Kto čaká, že na
albume Lifeline nájde niečo podobné, môže hneď zabudnúť.
Úplne si na svoje dokonca neprídu ani priaznivci rýchleho
melodického hardcore, ktoré Don predvádzal na albumoch svojho
sóloprojektu Foose, hoci cover na poslednom albume „Are we
stronger“ mohol čosi naznačiť (bol to song „Nervous breakdown“
od Black Flag). Don sa tu netají svojou náklonnosťou k východným
náboženstvám.
Práve
k Black Flag najviac inklinuje tvorba Lifeline, resp. Black Flag
bolo prvé, čo mi hlavou preletelo, keď sa ozval prvý song „The
bigger man“ (no vďaka množstvu melódií mi v mysli vybehne
ešte jedno meno – Shelter) – hlomozný hardcore-punk v strednom
tempe s Donovým melodickým vokálom a zborovými vokálmi
v pozadí.
V podobnom
duchu sa nesú aj nasledujúce songy, v treťom „Crying souls“
sa dokonca objaví spev na štýl Glenna Danziga z dávnych
Misfits. Občas nastúpia aj svižné tempá (napr. rýchly
hardcore „In truth“, či svižná a o vybrnkávané
pasáže spestrená „Allegiance“, alebo Spudmonsters najviac
pripomínajúca „Last breath“). Spestrením je isto aj rýchla
„Fairview park youthcrew“ s nasratým ženským vokálom. Parádna
vec je aj „Cobra“ s rýchlymi slohami a pekne
melodickými refrénmi v stredných tempách.
Gitary
všeobecne sú spolu so spevmi veľmi dobre spravené – množstvo
melodických vyhrávok, občas parádne melodické sóličko, no
najmä množstvo šťavnatých riffov jak z 80s, no so súčasným
zvukom.
O záver sa ako
najdlhšia položka albumu (všetky veci majú okolo dvoch minút)
postará známa mantra „Hare Krishna, hare Ráma...“ trvajúca
cez 5 minút – pôvod mne neznámy, no ide o nejaký záznam
plný zvončekov a kadeakých bicích nástrojov a trúb
s dokola zborovo spievanou mantrou...
Všetkým, čo sa radí
nechajú unášať drevnými vecami 80s, ako aj priaznivcom Cappových
Shelter môžem tento pekne spracovaný digipack len doporučiť...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára