Ďalšie
dlho očakávané vydanie, ktoré už asi má každý pankáč doma.
Papagáj pustil do sveta splitko dvoch legendárnych partičiek
z oboch strán imaginárnej hranice, čo medzi nás postavili
politici.
Davová
Psychóza vyrukovala po dlhých rokoch s novými hitovkami,
ktoré už nejaký čas hustili do hláv početného davu fandov
všetkých generácií (teda, veď viete, že u repeťákov asi
nenájdete nikoho v triku DP).
Celý materiál odštartuje najsvižnejšia vec ich strany „Spoločná
vina“, na ktorej je hneď počuteľný návrat k čistejšiemu
zvuku Marcelovej gitary, ako bol napríklad na debute „Antropofóbia“,
čo dáva pekne vyniknúť jeho osobitému rukopisu a všetky
jeho party tak parádne vyniknú. „Cesta k dokonalosti“ mi
celkovým dojmom silno evokuje veci ako napr. „Christiánia“, či
už rockovou gitarou, abo spôsobom ako je naspievaná. K celkovo
odľahčenejšiemu dojmu prispieva aj saxíkové sólo. Vo voľnejšom
štýle pokračuje aj textovo vymáknutá vec „Komunisti“, ktorá
si plynie v strednom tempe, no napriek tomu z nej páchne
naliehavosť. No moja najobľúbenejšia vec z novinky je až
„Chatrč“ pod číslom 4, ktorá sa mi do pamäte vryla už na
koncertoch predchádzajúcich nahrávaniu. Jediná vec, čo mi neježí
chlpy uzatvára stranu DP – cover od Midnight Oil „Beds are
burning“. Neviem, nejak na mňa tá vec nepôsobí, možno keby bol
text prespievaný v slovenčine, vyznelo by to inak. Ale to je
len drobná škvrnka tejto inak skvelej nahrávky, na ktorú sme tak
dlho čakali. Osobne som za ňu rád.
Zeměžluč
tiež ponúka päticu songov. Ani túto ostrieľanú bandu asi
netreba nikomu zvlášť predstavovať. Jej meno
tiež rezonuje už aj v mladých rozcuchaných hlavách, nielen
v šedinách pamätníkov. Svoju stranu odpálili tiež pekne
zostra. Song „Šance“ rozkope nepripravených zbesilým klepotom
bicích a drsným zvukom gitary a surovým Šotyho spevom.
„Pod kontrolou“ zostane zvukovo nekompromisná, no tempo zvolní,
aj do spevu preniknú náznaky melódie. „Adapt or die“ je drsná
vec v monotónnom strednom tempe – niečo na štýl Chaos UK
či Broken Bones, napriek tomu znie fajn. Podobne znie aj song
„Směřuj stále víš“, len tempá sa tu striedajú a neznie
ten monotónny riffový valec ako v songu predošlom. Závan
starých časov ako sa patrí. Záverečný „Zázrak“ je asi
najmelodickejšou vecou tejto strany splitu. Opäť stredné tempo
a parádne gitarky. Čo sa mi na tejto nahrávke veľmi pozdáva,
je že nepokračuje v „metalovejšom“ vyznení, ktoré bolo na
albume „Hledání“, ale opäť znejú jak rozjuchaní,
nekompromisní punkeri z „Fajn, bezva, príma“. Hoci to bol
skvelý album, predsalen toto vyznenie dáva songom Zeměžluči
väčšiu autenticitu.
Splitko plné
parádneho punku a skvelých textov, ktoré možno pre niekoho
nebude klenotom zbierky, no ja po ňom vždy rád siahnem.
-Majto C.-