt Banana a Gore Beyond Necropsy, no neskutočná sranda. Chvíľu budeš trsať po obyváku jak pretripovaný ufozombie, potom sa hádzať v paroháčoch o stenu aby si sa na záver ocitol v nejakom japonskom hip-hop karaoke bare pre úchylákov. Šak daj si do googlu názov tejto kapely a sa posereš čo ti z toho vylezie. Neuveriteľné aké úchylárny dnes ľudia nevymyslia, mne sa to teda veľmi páči, toto je zatial jediná ich oficiálna nahrávka, som moc zvedavý čo z toho bude ďalej.
-RadoKAZ-
  www.tenzenmen.com


streda 14. augusta 2013

FFUD Fest# 4, 9.-10.8. 2013 Sereď,Kemping

 
Znovu raz ubehol rok plný drobnejších klubových akcií, aby nastal čas hlavného sviatku roka, čiže FFUD FEST a jeho štvrté pokračovanie, kde som tradične nemohol chýbať..Príchod do rozhorúčenej Serede niečo okolo tretej, čiže v čase najväčších páľav, spôsobil, že sme sa rozhodli nerozbaliť stany. Potom zvítanie a podobné milé povinnosti....
K programu:
O úvod sa tradične postarali organizátori BARNEY GUMBLE – „vác jak pop“ ako sa patrí, znovu úvod obstarala novinka, znovu rýchly hardcore-punk, znovu Maťo reve o život, znovu Radko s Pipom šlapú, znovu pán Úsmev mece kútikmi úst do všetkých smerov a obsluhuje basu... Už by svetlo světa konečne mohla uzrieť aj dlhoočakávaná split-vinylka…
DOWNSTREAM - mladíci z Trenčína s Bošom na poste gitaristu predviedli modernejší hardcore, no našťastie dostatočne svižným a bez priteplených spevíkov v refrénoch. Konečne som si ich raz mohol vychutnať s poriadnym zvukom. Pohyb na pódiu aj pod ním - paráda...
Pri sete emo-hardcoristov VIA ANIMA sme mali dopĺňanie energie pri aute, no znelo to preparádne, len sa mi to zdalo krátke, ale bol som neskôr ubezpečený, že naozaj hrali minimálne pol hodiny... Ja by som v tom prípade zniesol aj hodinu, tak príjemne to na mňa pôsobilo...
Potom na pódium vtrhli TIME OF MY LIFE s novým basákom a perliacim Kubom - jeho preslovy sú skrátka veľmo vydarené a trefné (hoci pred Not On Tour v Oblude mal ešte lepšie). Potešil ma ich set, kde sa po čase znovu objavili aj staršie rýchlejšie veci, v kombinácii s „oldschoolovo znejúcimi“ perlami z posledného matrošu Social life is overrated to pôsobilo maximálne dobre...
TELEFON - čo dodať? Pre mňa prvý vrchol festivalu s besne poskakujúcim Ctibom a parádnym deadkennedyovským punkom z Vraha... Ťažko popísať túto zmes inteligentného punku s českou alternatívou – treba počuť a nechať preniknúť do seba…
Nasledujúci izraelci KIDS INSANE sa zas stali pre mňa príjemným prekvapením. Ďalší príjemný melodický hardcore punk s old school nádychom – mistami ako Black Flag či inými prevažne americkými bandami počiatku 80s – pôsobilo to na mňa podobne pozitívne jako set brazílcov O inimigo v Trenčíne pár dní dozadu, či set ich krajanov Not On Tour před dvomi rokmi tu - čistá chuťovečka...
Blaváci BETON mali kulisu, aká sa k ich súčasnej tvorbe síce veľmi dobre hodila, no ostatných vôbec nepotešila - silný dážď s občasnými veternými poryvmi a do toho ich crustom napáchnutý, švédsky death metal s chrastivými gitarami a disbeatovými tempami. Predtým ma to príliš neoslovovalo, no teraz ma to aj bavilo... Asi im ešte dám šancu a obzriem sa po čerstvejších nahrávkach…

A.O.K.
Potom nastala neustávajúcim dažďom vynútená pauza v programe (prvý ročník sa opakuje)… Po presťahovaní aparátu dovnútra sa pred tváre nedočkavcov postavili taliani STEP ON MEMORIES a predviedli niečo podobné, ako na prvom ročníku The Boring - spustili besný hardcore, čo rozpútalo šialenú show v celej miestnosti - ľudia lietali pod stropom jak handry, davom sácalo a zmietalo na všetky strany. Oproti spomenutým frantíkom boli S.O.M. ešte rýchlejší a menej melodickí, no znelo to skvelo. Paráda - aj hudba, aj atmosféra...
Potom prišli na rad náhradníci zo ZA, aka RATS GET FAT (náhradníci berte len formálne, bo hudobne to bolo plnohodnotné). Ich metalom reznutý hardcore vraždil a atmosféra, čo navodili taliani sa držala aj naďalej. Peco odspieval podstatnú část setu zo vzduchu, kam sa dostal aj basák, ktorý pobehoval medzi ľuďmi. Pekný set, ktorý kapela opäť raz začala songom na úvod najvhodnejším, čiže „Starec“...
Po nich o svoju pozornosť hlasito žiadali personálne spriaznení HOPELESS YOUTH a brutálna zmeť tiel a vlnenie davu mohlo pokračovať. Hudobne opäť hardcore s metalovými prvkami, ktoré oproti nahrávke neprebíjali ten hardcore až tak - zvuk výrazne zmohutnel najmä vďaka druhej gitare. Povedal by som, že to bol taký rýchlejší hardcore s melodickými metalovými gitarami a brutálnymi vokálmi – niečo ako švédi Raised Fist. Ďalšia skvelá kapelka na žilinskej scéne...
Poslední sa pred ľud (hoci už značne preriedený) nadránom postavili STERCORE s ex-Embolism-áckymi gitarákmi a grindom napáchnutým moderným metalom - chvíľami ma to ohromne bavilo a miestami zas naopak nudilo, ale prevažovali pozitívnejšie momenty...
A potom už len nejaké debatky a krátko pred svitaním do postieľky, teda do môjho minivozítka na zadné sedadlá zaujať polohu skrčenca v mohylách z dôb dávno minulých....

Sobota začala narovnávaním skrčenca a spokojným úsmevom pri spomienke na piatkovú noc... Potom hľadanie preživších v davoch zombíkov a vydali sme sa na cestu k mestu na príjamcio-vylučovací rituál, vďaka ktorému sme opäť nestihli Dášov set, tentokrát s Rúbaniskom. Ale som veľmo rád, že som nepremeškal prvý open air set LUTRA - to vážne stálo za to - parádny zvuk, skvelé nasadenie, výborné výkony... Ich crust hardcore znel maximálne zabijácky a šľapal jako stroj Maťov hlas v kombinácii s Oliho vokálmi znel masakrálne, rovnako ako dokonalo režúce gitary s občasnými melodickými linkami, ktoré boli najvýraznejšie v spomalených pasážach… Nemám slov - prvý sobotný set a hneď mi sánka klepoce o kľúčne kosti...

To nasledujúci rakúski DETERMINATION so spevákom čo vyzeral jak Strapatý mali ťažkú úlohu, no aj ich hardcore mixnutý s thrashíkom znel fajn (miestami mi to pripomínalo Minor Threat a podobné kapely – najmä hudobne, bo tie pivá na každom kroku príliš nešli dokopy s SxE odkazom MT), malo to energiu a zbytočne to nebolo dlhé...

O ďalší pokles sánky sa postarali borci z PASKUDA. Pamätal som si ich ako nejaký uvrieskaný core bez hlavy a päty, no toto som teda nečakal - parádny fastcore s crust a grind vplyvmi, skvelé gitary hnané parádnymi bicími, do toho hysterické vreskoty doplnené o chrchloty basáka - čistá parádička...

CONTROLLED EXISTENCE
Ďalší set patril "českým" fastcorerom CONTROLLED EXISTENCE s ženským hrdielkom (Peťa z IP má ďalšiu parádnu následovníčku) a bolo to teda že úplne fest parádne vystúpenie. Krátke intenzívne songy, no dostatočne nápadité – ani neviem ku komu by som to prirovnal (paralela s IP sa pýta sama, no nebudem ju podkladať aj ja len kvôli ženskému hrdlu), ale to vôbec nevadí. Radosť byť tam, a užívať si to...

Kvôli ceste k bankomatu do mesta som zmeškal set chorvátov DJ & THE WOOTCHYAK, čo ma potom aj trochu mrzelo, bo som cestou späť počul posledné dva songy a tie zneli dosť zaujímavo, no každý bol iný, tak som si nevedel zaradiť, čo asi tak kapela mohla hrať, ale vraj to bol melodickejší hardcore, čo ma sroalo o to viac, bo po nich nasledujúcich nemcov CHEVIN som odzýval, bo ich fastcore bol pre mňa absolútne nezáživný a oproti Controlled Existence aj silne o ničom...

CHEVIN
  Rovnako na mňa pôsobili aj nasledujúci angláni HUFFIN´ PAINT - asi cca po troch songoch som zhruba vedel o čom bude zbytok setu a veruže som ešte viac ľutoval, že som sa do mesta nevybral v týchto chvíľach...

Nasledujúci švédski mladíci CIVIL OLYDNAD predviedli o čosi záživnejší model punk-hardcoru severského strihu v duchu predkov, no radosť mi naplno vrátili až češi GATTACA, ktorí kvôli neprítomnosti dvoch kapiel nastúpili skôr. Druhý vrchol sobotného dňa a silný zážitok - ich muzika je čosi neskutočné - plná emócií a zvratov a hoci nie som vegan, pri ich sete som vždy vo vytržení - skrátka vedia svoje postoje a názory podať... Hudobne aj vokálne skvelo odprezentované vegan hardcore s masívnym soundom dvoch gitár a účelnej basy, podporené Ladinym naliehavým prejavom s Blumovou výpomocou v refrénoch… Pekné, intenzívne a naliehavé…

Nasledujúce juhokórejské trio MYMANMIKE predviedlo šťavnatý thrashcorový set, na rozdiel napr. od holanďanov The Shining skôr melodickejšieho charakteru... Rýchle, krátke songy, zdvojené vokály basáka s gitarákom – Príjemné thrashcorové vystúpenie...

Potom prišli na rad TUMMO a ich stoner hardcore. Znovu ťaživé gitarové riffy, do toho valivé bicie a urevané vokály (kombinácia riffov Black Sabbath či Cathedral s hlasom napr. Doom) – všetko znelo parádne a nútilo k spokojnému pokyvovaniu a pohupovaniu, no nemasakrovalo to. Osobne som bol zvedavý ako to vyznie vonku, a hoci formálne znelo všetko fajn (mnohí boli z ich setu maximálne unesení), no mne chýbal ten tlak gitarovej hradby a dunenie bicích a mrazenie z revu, čo som pociťoval pri ich sete v pekle v Šali... Tu sa všetka sila prejavu akoby rozplynula v priestore, no aj napriek tomu to bolo jedno z najlepších vystúpení tohoto ročníka…

Potom konečne vystúpili omeškanci THE FIGHT z poľských krajov a narvali do nás (nielen) feministicky angažovaný hardcore punk so slečnou za mikrofónom... Krátke, rýchle vypaľováky, ktoré sa s ničím nesrali a behom polhodinky bol koniec. Popravde, zniesol by som aj viac…

Nemci JUNGBLUTH sa svojím screamo-hardcorom s parádnymi inštrumentálnymi pasážami postarali o ďalšie milé prekvapenie. Jednoducho paráda, hlavne bicák prekvapoval tým, čo všetko sa dá zabúchať do jedného motívu a nerozsypať pritom súdržnosť songu, ale ho parádne vygradovať... Hlavne v pomalších, emotívnejších pasážach som pociťoval silné mrazenie a potešenie zároveň. Ďalší príjemný zážitok sobotnej noci a povinné zaobstaranie muziky „na doma“…

Maďarských grinderov JACK som počul prvýkrát v živote a priznám sa, že ma dostali. Niesom extra grindovo založený, no ich set ma príjemne hladil. Grindové pasáže sa striedali s rýchlymi fastcorovými výjazdmi, do toho vokalistov rev a skvelé hopsavé gitary… No paráda. Budem sa musieť poobzerať p ich nahrávkach, bo som si istý, že doma to tiež nebude len bežná jednotvárna ddrviaca masa…

Posledný set (pre mňa) tohtoročného sviatku obstarali ABORTION – novšie věci v duchu modernejšieho grindcoru striedané starými brutálnymi mince-core vyhladzovákmi, opäť skvelý zvuk nastavovaný Liborovými inštrukciami z pódia - toto ja skrátka môžem vždy, songy o vážnych i nevážnych veciach uvádzané nevážnymi preslovmi Lepru s Bibom - čarovné....

Potom už len rozlúčka s každým, čo mi prišiel do cesty (najmä organizátorov som osobitne musel vyhľadať a poďakovať osobne za zážitok roka) a odchod domov... Kvôli únave som musel oželieť vystúpenie HOPSASALA a 7 MINÚT STRACHU, čo ma aj mrzelo, no nejak som to už nedával a spánok v aute ma znovu nelákal... Krása, krása, krása.... Nechcem ďakovať všetkým, ale poďakujem všetkým: všetkým, čo to pripravili, všetkým čo sa zúčastnili, všetkým, čo odohrali, všetkým čo si to užívali a všetci sa vidíme o rok...
-Majto C.-   , Fotky: -Lepra-
SEDEM MINUT SUPRAHON FAMILLY
 HOPSALA hrali strašne krčovite, naviac v kuse vypadávali gitary, basa, proste chaos, čo sa aj odzrkadlilo na ich výkone a na chlapcoch bolo vidieť otrávenie z koncertu, čomu sa ani nečudujem. Zato split koncert SEDEM MINUT STRACHU/ SUPRAHON FAMILLY bol pre mňa zážitok. Parádne spojenie, klasického noise s noise core, proste malo atmosféru jak hrom. každopádne pre mňa vrchol festu! -Lepra-
Dobro Došli
 















nedeľa 11. augusta 2013

štvrtok 8. augusta 2013

COKE BUST (US) , BETWEEN EARTH &SKY (US) , BOILING POINT, AS WE WERE (US), 2.8.2013, Žilina,Bullwar Pub

Vďačné obecenstvo
Žilinská hard core crew si pre nás pripravila pekelnú akciu a do miniatúrneho Bullwar pubu pozvali SxE HC tornádo z Washingtonu DC, Coke Bust. Táto smršť sa už raz prehrmela európou a na Obscene Extreme posadila na riť nejedného grindera. Bodaj by aj nie, keď hlavným motorom je tu Chris Moore, ktorého môžete poznať hlavne z Magrudergrind, no okrem toho mastí bicie ešte v ďalších dvoch kapelách. Na poslednú chvíľu pribúdajú na večer ešte ďalšie dve americké kapely, ktorých mená mi však absolútne nič nehovoria. Dva dni pred 
COKE BUST
odchodom využívam sociálnu sieť na naplnenie auta, čo sa úspešne darí a tak v piatok podvečer spokojne vyrážame smer Žilina. Bullwár nachádzame celkom v pohode a na mieste už stretávame žiarčanov Riša a Štefana s frajerkami a kopec ďalších známych. Okolo deviatej to rozbiehajú As We Were. Stačili mi dva songy a zisťujem, že toto neni moja šálka. Bolo to rozťahané a také nejaké usoplené a vôbec ma to nebavilo. Nechcem to kritizovať, pretože v tomto štýle sa vôbec neorientujem a tak radšej zdrhám. Vybieham von, kde stretávam starého kamoša 
COKE BUST podruhé
 Michala Ceteru a kecáme hodnú chvíľu o zlatých časoch grindových a spomíname poriadnu kopu kapiel a ich naj albumov. To sa však už dole pripravujú domáci hardcoreisti a fandovia skejtingu Boiling Point a to si veru nechcem nechať ujsť. Ako vždy to bolo riadne energické a živé vystúpenie a bolo cítiť, že domáce publikum im dodáva šťavu a istotu. Kubo je nonstop v pohybe a v tom pekelnom vydýchanom a horúcom vzduchu lapá po dychu po každej skladbe. Ani ostatný sa však nedávajú zahambiť a drvia každý song ako o život. Dnes tu chalani predstavujú svoju novinku, ktorou je samostatný sedempalec a samozrejme som si jeden limitovaný hneď aj uchmatol. Po Žilinčanoch sa pripravujú Coke Bust a tak sa moc nevzďaľujem. Chris si ako vždy rozkladá miniatúrnu zostavu bicích len s dvomi činelmi, no to čo za nimi dokazuje je kurva fix pecka jak hrom. Mláti s takou neuveriteľnou dynamikou a samozrejmosťou, že mám z toho zimomriavky. Spevák pobehuje po celej sále, vzýva ostatných ľudí čo stoja na boku na schodoch nech idú dole a stále do niekoho vráža a sáče. Minútové výpali sa sypú jeden za druhým, teplota a vlhkosť vzduchu rapídne stúpa no Coke Bust sú ako nezastaviteľný stroj, ktorý sa valí vpred ničí všetko čo mu stojí v ceste. Z posledných síl ešte dajú prídavok a totálne prepotený a zapachtený končia. Between Earth & Sky to tu dnes celé ukončujú. Je to banda poskladaná zo starých harcovníkov a za mikrofónom sa objavuje spevák z Trial. Musím sa priznať že toto ma tiež moc nebaví a celkovo tento emo/melodický štýl neni mojím obľúbeným. Využívam tak čas a odbiehame s Kubom z Boilingu k nim do skúšobne pre bedňu, ktorú sme tu nechali pred pár dňami, keď sme tu končili naše tour so Sedem Minút Strachu a Suprapon Family (report snáď čoskoro). Mať skúšobňu na peróne vlakovej stanice je vec, ktorú len tak nevidíš a priestory sú to skutočne závideniahodne!!!!! Vraciame sa akurát na záver poslednej bandy, chvíľu ešte kecám s Chrisom, je to skutočne veľmi sympatický a komunikatívny chalanisko, rozlúčime sa a padáme smer domov. Suma sumárum, môžem hodnotiť len a len kladne. Výborná akcia na skvelom mieste so super ľuďmi. Veľký dík a rešpekt patrí chalanom z Boiling Point a želám im nech im vydrží to nadšenie a chuť niečo robiť čo najdlhšie.
-Jan IP-
Fotky- Michaela Grznárová

streda 7. augusta 2013

GOWL "Buzzbox" 7"EP 2013 (Hygiene Records)

Ty moj kvet, tak toto je vec! Brutal masívny, zverský grindcore buldozer, ktorý slovo grind spĺňa do bodky. Extrémne ťažký zvuk, basa ani nie je basa, to kloktá priamo niekde v hrdle, gitary znejú jak tanky keď sa presúvajú v Pliešovciach zo stanice na Lešť a vokál je niekde vzadu viac tušiť ako počuť, no zverina, zverina, ťažký, špinavý grind! Nie je to klasický bes od á po zet, rýchle a stredné, ale kurva hutné pasáže tak jedna k jednej, excelentný príklad toho, že grind nie je len o rýchlosti, to musí aj bolieť a gniaviť. Najlepšia grindcore vec od čias dema The Kill, bodka a hotovo! Pekný obal a klasický oldschool vnitřák s textami, obzvlášť doporučujem  fotku kapely, ja by som ich tipol niekde na Dinosaur Jr. revival, veru riadny šok čo sa z nich vyvalilo. Len 300 ks, tak makaj zháňaj rob, nie že by som sa bál, že to skončí na nejakých zberateľských kontách, toto je myslím pre ebay sračky a relapse fešákov neatraktívne, ale keď toto raz zdrapí skutočný grindmaniak tak to z papŕč už nepustí. PS: z linku to znie na hovno, treba vinyl!! 
-RadoKAZ-
http://gowl.bandcamp.com/


utorok 6. augusta 2013

CRITICAL MADNESS "Deadline" CD 2013 (Lecter Music Agency)

Priznám sa toto je moje prvé stretnutie s touto chástkou a ich predošlá tvorba mi ušla, aj keď som registroval, že existuje táto kapela. Na tohtoročnom Obscene mi chlapci strčili do rúk svôj nový výtvor, že nech zahnojím niečo na nich. OK. CD obsahuje 14 skladieb takého guláša grindcore/death metalu a občas to preskočí do gore grind tupačiek. Pár intier , jedno dokonca z Full Metal Jacket , čo je film, tiež s nevyčerpateĺnou studnicou intier. Zvuk je excelentný, akurát mne osobne trocha vadí pomer spev/hudba. Hudba by mohla byť viac hore, lebo spev, aj keď sa mi páči ten efekt, občas ako keby valcoval muziku. Na druhú stranu sa hovorí, že máš v kapele o jeden nástroj viac. Texty mi neviem prečo ale prídu ako keby som čítal nejakú Českú thrash záležitosť z 90tych rokov. Také divné kombinovanie češtiny s angličtinou. Nehovorím, že je to zlé, ale mne to fakt pripomína tie 90te roky. Ináč tie old schoolové postupy aj badateľne počuť v riffoch, ako keby kapela sa snažila o retro s moderným zvukom.Song "Paranoid" zase začína ako coverka od Black Sabbath-) a ono tých odkazov na staré dobré časy tu nájdete dosť.Niekomu to bude vyhovovať, niekomu možno nie. Každopádne kvalitná nahrávka, ktorá zahreje uši každému, čo má rád mix death metalu s grindcore .
-Lepra-
http://bandzone.cz/criticalmadness

HOW CAN LIMO KID KILL YOUR DREAMS zine # 5.

Na tohtoročnom Play Faste mi Matej z Vegan Food strčil do ruky tento fanzin, že nech si počítam.Aj som ho začal lúskať cestou domov (mal som na to 5 hodín v aute) ale dokončiť som to musel až doma na tróne. Tento fanzin je tak trocha iný, na rozdiel od ostatných. Celý je založený práve na myšlienkách, názoroch, anketách. Fakt husté počítanie, žiadne povrchové sračky cez šablónu, ale fakt vnútorné, citové výlevy ľudí z HC/Punk scény. Niektoré pravdaže silné, iné slabšie , ale to je čiste vec názoru a pohľadu na veci. Zaujímavosťou je, že tu napr. nenájdete ani jednu recenziu, čo je dosť divné, tie sa objavili len na webovke fanzinu. Zaujímavé sú články ohľadne výroby klasického fanzinu, potom ma tu zaujal aj článok Dogs Of War, ktorý pojednáva o úlohe a osude psov vo využití armády a vojen. Zaujímavé čítanie. Najlepšie je ešte na záver a to flexi singel kapely Smalltown ako súčasť fanzinu. Muzika stojí za starú belú, nejaký emotívny pop punk to je, ale myšlienka a nápad je geniálny! Takže až chcete zaorať v myšlienkách hlbšie ako to robí Hluboká Orba, tak máte príležitosť.
-Lepra-
http://samuelrecords.blogspot.sk/

nedeľa 4. augusta 2013

DEEP THROAT "Until It Stops..." CD 2013 (Nice To Eat You/Sevared records)

Jak v živote som ešte nepočul o tejto kapele z Čiech a po tejto nahrávke mi to bude v podstate aj jedno. Klasický Gore grind B.čkového typu, naštastie so živým bubeníkom, ktorému pri vypaľovačkách aj tak nepočuť virbel, ale ide to. Harmonizér, polka rytmus, prehistorické riffy alá old Agathocles/Regurgitation. Pravdaže sexuálne názvy skladieb ,bez textov, zato 3 krát zväčnená kapela, raz dokonca nahá, to asi aby sme nezabudli na tváre. Zvuk je dobrý, predsa len bolo nahraté v Shaarku, ale ešte okrem dvoch coveriek od Mortician a Regurgitate, ma tu toho moc nejak nezaujalo. Nie som fanúšikom tohto štýlu aj keď občas si pustím staré Dead Infection a Regurgitate, ale nemusím to počúvať ako tretiu B. verziu. Fanúšikom Gore grind prasačín určite povzlykne sperma v hube ale ruku na srdce, počul som z Čiech už oveľa lepšie nahrávky v tomto štýle a dokonca sa mi aj páčili. Až si ten, čo behá po Obscene Feste s gaťkami na hlave, tak to skús.
-Lepra-
http://bandzone.cz/deepthroat

štvrtok 1. augusta 2013

BURYZONE zine No. 19

Neúnavný faatik, Bury, Ostravský príležitostný alkáč, to veru nevzdáva. Popri dopisovaní do Abyss webzinu ešte stíha vydávať aj svoj fanzin. Úctihodné číslo 19. značí len jedno, že tento fanzin pochádza zo starých čias a Bury je typ, ktorý čo si myslí o nahrávke alebo kapele, tak to aj napíše. A to je dobre. Dotknuté kapely to volajú neobjektivita, ale ja to volám Gonzo žurnalistika. Len tak ďalej. Štýlovo sa kapely pohybujú fakt od nevidím do nevidím a nie je problém urobiť hĺbkový rozhovor ako s noise performerom, tak s macho HC kapelou. Práve túto otvorenosť a štýlové neobmedzenie si cením na starých bardoch. Ináč na kvalitnom profi prevedení  formátu A5, 84 strán, nájdete rozhovory s : NAPALMED, RESPOSTA SIMPLES, ŠKODA 120, NAHUM, DON GATTO, BRUTALLY DECEASED, STAND UP SPEAK UP! , ONANIZER, PRIMARY RESISTANCE, RAVELIN 7, HIBAKUSHA, WYNSTON SMYTH, ACIDEZ, SMÍCH HYEN...tour report po USA Ingrowing/Ahumado Granujo, milion recenzií + komix. Skvelé počítanie na ranné a večerné návštevy toalety. Najlepšie je, že vôbec sa nechystá na nejaké ukončenie zinu a podobne, čo zväčša počujem od zúfalých zinerov, ale je plný elánu a pozitívnej energie. Hľadajte v distrách, alebo píšte rovno Burymu: buryzone@seznam.cz
-Lepra-