Poľskí
stoner-metaláci Dopelord opäť vydali album.
To už istotne viacerí zachytili. No len tí, čo už dopriali
sluchu tónov z tohto počinu, vedia, že album je to teda
parádny. Už debut „Magick ritual“ bol pre mňa nehorázne
parádna jazda, no tu chlopaki posunuli hranice ešte ďalej. Songy
pôsobia prepracovanejšie, majestátnejšie, muzikálnejšie...
Skrátka, kapela sa riadne zohrala a na výsledku je to počuť.
Úvodný,
titulný song síce začne mierne Sabbathovským riffom a slohy
tiež sú spievané tak Ozzíkovsky, no dvojhlasy v refrénoch
už evokujú Queens Of The Stone Age a hoci skladba si svojím
ťaživým tempom valí ďalej, pred koncom sa objaví mierne
zrýchlená pasáž. „Preacher electrick“ je od prvých tónov
ťažkotonážná zadoomaná záležitosť, mne osobne evokujúca
epickejšiu polohu Bathory, či slovincov The Canyon Observer zo
súčasnejších bandov. Absolútne dokonalé zhudobnenie hmlistej,
jesennej atmosféry a chladivého vzduchu. Hlavne z jednoduchej,
pártónovej vyhrávky, čo sa prepletá songom, ma obzvlášť mrazí
na chrbtici. A keď sa v závere rozpohybujú klapky piana,
to je čosi. Spolu s nasledujúcim „Acid trippin´“ pre mňa
asi vrchol albumu. Ten sa na jednoduchom riffe a Dorrianovsky
naliehavom hlase tiež pomaly zavrtáva do mojej mysle a znie
tam ešte dlho potom, čo gramec zastane. Čo najneskôr v tomto
songu vystúpi do popredia, to sú excelentné sóla. Aj v predošlých
songoch sú parádne, no v tomto sú až do kosti sa
zarezávajúce svojou naliehavosťou.
Druhú
strano prekvapivo otvorí „Green Plague“. Prekvapivo, bo sa ozve
svižné tempo a song sa ženie v duchu rezkých vecí
Cathedral, aby sa po chvíli plynulo zmenila do voľnejšej pasáže
z hlbokým spevom s monotónnym
dokola hraným riffom a množstvom haluzných vyhrávok
neafektovanej gitary. Záver znovu obstará úvodná rezká pasáž.
Záverečný, najdlhší song „Pass the bong“ zaháji
drone-burácanie gitár a činelov s kopákom. Potom opäť
silná jesenná atmosféra, brodenie zabahnenými lúkami, kvapky
padajúce z opršaných krov a stromov, opar valiaci sa
všade naokolo. Do toho parádne plačlivý spev (Aaron z MDB by
sa isto potešil) a opäť skvelé sóla. Song členitý a plný
nápadov – pekné zhrnutie, čo ponúka nový album poľskej
štvorice. Album, ktorý síce nejde do ucha na prvé počutie
a neodhaľuje hneď všetky ozdoby, čo je asi dobre, bo takto
sa len tak skoro neopočúva. Choďte do toho, na tieto sychravé dni
je to ideálny soundtrack.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára