Hneď na
začiatku sa priznám, že hoci od tejto kapely nejaké nahrávky mám
(myslím, že nejaké split-sedmičky), jej tvorba v minulosti
vo mne nezanechala dostatočný dojem, aby som ju registroval
bližšie. Preto som bol aj sám prekvapený, keď som si vypočul
ukážku z tohto posmrtne vydaného albumu, ako sa mi zarezala
pod kožu, že som si hneď zaobstaral jeden placatý kus do zbierky.
Zabalený je v gatefold obale, len škoda, že nebol prihodený
aj nejaký obsiahly booklet, bo takto mi uniká zmysel tohto
balenia...
Z drážok
sa hneď v úvodnom songu „Temple of mist“ vyvalí masívny
metalom napáchnutý crust v tradičnom crust-tempe a so
všetkým, čo k tomuto žánru patrí, čiže poriadne drsný
vokál a gitary so soundom silno švédskym (mohol by som
povedať že ála Wolfpack, no aj tí mali pre mňa len sound starého
švédskeho death-metalu prelomu 80/90s), čiže chrastivé doprovody
a melodické vyhrávky. V tomto duchu sa pokračuje aj
v songu titulnom i nasledujúcom „Genocide angels“, no
tam konečne prišla na rad aj pomalšia pasáž, čo materiál
mierne osviežilo. „World of contrast“ začne parádnou vyhrávkou
jak z pradávneho albumu Carnage abo Dismember a tiež je
ku koncu mierne spomalená.
Druhá
strana je otvorená pomalým, ťažkým rozjazdom „Cespool of
depression“, no po cca minúte sa vrátime k zabehnutému
tempu, v čom pokračuje kapela (cez nasledujúcu „Silence of
eternity“) v podstate až ku koncu predposledného songu „My
new time“, kde sa v pomalej sekanej pasáži ozve melodické
sólo (čím táto pasáž pôsobí až „osviežujúco“), aby
záver albumu obstarala po všetkých stránkach tradičná vec,
príznačne nazvaná „At the end of the road“.
Album vhodný
pre všetkých vyznavačov starej švédskej školy, ale možno si
pochutí aj človek inklinujúci k iným žánrom, ako sa to
stalo aj mne...
-Majto C.-