PUTRID ´ EMENTAL CHEESE zine no.10

Vydávať v dnešnej dobe fanzin v tisknutej forme, je už asi len číra pasia. Nie je tomu ináč, ani v tomto prípade, keď Tomáš Bagi (ex-Alea Iacta Est), ktorý tento fanzion prevádzkuje už asi 20 rokov, sa rozhodol, že to zase skúsi. pozbieral nejaké veci ako rozhovory so Sedem Minút strachu, ktorý je aj zároveň report z ich Japonského výletu,ale nájdete tu aj rozhovory s The Kill, Unholy Grave, S.O.T.E. , Škoda 120, Humit, Klinta Kintek,Face Defect..vyjadrenia ohľadne fanzinov od fanzinárov (dokonca aj mňa), recenzie koncertov, nosičov a nakoniec dementné príhody. Nejakú aktualitu v tomto prípade nemôžete očakávať, kedže tu sú veci zbierané od roku 2014, takže je to skôr taká spomienka ,vtesaná do papiera.
Vyšlo len v náklade 120 kusov, tak až to zahliadnete na koncerte, neváhaj!!

MESRINE "I Choose Murder" 12"LP 2019 (Uranium Overdose)

Nech vás nemýlia tie roky. Toto je album od Kanaďanov z roku 2005 a vyšiel len na CD a Slovenský label sa rozhodol, že ho zväčšniť aj na vinyle. Obal je pravdaže úplne nový a povedal by som, že ale na 100% zapadá aj do muziky. Ako? Je tak old schoolový , že už viac ani nemôže byť. Presne, ako muzika MESRINE. Ako keby som sa katapultoval na začiatok 90 tich rokov. Vtedy sa hralo presne takto. Možno novodobému grinderovi bude vadiť vokál, ktorý je naše pomery fakt nudný.Dookola ten istý postup, tá istá hladina a občas máte pocit, ako keby ten spevák ani nepočul muziku.
Nuž takto sa hralo voľakedy. Muzika je vyklepávačka, od začiatku až do konca s občasným stopom, keď sa prejde do stredného tempa,ale väčšinu času klepú rezne jak divý.
Dokopy 20 songov, ktoré sú vďaka vokálu,ako keby na vlas rovnaké.Po čase, keď to už budete viac drviťdo seba, pravdaže zistíte, že tomu tak nie je,ale ten prvý dojem je dosť Nuda.
Je v pohode, že to vyšlo aj na vinyle, viem že moja ihla tento asfalt moc škriabať nebude,ale budiž.
-Lepra-

BANDCAMP

MASTER / PAGANIZER split 7"EP 2019 (Selfmadegod Rec.)

Celkom husársky kúsok, toto splitko. Dať dokopy dve legendárne formácie a od každej tu zaznie, jeden nevydaný song, tak to ano.
MASTER je legenda, každým kúskom svojej muziky. Ich debut počúvam dodnes s radosťou a je pre mňa absolútne neprekonateľný. Odvtedy sú už úplne inde, ale ich muzika je stále tak hnilá, neotesaná, surová a stará, že i Matuzalem by im závidel.Toto je absolútny pravek a oni nič iné už ani nebudú hrať. Jeden nevydaný song "Widower", ktorú tu nájdete, je proste dôkazom toho, že aj pred životom existovala smrť! Spráchnivelý death /Thrasheros, toto je pre vás.
PAGANIZER sú Švédsky death metalisti, hrajúci už vyše 20 rokov na scéne a tiež tu zarúbu death metal, ako z učebnice "Ako hrať old school". Tiež kvalitná produkcia a tak isto kvalitný old school death metal song "Second Portal" Tomuto neviete ani čo vytknúť, lebo keď milujete starý old school death metal, tak toto musí byť mňamka pre vás.
Samozrejmosťou je viac druhov vinylu a obal od Roberta Toderica, ktorý už machlil obrázky aj pre Sodom a Pestilence. Hnis s vami!!
-Lepra-

MASTER
PAGANIZER

MENZES-„Vražda“ CD 2019 (samovydanie)

Slovo Menzes sa už nejaký čas krúti v našich domácich kuloároch UG scény,bodaj by nie- tu ide
o vážnu záležitosť a táto nesväta trojica z Moldavy nad Bodvou drží svoju hudbu pevne
v opropratocStojíme tu zoči-voči nasratemu grindu v Slovenskom znení,bystremu uchu neujde že tu
sa nielen svojím dvojvokalom dosť približujú EXTREME NOISE TERROR a naživo ešte pridávajú na
grádoch!Texty sa tu točia okolo sociálnych problémov našej spoločnosti samozrejme- narazíme tu na
„zelené hovná“ aj na aktuálnu tému sviatkov vianočného charakteru.Jedinu vytku -snaď nikoho
neurazim- je možno trochu viac intier ako by bolo treba,čo mne osobne trošku narúša atmosféru pri
celkovom posluchu- naopak na koncertoch si ľudia v mele trochu oddychnu,pozbieraju protezy,zuby
a napravila kosti.CD je k dispo priamo u kapelky.
-Parazit.-

Link:
https://m.facebook.com/menzes.official/#_=_
https://bandzone.cz/menzesofficial?at=news

RISPOSTA "Železná Svoboda" 12"LP 2019 (Ultima Ratio)

Kapela, která vyloženě sere na nějakou propagaci, kapela, která existuje už spoustu let a společně s Festa Desperato držela prapor brněnského crustu vždy hrdě vztyčený. Festa je už drahně let v pánu a i Rispostě moc nechybělo a mohla to mít za sebou. Jenže Míra to nikdy nevzdal a my mu můžeme jen poděkovat, protože bychom přišli o obrovskou porci skvělé muziky (a textů).

Nahrávka pořízena opět s Vapnem za bicíma a s druhou kytarou. (Mimochodem asi jediná crustova kapela, která dokázala bez potíží válcovat naživo i s jednou kytarou.)

Bohužel můj ne úplně tradiční způsob existence mi zabránil v tom, abych si nějak kloudně naposlouchal předchozí materiál, tudíž budu "srovnávat" jen se splitem v Bricanyl Turbohaler, kterej je určitě jednou historicky nejlepších crust nahrávek na cs písečku. (Otupělá INDIVIDUA!)

Nečekal bych, že se Rispostě podaří zopakovat takový excelentní výkon, ale podařilo a hudebně je to ještě o chlup lepší. Kytarová dvojhra je dokonalá a i když se jedná více méně o tradiční crust, můžete si být jisti, že tam najdete tolik originálních partů, že budete žasnout. Risposta je mistrem v klasických nájezdech do crustových paleb, toto borci ovládají na jedničku a ten zlom (pokaždé zahraný trosku jinak) vás 100% vykopne ze židle. Hudebně je to určitě risposťácký vrchol. Songy se lehce natáhnuly, ale pokud se těšíte na klasický monotónní crustový kolovrátek, těšíte se marně. Ten tah na branku, ta útočná sila vás donutí lapat po dechu. 

Risposta je také textově na výši. Nebo přesněji řečeno spíš se jedná z mého hlediska o jedny z nejlepších textů v ranku. Garantuju vám, dva tři poslechy a už si budete jisté pasáže řvát s nima. Ještě bych se zastavil u frázování. Ne, že by jednalo něco na způsob Máry z Evidence, to ne, ale způsob, jakým je text přednesen zaslouží potlesk. Uslyšíte sami. V tom bych si dovolil tvrdit, že je Risposta velice originální.

Ale dost už! Na tento materiál se dají pět ódy do nekonečna. Možná "Železná svoboda" nedosahuje tak extrémní hitovosti materiálu s B.T., ale i tak si ty vály budete bez problémů pamatovat.

Risposta se pomaličku stává legendou a zcela zaslouženě.

"Jako červ svíjím se v cizí pěsti,

neschopen uchopit věci do rukou,

chodící reklama na neštěstí,

hymna letargie nota za notou."

-Zbyňa-

BANDCAMP

ANTIGAMA / THE KILL /NOISEAR 3 way split CD 2013 (Selfmadegod Records)

Trocha staršia vec,a le nejak mi prekĺzla medzi prstami a teraz som sa k nej už konečne dostal. Sú na nej gridcore kapely, jasnej A triedy.
ANTIGAMA sú z Poľska a hrajú grindcore, jemne hodený a nasmahnutý mach corom. To znamená, technické finesy a kúzlá, dobrý zvuk, energia, tlaky. Do toho indistriálne vsuvky 5 skladieb a na záver cover od Napalm Death "Control". Dokonalá jazda.
THE KILL sú už trocha z iného cesta. Týto Austrálčania hrajú predsa len jednoduchší typ grindcore ale to kompenzujú o to viac zúrivosťou! Toto je proste tornádo,ako hrom.Bicie idú v kuse a klepú,ako šialený sedlák v nedeľu ráno s rezňami.
NOISEAR  zase vrátia úder na stranu technického grindcore.Na intenzite to vôbec nestráca, to len gitara blúdi v disharmóniách a technických vychytávkách. No veď asi tak,a ko vždy, keď si niečo od týchto Američanov pustím.
Absolútne perfektné CD.Až miluješ grindcore, toto musíš zaručene mať!!
-Lepra-

SELFMADEGOD BANDCAMP

POWER X CHUCK / SORDO split 7"EP 2019 (kooperácia)

Austrálsky POWERXCHUCK mi doslova, vyrazili dych. Tak fajnovo znejúci powerviolence/fastcore mix, som už dlho nepočul. Navyše ten zvuk zabíja a zohrá tam celkom podstatný fakt, že ten ich materiál, znie dokonale! Pozbierajte najkrajšie chvíle legiend ,ako Spazz a pomiešajte to so všetkým dobrým, čo v tomto štýle vyšlo a máte muziku tejto sebranky. Absolútne dokonalý materiál, ako po zvukovej, tak po hudobnej stránke. Učebnica, ako by to malo vyzerať aj v týchto rokoch. Klobúk dole!
SORDO je  združenie z Californie a tu, na tejto nahrávke predvádzajú, ako vyzerá muzika z jednej strany a ako vyzerá z druhej strany.Nechápete? Celý čas znie jemná akustická gitara s jemným vokálom, ako keby nejaká mexická, love music a do toho sekajú noise core s garážovým zvukom, po pár sekundách.Zaujímavé, až umelecky podchytený noise core.
Dve kapely, ktoré kopú za jeden tým a predsa sú rozličné. Veľmi zaujímavé splitko, ktoré, ako fastcore maniakovi, by určite nemalo chýbať!!
-Lepra-

POWERxCHUCK
SORDO

CRIPPLED FOX "10 Years Of Thrashing" one side 7"EP 2019 (kooperácia)

Táto Maďarská kapela už oslavuje 10 rokov svojej existencie a pri tej príležitosti vydali chalani, tento, jednostraný vinyl, ktorý obsahuje 5 zásekov.
Kapela už prešla aj poriadnym kolotočom personálných zmien, ale muzika zostávala stále tá istá a to je fakt dobre! Jedná sa o fakt prahistorický crossover thrash. Taký, čo nám v 90 rokoch mixovali napr. Suicidal Tendencies,S.O.D.,D.R.I. To je, že si zoberete základ thrash metalu a do neho namiešate Hardcore, punk , pridáte grády a nahrávka je hotová. Zvukovo je tento materiál, trocha garážový,ale stále má v sebe poriadnu dávku energie. Navyše intro je to isté, čo použili Lawnmower Deth na albume "Ohh Crickey...", takže malá spomienka , na moju oblúbenú kapelu.
Keď miluješ spomínané kapely, tak si šiltovku otoč hore, nasaď šatku, vytiahni kockovú košelu a pome do toho! MOSH OR DIE!!!!!
-Lepra-

BANDCAMP

GATTACA / ROSA PARKS split 7“EP 2017 (samovydanie)

Ďalšie z očakávaných splitiek skončilo predminulú jeseň v mojich pazúroch. Zišli sa na nich dve moje dlhodobo obľúbené kapely. Obe majú spoločný, okrem vzájomnej spriaznenosti, aj ženský element vo svojich radoch. Obe ponúkli svoje aktuálne (vtedy) novinky. Obal je tradične spracovaný na úrovni. Obsahuje texty oboch kapiel ako v rodnom jazyku, tak aj anglické preklady + tradičné popisky k ich významom. Mám rád obaly spracované týmto štýlom.

GATTACA ponúka 2 songy vo svojom tradičnom štýle, kde sa miesia prvky emotívneho hardcoru s ťažkým, metalickým crustom. Textovo ide o akýsi koncept, kde oba texty súvisia s právami žien v súčasnej situácii, keď sa za ich ochranu skrývajú kadeaké pomýlené názory mužských jedincov. Najsmutnejšie je, ak si človek uvedomí, že ani 2 roky od vydania tohoto splitu sa situácia nielenže nezlepšila, ale je to ešte horšie, keď už aj cirkev chce rozhodovať o tom, ako so svojím telom majú ženy naložiť. Absurdistan ako sa patrí. Späť k hudbe samotnej. “Přišel čas vymést vlastní zádveří” začína pomalým rozbehom s mierne melodickou linkou gitary v pozadí a skvelou basgitarou. Až po chvíli nastane zmena a bicie ženú vpred preludujúce gitary, striedajúce sa vyhrávky. Ku koncu sa cez dialog Lady s Blumom spomalí a song ukončuje sampel, cez ktorý sa postupne napojí vec druhá, “Moje telo”, ktorá začína pomalou vybrnkávanou, no stále silno mohutnou úvodnou časťou, po ktorej vzápätí príde víchrica gitár a zbesilých bicích. Do toho Lada reve svoje posolstvo, svoj vlastný manifest. Besnejšia vec ako prvá, no rovnako dobrá. Na záver znovu mierne spomalenie a ticho.

ROSA PARKS z Orlové ponúka na druhej strane 3 veci so svojím typickým rukopisom, ktorý rokmi získava konkrétnejšie poznávacie znaky. Úvodná “Limity vzájemnosti” prekvapí až rockovým riffom gitary, ktorý roztočí kolotoč parádnej punkovej muziky plnej skvelých ostrých, no aj tlmených gitár a výraznej rytmiky v podobe úderných Winylových bicích a Blankinej nápaditej basy. Vzhľadom na “vek” nahrávky ešte počuť dvojhlasný spev Blanky s Danom. Textovo ide o stav odcudzenia, izolácie jednotlivca od okolitého sveta v bezpečí svojho virtuálneho spoločenstva priateľov. Holt doba už je taká. Nikto nekladie otázky, nikto nehľadá odpovede. Druhá “Slepá ramena” začína svižnejšou časťou, po ktorej príde mierne spomalenie nasledované pefektnou melodickou vyhrávkou gitary a úplné spomalenie, kde mi Blankin melancholický spev trošku atmosférou pripúmenie bezútešnosť ranej tvorby Michaels Uncle. Potom znovu zbesilosť v duchu Tupak Amaru a zakončenie songu drsnou klepanicou. Textovo o dopade konzumu na svet. Povedané stručne, v skratke, no jasne. Posledná “Sami tvoříme svět” je melodickejšia strednotempovka, ktorá mi stavbou a vyznením trošku pripomína veci poliakov Dezerter, no s jasnými poznávacími znakmi Orlovákov. Ani v tejto veci sa neodflákla textová časť, ktorá je o apatickom prístupe majority spoločnosti, ktora sa “nechá niesť prúdom s oddôvodnením, že nič aj tak nezmôže”. Smutná realita, ktorá prežíva ešte aj dnes a s takýmto prístupom k životu sa s ňou stretávam na každom kroku.

Jednoducho skvelé (žiaľ, stále aktuálne) texty od oboch klapiel. Doplnené ešte lepšou muzikou. U oboch kapiel sa jedná o (pre mňa) vrchol ich tvorby. Ktorá ma kvalitatívne stúpajúcu tendenciu. Ak stále niekto nepočul, nevie o aký kus kvalitného anarcho-hardcore-punku (Rosa Parks), či metalického crust-hardcoru (Gattaca) sa ochudobňuje. Gattaca už má novinky vonku (ešte som ich nepočul), tak dúfam, že čoskoro dajú do obehu aj Rosa Parks.

-Majto C.-

G Bandcamp

RP Bandcamp

RP - Limity vzájemnosti

RAW NOISE APES / S.O.T.E. split 10"LP 2017 (Kooperácia)

Keby ste hladali grindcore zo starého sveta, tak tu máte jeden tutti tip! Dve kapely, ktoré sú si ako
vajce k vajcu podobný. Navyše pre 10 palcové bakelity , mám obzvlášť slabosť.
Grécky grinderos RAW NOISE APES mydlia, klasický old school grindcore a ich nahrávka je popretkávaná intrami z nejakého násilníckeho filmu. Dávajú poriadne starý grindcore, čistá učebnica toho, ako má vyzerať prapôvodný grindcore. Protestujúci, punkový, neotesaný, energický, brutálny. Čistý raw grind! Mne sa to páči, dobrá práca.
S.O.T.E. , ako som už viackrát spomínal, sú pre mňa momentálne jedna z jediných true grindcore kapiel v Maďarsku. Tiež hrajú ten prapôvodný grind s postupmi starých Napalm Death a Agathocles. Tiež dva vokáli ,raw zvuk, sypačky a totálne nasadenie. Presne takto má vyzerať grindcore, keď sa ho chytia ľudia s punk srdcom.
Nemôžem tejto nahrávke absolútne nič vytknúť. Až potrebuješ poriadnu dávku raw grindcore, alebo len tak si vypočuť, že ako znejú korene tohoto štýlu, tu je jedna skvelá nahrávka!!
-Lepra-

S.O.T.E.

BOMBY NA NITRU fest no.3 ,23.11.2019 Nitra,Nová Pekáreň

Takže naša tradícia zostala zachovaná a aj tento rok sme dali dokopy fest v Nitre. Priznám sa, že som mal docela veľké obavy o účasť, kedže ako na potvoru behom mesiaca tu sa zbehlo asi 5 koncertov a dokonca ešte aj v tento deň bol v druhom klube metalový koncert, je pravda, že štýlovo úplne mimo, no bol. Hlavne, že v decembri a v januári tu nič nebude.
Podaril sa mi celkom slušný line up dať dokopy a zároveň sme sa rozhodli, že aj oslávime 30 výročie kapely. ABORTION nikdy nebol na krsty, výročia a podobné ceremónie. Jedinou zmenou bolo, že sme si pozvali nášho bývalého gitaristu Picassa, akby s nami zadrúzgal dva staré songy.
Začiatok som dal dokopy na 19,00,ale vedel som, že bude sklz. Aj bol, navyše mi nevyšiel ani plán s tým, aby to celé zvučil na svojom aparáte Libor, kedže ten zvuk a aparát v Pekárni, je už mimo záručnú dobu. Dali sme to pol na pol a Libor to celkom bravúrne zvládol, bol síce nasračky unavený, kedže odbehol z No Festu, kde tiež zvučil, ale dal to.

DADCARE

Ľudia sa začali pomaly trúsiť a v tomto klube, kým nemáte 400 platiacich, tak to ani nezbadáte. Zo začiatku to vyzeralo celkom biedne,ale bolo ešte dosť zavčasu a tak asi pred 50 ludí  už začali prvý Zvolenský DADCARE. Nová kapela, ktorá ma chytila svojim demáčom a ich fastcore alá Charles Bronson v klasickej zostave, gitara, bicie, spev, bol aj na pódiu, tak isto zaujímavý, ako na ich nahrávke. Malo to štavu a energiu a spevák je na tom s hlasom tak dobre, že vyznie v kapele, ako ďalší nástroj navyše. Len tak ďalej!

HUMAN HUMUS

Po nich nastupujúci Popradčania HUMAN HUMUS, je ako kapela, ktorá funguje už nejaký ten rok, ako dobre namazaný stroj.Ten sa nezadrhol ani dnes. Perfektná, energická dávka grindcore, už začala sekať aj pribúdajúcich ľudí na márne kúsky. Ľudovo povedané nasračky. Nie je čo v ich prípade ,ani len riešiť.
Ľudia sa valia dnu a moje obavy o slabú návštevnosť sa rozplynuli. Dokonca je tu plno ľudí z okolia a dokonca partia aj z .Maďarska. Vidieť, že sa začína budovať tradícia. Veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo som nepokračoval v Bonesawer Party, aj keď to meno má už dlhú tradíciu, názov Bomby N aNItru to prevalcoval po plnej čiare a občas aj je lepšie začať s čistým listom, než pokračovať už pri nejakom 22 pokračovaní.

BUT

Na Česko Budejovicky BUT som bol fakt zvedavý. Videl som ich už párkrát a za bicími, sedí môj dlhoročný známy Zbyňa (ex-Ingrowing) a tak som ich grindcore aj chcel preniesť ,sem na svätou púdu! Pri príchode mi ihneď strčili do ruky, šestku Budvarov a povedali "Všetko nej, ty staříku"
Keď som dal jedno pivo neskôr chalanom zo See you, tak poznamenali "Hele, to jako Brňákovi dáváš toto pivo??" "To se nedělá".
Set odjebali, ako hrom.Medzi songmi, používali aj intrá, takže ich set vyznel celkom dosť mechanicky. Neviem ináč, čo je to za módu, ale stále viac kapiel začína používať v prestávkach, medzi songmi ,sample.nechápem to, či to má navodiť atmosféru,alebo len vyplniť prázdne miesto.
Každopádne BUT išli tiež,ako namazaný stroj. Ono už aj trocha bol namazaný, ale grindcore ala tutti!

SEE YOU IN HELL

Trocha zmeny štýlu a na pódiu už sú Brňáci SEE YOU IN HELL, ktorý s apráve vrátili z Ázijského tour. Kapela už tiež poskladaná za roky zo starých bardov, obohatená o mladú krv za gitarami, ukázala, ako sa hrá punk as fuck. Tiež nie je čo riešiť, tu sa roky pretavili tiež v rutinu. ľudí už pribúda a zo mňa už úplne opadá nervozita, kedže to vidím, že to ukončíme aspoň bez finančných strát.

SANATORIUM

Po nich zase zmena štýlú. Prichádza obnovený SANATORIUM. Priznám sa, že voľakedy sme s nimi odohrali fakt celkom slušné množstvo koncertov a tak ma ich reinkarnácia aj celkom potešila. ale priznám sa, že som čakal, že začnú, kde skončili, čiže v obdobý ich guturálne brutal death metalu. Ale oni sa rozhodli, že začnú tam, kde začali.Od prvých nahrávok, ktoré ešte zneli ako klasický death metal zo začiatku 90 rokov. Tento štýl pochopia asi len tí skorej narodení,lebo som počul, že sa ma niektorí pýtali "To je Sanatorium?" ,"Ano" "Ale veď hrajú úplne niečo iné!". Kto ich nezažil na začiatku ich kariéry, a tak to teraz trocha nepochopí. Intro z prejavu Gerty a ide sa. Pre mňa občas tie až Ironovsky znejúce sóla, zneli divne, kedže som bol zvyknutý na iné. Ale zaznel aj kultový song "Č.Č.K.Č.Č". Pre mňa príjemný výlet do minulosti.

ABORTION

Po nich nastupujeme my, božie vemená ABORTION. Nič moc som ani nečakal, kedže polovica bola už pripitá a polovica, nasračky unavená. Prestavba pódia zaberá celkom dosť času, kedže Sanatorium pred nami používali svoje bicie.Nejako sa nám podarí dať dokopy set a na záver si pozývame, nášho bývalého gitaristu Picassa, ktorý s nami odohrá dve veci. No a ako prídavok zahráme song "Sebec", ktorý pochádza ešte z našeho dema z roku 1992 a vždy keď hráme s Craniotomy, tak to musíme zahrať na záver. teraz ale vytiahneme na podium, hambiaceho sa Halma a dotalčí ho tam Mrtvolka, ktorá zostáva na pódiu a grind/polka ide ako hrom,. Ja viem, žiande torty, striptérky a podobné somariny sa nekonali,ale človek si aspoň uvedomí, že to robí už 30 rokov! Kto vie, budeme mať aj turné po starobincoch? Alebo, pustia ma o dalších 30 rokov z geriatrie na skúšku a koncerte? Toto sú otázky, ktoré mi vtedy nedali spávať! hahahaha.

CRANIOTOMY

Po nás nastupujú CRANIOTOMY a konečne hrajú zase, ako voĺakedy. ich starý spevák Pygo je späť a to hneď aj badať na ich sete. Môžete byť akokoľvek dobrý spevák, keď nemáte charizmu, ste v riti a Pygo v riti nie je! Tá kapela úplne znova ožila ,aj vďaka Dannyho showman produkcii. Proste toto je momentálne v slam detah metale, najlepšie, čo doma máme a basta!  Ľudia na moje počudovanie aj vydržali dokonca a keď zaznel posledný tón , už bolo po druhej v noci.
Suma sumárum, z môjho hladiska sa akcia podarila na parádu, prišlo celkom slušné množstvo ľudí a fakt sa bavili. Spokojné boli aj kapely, takže nie je dôvod na paniku a o rok sa vidíme zase!
P.S. Hadam príde aj "maestro", Rudi, rodák tohoto skurveného mesta! hahahahaha.

Alexander Bilous (GOOD GUYS GO GRIND webzine)

                          MAKE VINYL OR DIE!!!!!!

ďalším človekom, ktorý nám predstaví svojich top 5 albumov, je grindcore fanatik z Ukrajiny, Alexander, tvorca skvelého grindcore webzinu GOOD GUYS GO GRIND.

DYSTOPIA "Human=Garbage" LP
 Keď som prvýkrát počul tento album, neveril som, koľko bolesti a nenávisti obsahuje. Pitch black vibrácie, vás môžu poriadne vystrašiť. Toto je jeden z najlepších albumov v štýle sludge!

EXCRUCIATING TERROR "Expression Of Pain" LP
Jednoducho, je to epický, základný album v histórii grindcore. Rýchle, špinavé a zlé, to čo potrebuje, každý fanúšik Grindcore.

FINAL EXIT "Seasons Are Going In Progress...And Lives Goes On" LP
Tento album môžem opísať tak, že pre niekoho je to odpad a pre niekoho zase poklad. Tento album je  odlišný a jasný. Tento šialený chaos, stojí za to počúvať.

LAST DAYS OF HUMANITY "Putrefaction In Progress" LP
Tento album ma dostal svojimi blast beat rytmami a poriadne pitchshifterovaným vokálom. Unikátny album , ktoré je poriadne tvrdý.

UNHOLY GRAVE "Grind Killers" LP
Jeden z mojich favoritov na Japonskej scéne. Áno zvuk je surový, ale tá divokosť vo vnútri, je neuveriteľná. Pre mňa tento album znamená značku zábavy a šialenstva.

PRODUKT „Uzaleznieni“ LP 2013 (Pasažer/Tranzophobia/Trujaca Fala/Angry Voice)

Vždy som rád nakupoval naslepo, orientujúc sa len doporučením niekoho, abo len nejakou zmienkou odkiaľsi z časáku, prípadne len z letáku a pod. Možno to pramení v minulosti, keď nebolo toľko možností dostať sa k muzike inak ako ju rovno kúpiť a potom sa triasť nedočkavosťou až do príchodu domov, čo sa ozve z reprákov. Dodnes to robím na koncertoch a zbožňujem to. Tak nejako som sa dostal aj k prvému albumu poliakov Produkt. V tomto prípade síce trošku trvalo, kým prišiel na radu z množstva iných, ktoré som si priniesol z minulého Ffud festu, no ten pocit, keď sa po spustení moje pumpovadlo rozochvelo rýchlejšie, bol rovnaký. Po krátkom intre v titulnom songu (niečo v duchu “Money” od Pink Floyd) sa rozbehne ostrý hardcore-punk, aký mám rád. Jemne melodické gitarové linky, kúsok riffu ako od Kritickej Situace, parádne zmeny. Radosť. K tomu slová, čo o niečom vypovedajú. Konkrétne tu o posadnutí súčasným konzumným spôsobom života, kedy ľudia za dôležitejšie považujú klimatizované autá, upravené nechty, kreditné karty bez limitu. Žiadne ohľady na utrpenie a chudobu v krajinách tretieho sveta, kde sa vyrába ich pohodlný život. Tieto témy pokrýva aj nasledujúci song “Promocje”. Kapela sa nevyhýba ani témam psychologickejším, kde zaujímavo popisujú temnejšie pochody ľudských myslí (“Rana”), pocitov odcudzenia a prázdnoty (“Puste serca” abo “Blogoslawione miasto”), Celkovo texty tvoria dosť podstatnú časť tvorby tejto bandy. Hudobne ide o svižný hardcore-punk poľského typu. Silno mi to pripomína rané nahrávky kapiel ako Schizma či Czarnobyl Zdrój. Gitarový dvojzáprah vyrezáva jeden skvelý riff za druhým, občas nejaká melódia. Pričom ani basa nezostáva utlačená kdesi v úzadí. Je dostatočne výrazná a neprepočuteľná. Občas sa objaví pomalšia pasáž (celé songy “Rana”, “Jest czego sie bac”, či “Puste serca” sú vo voľnejších tempách. Rovnako ako úvod B-strany, i keď po chvíľke sa song “Tepe zaciecie” rozbehne do stredne rýchlych otáčok), no váčšina songov stojí na rýchych tempách a duniacej base. Kto miluje poľský punk. Nemá čo riešiť. Táto banda je povinnosťou, najmä ak ťa už nebaví stále dokola obracať pár starých platní, tu je možnosť rozšíriť svoje obzory. (ja viem, že v Poľsku ich len pár nevyšlo ani náhodou). Som spokojný a ani po roku a pol platňu do depozitára neodkladám, ale pravidelne po nej cifruje ihla gramca.

-Majto C.-

Bandcamp

AGATHOCLES / H.407 "For What? For Who?" split 12" LP 2019 (kooperácia)

Tak keby som si ani nemal už pustiť toto LP a ohodnotiť ho, tak by dostalo 10 z desiatich, za spracovanie. Už dlhšiu dobu som takto pekne spracovaný vinyl, nevidel. Jedná sa o redíciu tohoto splitka, ktorý už vyšiel v roku 2006. Vyšiel len na CD a teraz sa mu dostala aj zaslúžená, luxusnejšia verzia na vinyle.
AGATHOCLES tu majú 11 songov. Je to také best of ich hitov. Nahrali vlastne koncertný set, obsahujúci všetky ich hitovky ako "Cheers mankind cheers" , "Kill your fucking idols" a mohol by som pokračovať, každú skladbu zaručene budete poznať. Zvuk je docela divný, lebo gitara keď zadre kilo, tak vám skoro vytrhne reprák.
H 407 je Poľská, zajebište grupa. Hrajú ten typický grind/death, ktorý bol charakteristický v 90 tých rokoch. Takto zneli vtedy kapely, čo sa snažili o grindcore,ale v kapele bolo viac metalistov. Pre mňa osobne, dosť nudná nahrávka.
Zaujímavosťou sú aj preložené texty do Polštiny a to aj vrátane Agathocles. Pekná práca vydavateľov a na vinyle vyšlo jedno, už zabudnúté dielko. Či to chceš mať, rozhodneš ty!
-Lepra-

ENNOIA "Soul Sculptors" CD 2019 (Samovydanie)

Ostravská kapela ENNOIA , podľa vlastných slov hrajúca zmes deathcore/death a metalcore, nás poprosila o vyjadrenie názoru k ich debutovému albumu. Kedže nikto z nás, podobnú muziku nepočúva a ja osobne som si doteraz o sebe myslel, že mám prehľad, tak sa posledné roky strácam v návale štýlov a škatuliek. Ale beriem to ako výzvu. Dosť tvrdú výzvu, kedže už asi mesiac počúvam toto CD a to a neviem odhodlať napísať o tom niečo.
Ano, nepočúvam túto muziku, je tak ďaleko všetkému čo u mňa má hodnotu, ako minimále cesta k Jupiteru.Ale dáme to!
Po vizuálnej stránke, je to dotiahnuté k úplnej dokonalosti. Digipack, ktorý je pestrý,ako strelnica na hodoch. Pätica mladých chlapcov a so speváčkou na čele , sa nám snažia dokázať, že svetovo im to ide aj v Ostrave. Čiastočne majú pravdu, lebo zvuk zabíja a celková celá nahrávka je fakt na vysokej profesionálnej úrovni.
Hudba. To je zmes momentálne letiacich štýlov alá Jinjer a Arch Enemy. To znamená, že zoberiete pár dobrých death metalových riffov, utrigrujete bicie do podoby, že znejú , ako kozmická loď , dáte tam poriadny ženský growling, občas zatnete do čistého spevu. Má to aj groowe poriadny, ale čo mi tu chýba, je (kedže už hrám pre dav), hitovosť. Áno, očakával som viac melódií, ktoré si budem popevovať, ako z rádia a ono sa to tu deje len občas. Ale gitary už tak silne onanujú, že občas to znie, ako výherný automat v krčme. Privítal by som tu viac chytľavejších pasáží. Má to potenciál na to,ale netuším, aké sú zámery kapely. Až chce zostať v Ostrave, tak toto je nadštandardná muzika.Až chce do sveta, tak treba viac zapamätatelných melódií. Netvrdím, že ich je tu málo, ale kapela má aj na viac, lebo hrať vedia, speváčka ide ako hrom, produkcia je dokonalá, tak nevidím dôvod s tým niečo robiť!
Kapela zabŕdla do štýlu,ktorý už má celkom prísne kritériá.Toto má tendenciu stáť na pódiu , pred 20 tisícovým davom a to sa už treba riadiť nekompromisným svetom pop metalu.Áno nazval som to pop metal, nie je to hanebné, je to stav, keď už chcete osloviť poriadny dav. Táto kapela na to má, ale je na nej, ako naloží s touto devízou. Prvý krok už urobili!
-Lepra-

BANDCAMP

INSANIA „Na počátku byl spam“ LP 2017 (X Production/Redblack/Magick Disc Musick)

K tvorbe tejto kapely môže mať človek len dva postoje. Buď ju miluješ, abo nenávidíš. Nepoznám nikoho, kto povedal, že čosi od nich môže a čosi nie. Buď ťa mrazí, abo nie. Aj keď je pravdou, že zhruba v období vydania “Kult hyeny” môj obdiv na nejaký čas ustrnul a trvalo dosť dlho, kým som prišiel na chuť tomu masívnemu, podladenému smeru, ktorým sa banda vydala. No dodnes ho nemám na žiadnom nosiči, ako aj nasledujúci titul “Zapal dům, poraž strom” a hoci som ich už oba niekoľkokrát počul a nachádzam k nim cestu, fyzicky som do rúk zobral až posledný “Na počátku byl spam”. Už provokatívny titul s priliehavým motívom obalu dával tušiť, že Poly bude hrýzť do ruky s obrovským zlatým prsteňom a nenechá na hlásaní istých inštitúcií suchú niťku. No nakoniec tak učinil len v úvodnej “Nebe a Nietzsche”. Ostatné sú textovo niekde inde. Veľa streľby, veľa bolesti, krvi a negatívnych ľudských emócií a vlastností, Povedal by som, že sú značne temné, aj keď vďaka Polyho hraniu so slovami a množstvu sarkazmu sa dá častokrát až pousmiať nad ich výpoveďou. A práve toto považujem za najväčší klad súčasnej tvorby tejto bandy. Použitie rodného jazyka, ktorého bohatosť dokáže Poly využívať až skvostne. Ak by aj muzika na albume bola slabšia, texty by všetko hravo dorovnali. No v tomto prípade tomu tak nie je. Ani v tomto smere Insania nič nezanedbala a muzika sa vďaka parádnemu zvuku skvelo dopĺňa s textami a tvoria šľapajúcu entitu derúcu sa do mysle a zaliezajúcu do každého zákutia, odkiaľ ju ťažko vyhnať (ak by aj niekto chcel). Hneď úvodný, ťažký, valivý nástup sprevádzaný deklamovaným spevom, ktorý postupne graduje až v refréne exploduje, dáva tušiť, že sa budú diať veľké veci. A hoci som ho za ten rok a kúsok už párkrát otočil, stále na mňa pôsobí rovnako ochromujúco. Zdrapí ma do pazúrov a trasie mnou na všetky strany a do tváre mi prská sliny, že chcíplo nebe. Rovnako mi berie dych, ako perfektne vyznejú jednoduché nápady prizdobené kudrlinkami no zbytočne neprearanžované. Podobne na mňa fungujú aj ďalšie songy. Všade si nájdem stále čosi, čo ma aj po x-týkrát poteší a nadšenie neprechádza. Je jedno, či je to “Ať kypí žluč”, ktorá je tak slizko vtieravá a znepokojivá svojou atmsoférou, ako aj rytmikou a jednoduchými klávesami. Text je pritom parádne trefný na dnešnú dobu. Abo “Co zní temně musí ze mě”, ktorú otvorí škripot klávesovej linky. Svojou jednoduchosťou konkuruje starším veciam amíkov Prong, no prekonáva ich zaujímavejšími bicími, ako aj gradáciou songu smerom k refrénu. Prekvapí klavírové sóličko. Je to kumšt ako sa patrí. Veľmi dobre znie aj vyhrávka znejúca ako hraná na sitár pred refrénom “Mokré sny o smrti”, čo je vec, kde sa striedajú pomalé slohy s nadupanými uháňajúcimi refrénmi. A takto by som mohol vytiahnúť z každej veci čosi, no je to zbytočné. Radšej raz počuť ako x-krát čítať. A verte, že len raz počuť nebude stačiť. Tento album Insanie núti do opakovaného počúvania, ktoré asi prestane až s vydaním nového. Najlepším dôkazom je, že ani po tak dlhom čase stále necítim potrebu ho odložiť a vypočuť si aj nejaké staršie. Už aby tu bol ten nový, to by mohlo zlomiť to kúzlo, ktorým som spútaný. Je len jedniná vec, čo mi extra nešmakuje. A síce vinylový bonus elektro verzia staršej veci “Letíme dál”. Radšej mám originál z cd “Out”. No to je len drobná škvrnka, ktorá sa však netýka albumu, ktorý je dokonalý, ale len bonusu. Ak ešte nedržíš a nepočúvaš. neváhaj.

-Majto C.-

Facebook

Ať kypí žluč - video

OKTHOBERFEST 2019 - 5.10.2019 Trenčín, Klub Lúč

Tento rok mi všetko trvá neskutočne dlho, tak aj tento útvar bude skôr spomienkou ako reportom v pravom slova zmysle, bo mi spod rúk lezie až mesiac po konaní akcie.

Toho večera bolo sychravé jesenné počasie. Nepríjemný chlad ale neprenikol do útrob klubu, kde sa zišla síce početná spoločnosť, no pravdupovediac som čakal aj trošku väčšiu účasť. Najmä vzhľadom k tomu, že sa akcia zredukovala len na jednodňovku a playlist bol nabitý vcelku zaujímavými bandami. Opäť raz zvíťazila u mnohých lenivosť a chuť zúčastniť sa akcie len na sieti. Každého slobodná voľba. Ďalším prekvapením bolo, že hoci bol začiatok avizovaný na 20-tu, začalo sa na Trenčín relatívne skoro. Ešte do 21-ej chýbala nejaká tá štvrťhodinka.

Program otvorila mladá skupinka ľudí kol trnavského Kubíku, pod názvom AHOJ. Hudba, ktorú štvorica produkuje miesi v sebe rôzne vplyvy. Chvíľami staré francúzske emo, chvíľami drsný crustoidný punk s hysterickými jačákmi, aké by som od tak útlej dievčinky nečakal. Kde tu klepanica s psycho gitarou jak od novozélanďanov Hollywoodfun Downstairs (ktorí tu hrali na prvom ročníku), potom zas melodická gitarka. Zaujímavo namiešaný koktail, ktorý však trval len chvíľku, bo kvartet po cca štvrťhodinke dohral. Pekný začiatok.

Po krátkej pauze a dlhom ladení gitary začali ďalší trnavabojs WILDERNESS svoj šialený punk set, kde zazneli veci známejšie aj menej známe. Nechýbali ani Denisove prejavy medzi skladbami, hoci sa mi zdali také menej trefné a kratšie ako obvykle. Možno chlopi nemali svoj deň. A možno som len rozmaznaný všetkými ich vystúpeniami, čo som doteraz videl. Škoda toho zvuku. Tá gitara narobila šarapatu.

Ďalšou položkou sa stala bystrická štvorica PIVNICA, ktorí hneď skraja spustili príval svižného, melodického hardcore-punku. Bubeník hnal kapelu furt dopredu, no nechýbali ani rôzne rytmické zmeny a vsuvky, ale gró tvorili rýchle tempíčka. Gitarák dával vcelku zaujímavé riffy. Pri mnohých som si v duchu spokojne zamľaskal. Aj spevy boli fajn. Musím povedať, že ma to ohromne zaujalo, dokonca viac ako ochutnávka ich čerstvého albumu na nete, kde mi najviac popod fúz nešli spevy. Síce som si nestihol od chasníkov kúpiť ich asfalt “Fragmenty”, no isto to napravím. Ich výstup ma presvedčil o kvalitách ich tvorby.

Po trojici domácich spolkov prišiel rad na prvého cezhraničného hosťa v podobe českej crustovej úderky RISPOSTA. Od prvého momentu suverénne najmasívnejší zvuk (2 gitary robia svoje), keď po pomalom úvode rozpohybovali postavy pod pódiom do šialených kreácií. Potom už len masívna likvidácia v svižnejších tempách udávaných nekompromisnými bicími. Rytmika celkovo parádne bublala pod ostrým sekaním gitár, ako aj dvojhlasným revom gitarákov. Takto to mám rád. Songy krátke, úderné, občas s rôznymi zmenami temp, no ani na chvíľu nenudiace. Myslím, že táto banda bola pre mňa vrcholom večera.

Úplný záver obstarali hostia z Junájtidkingdomu BAD BREEDING. Pustil som si pred koncertom nejaké veci na nete z ich debut-albumu a nejak ma to neoslovilo, bo mi to prišlo ako klasický, ničím odlišný anarcho-punk počiatku 80s v štýle Crass, Flux a pod. No tradične som spoliehal, že koncert bude iný. Dobre som predpokladal, hoci úvodné songy v strednom tempe a jednoduchšej aranži na mňa nerobili extra dojem, no potom prišlo prekvapenie, keď banda začala zrychľovať, meniť tempá, objavovali sa melódie. A hoci sa stále zjavovali odkazy na počiatky anarcho-punku, boli vhodne vsunuté do modernejších (tradičný svižný hardcore-punk, nie žiadne metalcorové odpadky). Ich songy to pekne oživovalo. Štvorica mladíkov šlapala naplno a ich výstup len tak sršal energiou. Spevák zliezol pod pódium a v rámci možností mikrofónového kábla sa pohyboval medzi poskakujúcimi postavičkami. Gitarák občas sekal celkom prazvláštne party, no s monotónne duniacou basou (pričom basák nehral vôbec nudne, len šiel svoju linku nekompromisne stále dokola) a nápaditými bicími to tvorilo vcelku zaujímavý celok. V konečnom dôsledku sa mi ich muzika aj ohromne pozdávala. Bolo to niečo málo počuté a svojím spôsobom originálne. Takto namiešaný mix dnes nehrá zas až tak veľa kapiel. Po ich polhodinke bol koniec. Ani neviem koľko bolo hodín. Klub som opúšťal s dobrým pocitom, spokojným úsmevom a samozrejme aj s náručou platní. Kto ten večer sedel kdesi inde môže len ľutovať. Okthoberfest tradične predstavil popri známejších menách aj tie menej počuté, no rovnako zaujímavé. Dúfam, že o rok sa vidíme v značnejšom počte.

-Majto C.-

AGATHOCLES / IRON BUTTER split 7"EP 2018 (Kooperácia)

Agathocles-u, nikdy neni dosť, že ano? hehehe Teraz nám Belgická legenda pripravila, poopravím sa, pozliepala, dve skladby. Pravdaže muzika bola nahratá v inom čase a mieste, ako spevy, ale na to sme si už nejak zvykli od nich. Uťahané, viac menej v strednom tempe sa vlečúce songy s fakt divným spevom.Ako keby sa nejaký škriatok snažil hrať mince core. Počul som od nich už lepšie veci a tento materiál radím k ich priemerným ,až podpriemerným nahrávkám.
IRON BUTTER sú z New Yorku a hrajú zmesku grind/noise a občas mi pripomenú v lepších chvílkách Sore Throat. Veď sem nacápali rovno 14 výbuchov. Hrajú celkom počúvaťelný noise. Zvuk je na pomedzí štúdia a skúšobne a celkom im sekne.
Až si fanatik a chceš mať kompletnú diskorafiu AG, tak neváhaj!!!!!
-Lepra-

BANDCAMP

MATKA TERESA / SUFFERING MIND split 7"EP 2014 (kooperácia)

Nejak som na toto EP zabudol. Takže napravíme to.
MATKA TERESA je Holandské trio (bicie,gitara,spev), hrajúce grindcore.Nič proti,ale toto je fakt desný zvuk.Poviem vám na rovinu, najviac ma tam desí ten zvuk vokálu.To jemné pískanie, ktoré je čiste technickou chybou nahrávky je už na hranici únosnosti. Pri lepšom zvuku by to bola parádna, intenzívna nahrávka.Takto mám fakt problém to dopočúvať!
SUFFERING MIND, Poľský grind, tu capli, záznam z koncertu s klasickým, neupraveným, koncertným zvukom. Keď si toto odmylíte, tak sa na vás vysype, intenzívny grindcore. Krátke šlehy, ktoré za lepších podmienok by roztrhli lebku.
Celé EP trpí strašným zvukom, čo je fakt škoda, lebo muzika naňom je parádna!

-Lepra-

MATKA TERESA
SUFFERING MIND

NAPALM DEATH IS DEAD / PISSDEADS split MC 2019 (SSGC)

Rišo na svojom labelíku, terorizuje každého slušného kaviarenského metalistu!! DIY ako hrom, kazeta v 50 kusovom náklade a bordel určený naozaj , len pre zasvätených.
NAPALM DEATH IS DEAD, je legendárna noise core formácia z Japonska a ešte predtým, ako napíšem niečo o nahrávke, tak musím povedať moju obľúbenú story, ktorú vyrozprávali členovia tejto formácie, Jančimu z SMS. Ten ich názov vraj tak pobúril jedného fanatického fanúšika Napalm Death, že sa im vyhrážal smrťou.
Najdete tu len jeden song, čo je čistá improvizácia, nahratá v skúšobni SMS. Po ťažkom rozbehu sa na vás vyvalí klasicky noise core. Basa/bicie a hluk ako hrom.
PISSDEADS  je one man band, lepšie povedané noise core projekt z Ruska Klasický raw noise core, sekunové zárezy, garážový zvuk, ktorý je poriadne prebudený. Až chcete roztrhať reprák, toto je na to ideálne!
-Lepra-

PISSDEADS

LIMOKID ZINE 2019

Čas plynie, svet sa točí a občas sa na denné svetlo z podzemia vyhrabe nové číslo Romanovho fanzinu. Opäť raz v neobvyklom formáte s jeho typickou grafikou (aj gramatikou), no tradične aj obsah je bohatý. Ako príloha je samolepka s titulnou grafikou, aka havranom so smrťou v pazúroch. Prečítať si môžete obsiahle a podrobné rozhovory s “nestormi” SK scény z rokov 90-tych, konkrétne so Slimákom z banskobystrickej NYHC úderky M.S.R., abo s Lochym (Testimony, Plusmínus...), či s mladšou a novšou krvou v podobe “londýňana” Louisa Gina abo tepličáka Martina Prysa, spievajúceho v anglickej bande Dead Mans Chest. Zaujímavé sú nielen informáciami o kapelách samotných či scéne, ale aj hojným presahom do rôznych iných tém a oblastí. Skrátka fajn čítanie, ktorého by som prijal aj väčšie porcie a častejšie. Nebolo vytlačených extra veľa kusov, takže ak niekto nemá a túži jeden vlastniť, nech skúsi...

-Majto C.-

Amentma

SEDEM MINÚT STRACHU / MORAL DISCO EATER split MC 2019 (SSGC Rec)

Už som dlho nič nerecenzoval od našich megaaktívných noiserov SMS. A tu mi Rišo posiela, hneď kazetu, ktorá vyšla na jeho vlastnom labeli v náklade 50 ks. Tak to má presne byť, toto je grindcore od srdca a nie od peňaženky.
SEDEM MINÚT STRACHU drhnú svoju klasiku, 22 bordeloidných noise core vecí, nahustených do jedného tracku. Už ako vždy, aj teraz spomeniem, že je to pocta velikánom noise core, aké sa produkovalo na začiatku 90 tych, rokov. A ja som rád, že práve oni sú zo Slovenska. Moja pocta, ako vždy.
MORAL DISCO EATER sú noiseri z Japonska a drhnú presne to isté, čo SMS, čiže, totálny raw noise core s garážovým zvukom. 8 vecí, tiež zliatých do jednej hnusnej, špinavej, hlučnej hmoty.
Až miluješ, nie je čo riešiť!
-Lepra-

SMS

JACK / SETE STAR SEPT split advance CDr 2019

Od chlapcov z JACK som obdržal toto CDr, čo je vlastne taká predzvesť split 7"EP, na ktorom by mal tento materiál v tejto podobe , aj vyjsť. Otázne je, kedy a kde, ale tým sa teraz nezaoberajme, veď chlapci tento materiál predávajú na koncertoch aj v tejto CDr forme.
JACK tu nastrúhali 4 songy, fakt kvalitného a parádne znejúceho grindcore. Zvuk je hutný,až metalový a hudba, to je čistá učebnica, ako vyzerá a ako by mal vyzerať grindcore. Spev je trocha sprastený a hodí sa tam. Po zvukovej stránke sa jedná u tejto kapely o absolútny TOP, čo som zatiaľ od nich počul.
SETE STAR SEPT je Japonské duo, ktoré za krátky čas zo seba vysoplilo toľko splitov, že to človek ani nemôže všetko stihnúť! Duo basa/bicie, produkuje klasický, bordeolidný grindcore, kde predpokladám, je to celé založené na improvizácii. No a tento štýl ide Japoncom, jednoznačne najlepšie! Zvuk je poriadne podzemný, no povedzme  o poschodie vyššie, čiže garážový. Dokopy 5 skladieb, ktoré znejú celkom zaujímavo.Počul som už pár splitov od nich, ale tento je  jeden, čo sa týka nápadov, z tých lepších.
Dúfam, že to vyjde aj oficiálne, na vinyle, lebo sa jedná o celkom zaujímavý kúsok.
-Lepra-

JACK

MAKE VINYL OR DIE!!!!

                                Dr. SLAYER - bass BLACKMAIL  (ex-HUMAN ERROR)


FROM ASHES RISE "Silence" 12"LP 


Táto Portlandská kapela, urobila niečo také, čo ešte nikto pred ňou neurobil. Znie to dobre a dokázali každému, že existuje aj iný pohľad na vec, ktorej sa predtým hovorilo crust, alebo D-beat, alebo Hardcore. Podľa mňa ich prvé dva albumy sú najlepšie, potom tam už bolo priveľa melódie.

DISCHARGE "Hear Nothing... LP

Čo povedať o tejto klasike, ktorá pohla celým jedným hnutím a vzniklo tisíc kopíriek tejto kapely a aj najväčšie metalové hviezdy už spracovali aspoň jeden song od nich.

NAPALM DEATH "Grindcrusher Tour "Bootleg LP

Toto nie je oficiálne vydanie, ale znie veľmi dobre a jeho zaujímavosťozu je to, že už tu hraje zostava z albumu "Harmony Corruption", ale neboli ešte tak zohratý a znejú tu len skladby z prvých dvoch albumov plus z Ep "Mentally..

WORLD BURNS TO DEATH "Sucking Of The Missile Cock" LP

Portland vyvrhol aj túto kapelu, v zástupe lepších a lepších kapiel. Toto je vlastne jedna superskupina, kedže každý člen ,hráva aj v inej kapele. Neskutočná energia a zaujímavé "spicy sóla" sú charakteristikou tejto platne. Tento album sa nedá vynechať.

ERADICATE "s/t" LP

Pomerne neznáma ,Nemecká kapela. toto bol ich prvý album a nazval by som to, ako raging hardcore, čo je asi najlepšia škatuľka. Vydali ešte aj iné albumy,ale tento je ich najlepší.

SWARM / MARESVIN split 7"EP (samovydanie) 2013

Dvakrát Dánsko, dvakrát grindcore. Trocha staršie EP, al to nemení nič na fakte a navyše som to kúpil vo výpredaji.
SWARM je klasický príklad toho, ako sa v Škandinávii, pristupuje k muzike. Natočíte celkom obstojný materiál, vyjde to a potom sa rozpadnete. Celé čo zanechala táto kapela, sú tri songy. Pískajúce gitary, poriadna energia a nálož grindcore, ako sa patrí. Nie je to len čiste o rýchlosti, lebo docela dosť často sklznú do sludge pasáží a gitarista sa v nich celkom cíti doma. Ich muzika je celkom premenlivá a nenudiaca. Škoda, že sa rozpadli, mohli natočiť ešte zopár skvelých nahrávok!
MARESVIN už nie sú žiadny nováčkovia, ich prvá nahrávka vyšla už v roku 2012 a odvtedy každý rok chrlia splitko za splitkom. Vo svojej muzike skĺbili naraz toľko štýlov, že výsledok je pre mňa celkom rozpačity. Mieša sa tu všetko, naozaj všetko, od grindcore, cez thrashcore, heavy metalové riffy a vokálov, koľko len chcete.Dominuje ukričaný, ktorý ten chaos v muzike ešte znásobí. Je tu pár skvelých vecí, no ten chaos ,čo sa na vás vyvalí a kým to spracujete, potrvá dosť dlho a neni isté, či si to pustíte znova. Pre mňa až príliš veľa bordelu.
Obal je nádherný, len niekto zabudol povedať kapelám, že úrovne zvuku , treba zosúladiť.Vyznie to tak, že SWARM reve a MARESVIN hrá potichu.
-Lepra-

SWARM
MARESVIN

OBSCENE EXTREME FESTIVAL 2019

Po troch rokoch som sa znovu vrátil na známe miesto v Trutnove do areálu Bojišta, aby som tu strávil 4 dni v tej najlepšej spoločnosti, pri najhlučnejšej a najrýchlejšej šialenej muzike. Odchod teda v stredu pred obedom, za volantom Miňo Fog, ako spolujazdci Kovovlad a jeho polovička. Cesta nekonečná, pokokot obchádzok a rozdrbaných ciest. Príchod na miesto konania až niekedy podvečer. Dnešný program nebol pre mňa až na pár mien moc lákavý. Telex nám ušli o chlp, akurát sme sa rozkladali a pripravovali si spanie na najbližších pár nocí. Konečne sa dostávame do areálu, zoznamujeme sa hneď s prvou novinkou festivalu, čipom ktorý slúži ako digitálna peňaženka a vystriedal tak kupóny, ktoré tu roky fungovali ako festivalová mena. Celkom príjemná zmena aj keď šomranie na to že išli aj ceny hore si niektorý neodpustili. Môj odkaz, ak sa ti niekde nepáči jeb na to a ostaň doma. Ušetríš nervy sebe aj ostatným. Druhou pozitívnou zmenou bol veľký výber pív od rôznych malých pivovarov, ktoré boli skutočne kvalitné a zaujímavé. Takže neostávalo nič iné ako nabiť čip a začať ochutnávať. Prvou kapelou, ktorú som seriózne pozrel boli japonskí punkáči Warhead. Škoda však, že s nimi prišlo hneď aj prvé sklamanie. Kapela je na scéne cez 25 rokov a celkom som sa na nich tešil, no dnes im to nevyšlo. Malo to aj svetlé chvíle a občas to šlapalo, no bolo to málo na to, aby ma presvedčili. Zato Oi Polloi to po nich rozbehli na plné gule. Od začiatku nasadenie na maximum a aj napriek tomu, že z nahrávok ich poznám minimálne, zabralo to hneď na prvú šupu. Rýchli, úderný punk hard core so silným politickým odkazom, zborové refrény burcujú celé bojište a pri hitovke Donald Trump Fuck You!!! je pod pódiom poriadne horúco. Vrcholom punkovej stredy boli anglický veteráni G.B.H. a to, že patria skutočne ku špičke punku pochopil určite hneď každý. Hodina punk´n rollu v podaní tejto štvorice ubehla ani neviem ako a bavilo ma to skutočne parádne, čím naplno potvrdili úlohu headlinera dnešného večera. Následné premiérové premietanie Čurbyho dokumentu už nedávam. Premáha ma únava a pomotaný odchádzam do stanu.

Štvrtok ráno ma v spacáku celkom slušne klepe. Môj prvý dojem, že je to s chlastu sa vytratí po zistení, že teplota ráno celkom fajne klesla. No ked však zistím, že mi do rána niekto vybielil peňaženku a to priamo v stane, klesá aj moja nálada. Mám ale na tom aj ja svoj podiel viny a aj napriek tomu, že sme sa o tom po ceste viac krát bavili, nebol som dosť opatrný. Náladu si však ale nemienim kaziť. Do areálu bojišťa sa vraciame na posledných pár songov grindovej brúsky Burst pôvodom z exotickej Novej Kaledónie. V živote som nepočul o žiadnej inej kapele z týchto končín, tak aspom zo zvedavosti obzerám. Corrupt Moral Altar sa pár dní pred Obscenom ukázali aj u nás v Čadci a Bratislave. Neni to zlé, ale chýba mi tomu energia. Občas chlapčiská zaberú no potom to celé padne a tak je to po celý čas ich setu. Možno že im len nesadol ten skorý hrací čas. Nerve Grind je pomerne nová banda z LA. Vonku je akurát ich horúci split 7“EP s českými Needful Things a tak bolo ich účinkovanie na tomto ročníku úplne vhod. V klasickej trojčlennej zostave šliapli na plyn oveľa viac ako ich predchodcovia. Minútové grind violence nápeky boli obohatené o rôzne noise ruchy, hluky a pískanie. Pre mňa prvé prekvapko!!! Podrido z Mexica namiešali zmes crust grindu a nasratého old school hard core s typickým mexickým temperamentom. Práve toto by som si oveľa viac vedel predstaviť v malom nabitom klube no aj takto na veľkom pódiu znelo veľmi dobre. Ďalšou kapelou ktorú som si tento deň nechcel nechať ujsť boli The Public. Úprimne som sa z ich účasti na Obscene moc potešil. Na pódiu opäť vo štvorici s dvomi gitarami, čo jednoznačne prospelo zvuku. Zahraté ako vždy s maximálnym prehľadom a nasadením, odzneli staršie aj novšie skladby a aj napriek tomu, že Public nie sú typická obscénna kapela, odozvu mali super. Po nich nasledujú ďalší slováci, Adacta. Metalický crust kolovrátok rozhýbal dav pod pódiom ešte viac. Temné vyhrávky sa striedajú s rýchlymi crustovými palbami. Štvorica si užíva svoju premiéru na bojišti a vo vzduchu sa začína víriť červený prach.

NOISEM

Trio Noisem sú z Marylandu a patrili medzi bandy, ktoré som si v programe poznačil červeným. Moja úplne prvá skúsenosť, teda až na pár internetových posluchov a môj tip vyšiel. Skvelé prekvapko a spokojnosť veľká. Modernejšie poňatý death grinding so silným trashovým základom. Hodne technické a pomerne komplikované no aj napriek tomu pohybovo živé. Po pol hodinke besnenia ich striedajú ďalší amíci tentokrát z Texasu, Cryptic Void. Opäť death grind líznutý trashom, s aktívnym Frankom Fearmanom za bicími a ostatnými členmi, ktorý sa tiež ukázali vkope iných kapiel. Oproti Noisem však akoby ubrali plyn. Vlani v Budapešti v klube to bola parádna jazda, dnes im to na tomto veľkom pódiu nejak nešlapalo. Škoda, no nie vždy to vyjde. Po dvoch amerických kapelách nasledujú dve z opačného konca sveta, z Japonska.

FINAL EXIT

Pochabé dou Final Exit si ubrali zo svojho hracieho času a Hisao stále len ladil svoju gitaru v ružovom otieni a nič sa nedeje. Až po niekolkom upozornení zaznieva „Are you ready??? Its Show Time!!!“. A v momente sa spúšťa zbesilá jazda. Ryohei má bicie rozložené na boku pódia tak, aby boli s Hisaom oproti sebe. FxEx sú absolútne nenahraditeľnou kapelou. Toto sa nedá nijak napodobniť, toto jednoducho vedia robiť len oni dvaja. Melodické vyhrávky, rock´n rollového až heavy metal štýlu striedajú kakofonické explózie. Po 15 minútach obaja skončia v dave a je po všetkom. Pripravené sú ďalšie legendy japonskej scény, Forward. Miňo to po včerajšom sklamaní z Warhead vynecháva no a robí obrovskú chybu. Toto bola úplne iná liga. Frontman Ishiya sa hneď z úvodu vrhá do kotla pod pódiom, kde priamo v moshpite dáva prvé songy. Toto je základná škola japonského HC punku!!! Nasadenie, parádny zvuk a nasranosť, ktorá z toho sršala premenili toto miesto na skutočné bojište. K tomu provokačné spevákove komentáre typu „we are japanese, can you speak japanese???“ prilievali ešte viac paliva do kotla. Po japonskej tsunami ostávali na večer štyri bandy z USA. Štyri veľké mená. Misery Index to odpálili so skladbou s úplne prvej nahrávky, ktorá je pre mňa stále jednou z top z ich bohatej discografie. Takže hneď z úvodu som spokojný a to samozrejme pretrváva až do konca ich setu. Bezchybne zahratý death grind s rôznymi pestrými zmenami pod taktovkou sympatického frontmana Jasona. Moja pozornosť sa aj tak najviac sústredí na excelentné zručnosti bubeníka Adama Jarvisa. Vidieť ho takto z blízka, to som si veruže nemohol nechať len tak ujsť. Aj napriek tomu, že Misery Index nepatria u mňa k často počúvateľným záležitostiam, bolo toto ich vystúpenie parádne. Dropdead mám tu česť vidieť konečne po prvý krát. Kurvááá, to bola strašná jazda. Extrémny hard core v tom najlepšom prevedení. Pod pódiom to tiež patrične vrie a kapela dostáva parádnu spätnú väzbu. Z vokálneho prejavu speváka Boba ma až mrazilo v chrbte. Nechýbali samozrejme jeho trefné komentáre pomedzi skladby, čím len potvrdili, že Dropdead neni len o parádnej muzike, ale že je to kapela čo má stále svoje presvedčenie za ktorým si pevne stojí. Žeriem ich už roky, no až teraz som pocítil ich pravú silu. Na rade je banda, na ktorú je zvedavá väčšina návštevníkov. Headliner headlinerov, Cannibal Corpse. 

CANNIBAô CORPSE

Korene amerického death metalu. Akonáhle sa táto mašina rozbehla, rútila sa vpred obrovskou silou a ničíla všetko čo jej stálo v ceste. Corpsegrinder si v momente vytvára na pódiu rešpekt a dáva najavo, kto je na pódiu pánom. Jeho upozornenie, že si neželá stagediving (čudné, keďže väčšina kapiel si práve toto na obscene užíva) je patrične vyslyšané a na pódium sa odváži skutočne len minimum odvážlivcov. Cannibali odohrali najdlhší koncert tohto ročníka. Profesionálne zvládnuté a bez chyby odohraté hitovky z celého ich obdobia nemohli sklamať a verím, že každý kto prišiel do Trutnova kvôli nim nemohol byť sklamaný. Poslednou kapelou štvrtkového večera boli ďalšie legendy amerického hard core punku Negative Approach. Ďalšia kapela, ktorá to drhne na scéne už poriadne dlho a pomaly sa môže radiť k veteránom. Toto som si šiel pozrieť pekne z blízka. Trochu som sa obával ako ich publikum príjme práve po Cannibaloch, ale moje obavy opadli po prvých tónoch. Jednoduché rifi s výraznou basou, zborové vokály, jednoducho punk as fuck show na plné gule. Peklo na pódiu aj pod pódiom. Gitarista po celý čas otočený chrbtom, nie toto nebol žiadny positive hard core, toto bolo čisté zlo. Na samotný záver ostávali už len tri performance zamerané na bolesť, S/M, vešanie na háky a podobné zvrátenosti, ktoré či už sa to niekomu páči alebo nie, patria neodmysliteľne k tomuto festivalu. Pozrieme s Miňom všetky tri vystúpenia a večer zakončíme v pivnom stane, kde sa už všetci grindery, metloši a crustery nechávajú unášať v rytme divokej disco music. Báchame pivá, zakecávame s kadejakými postavičkami a do stanu sa dostávam už za vidna.

Piatokové ráno je o čosi teplejšie ako predošlé. Všetky dôležite veci som mal tento krát už bezpečne pod hlavou, nič ma tak neprekvapuje. 

LITTLE PUPPY PRINCESS

Ranný šluk, štamperlík pálenky, umyť papuľu a plán je jasný. 11:00 Little Puppy Princess. Táto šialená trojica z Južnej Kórei nám už vlani na našom turné 7M$ v Ázii vyhodila poistky svojim koncertom v Soule. Ich bubeník Yuying je poriadne aktívny chalanisko a okrem toho, že hrá v niekoľkých bandách, prevádzkuje D.I.Y. live house studio v Soule. LxPxPx predviedli poriadne divoký grind core s power violence vplyvmi. Presne toto som potreboval na prebratie. Tí čo máte radi radi extrémny grind výplach určite sa po tejto kapele popozerajte. Crippled Fox boli jediným zástupcom maďarskej scény a hanbu veruže nespravili. Sú už pomerne zabehnutou kapelou a svojim rýchlim a energickým trashcore v štýle 80tych rokov roztancovali bojište. Celé to s poza bicích hnal ostrieľaný bicman Mark (S.O.T.E., Chappa´ai) a nikto z trojice nezaváhal ani na sekundu. V podobnom duchu sa pokračovali aj ich kolegovia zo susedného Rakúska. S Insanity Alert som sa do teraz nestretol ani len náhodou a tak som bol zvedavý, aj keď po pravde si ja ten trash metal moc nejdem. Malo šťavu, náboj aj dobrú dávku humoru a nadhľadu no aj napriek tomu ma ich vystúpenie až tak nevzalo. Odbehol som tak na jedlo, Valáškov falafel vládol po celý víkend každý deň, a pred pódium som sa vrátil až na poslednú skladbu, cover Iron Maiden upravený do trashcore verzie Run to the pit, Mosh for your life. Nasledujúcich pár kapiel vynechávam. Pobehujem po areáli, motám sa po distárch a do diania sa vraciam až na Angličanov Active Minds. Cez 30 rokov aktívne bratské duo to vie aj po rokoch parádne rozbaliť. Jednoduché, chytľavé punkovačky, radikálne sociálno politické texty a maximálne presvedčivý prejav strhli peknú melu. Bob a Set sú síce výzorom páni v rokoch, no v srdci majú stále mladícku dravosť, ktorú som im veril žral po celý čas čo boli na pódiu. Sublime Cadaveric Decomposition hrali na obscene už viac krát. Tento francúzsky death grind mám celkom rád. Na pódiu sa objavujú v oklieštenej zostave len s gitarou. Neviem či to bolo spôsobené práve tým, ale aj keď sa všetci traja snažili ako sa dalo, až tak ma to nebralo. Po pár skladbách to vzdám a idem si po pivo. Vo francúzsku ostávame aj s ďalším šialencom a jeho uletenou one man performance.

MR.MARCAILLE

Mr. Marcaille predviedol to čo bojište ešte nezažilo. Pán v rokoch, len v trenírkach so svojim violončelom, dvomi kopákmi a china činelom. Presne takto si predstavujem našeho Rada keď ho to už s nami prestane baviť. Bolo to šibnuté, uletené, s perfektným nápadom a poriadnou dávkou humoru. Netuším nakoľko to mal dopredu pripravené a koľko z toho bola improvizácia, ale v tomto prípade je to úplne jedno, pretože to bolo skvelé. Na rade sú ďalší anglický punkový veteráni Anti-System. Ďalšia parádna divoká jazda v štýle punk as fuck a už z názvu ti musí byť o čo tu pôjde. Traja páni a dve dámy, ktorý podľa vzhľadu majú čo to za sebou dávajú jeden politický song za druhým. Spevák je tak nabudený, že behá z jednej strany na druhú a vyzerá akoby mal každú chvíľu vyletieť z kože. Po tomto punkovom besnení je čas na posledného zástupcu z krajiny vychádzajúceho slnka. Viscera Infest boli ďalšou z kapiel ktoré som si už dopredu poznačil zvýrazňovačom. Hlavným dôvodom bol samozrejme bubeník. Kurva takú rýchlosť čo má tento výzorom aj postavou neplnoletý chlapček v rukách to sa len tak hocikedy nevidí. Šialený maník ktorý dával na ritmičák strašné palby. Hudobne je to taký gore death grind štýlovo zaraditeľný k starým mexickým Disgorge, no tento chlapec ich posúva do úplne inej dimenzie. No a samozrejme nechýbal cockroach mosh. Cez pauzu drem rýchlosťou svetla doplniť pivčisko a rýchlo naspäť chytiť nejaký dobrý flek. Je čas na brazílsku grindovú legendu

ROT

Rot. Priznám sa že na toto som sa kurevsky tešil no zároveň sa vo mne bili pocity ake to asi bude bez Marcela. Jediný pôvodný člen gitarista Mendigo a zo starej zostavy ešte basák Alex. Obaja speváci a bicman sú o generáciu mladší nováčkovia. Kurva som nervózny a netrpezlivo čakám čo sa bude diať. Prvé odklepanie a jeb. Strháva sa totálne grindové peklo. Žiadne keci, žiadne pauzy, nonstop ten najsurovejší grind core nájeb. Rot jebali do ľudí jednu pecku za druhou a nedali nikomu absolútne žiadnu šancu vydýchnuť. Bez obáv môžem prehlásiť, že Rot boli jednou z najlepších kapiel celého fesťáku. Nasledujú Psycroptic. Technický, natrigrovaný death grind z Austrálie. Pozerám asi tak dve skladby zo zaujímavosti a si aj preto, že by som doma niekde našiel ich prvé CD. Nezabralo, volím jedlo. Vraciam sa akurát Low Life, čo je kapela členov Cryptic Slaughter, hrajúca skladby koho iného ako Cryptic Slaughter. Nikdy som nebol nejakým vášnivým fandom tejto grupy ale musím uznať, že to bolo super. Kapela mangluje naplno čo to dá, pod pódiom sa spúšťa nonstop mosh pit a vzduch je v momente plný rozvíreného červeného prachu. Low life ukončia svoj set presne 22:00. 

REPULSION

Odpočítavam každú minútu z pauzy, hľadám čo najlepší flek a čakám na môj vrchol tejto štvordňovej party. Dámi a páni, Repulsion!!!!!! Scott Carlson a Matt Olivio stáli v roku 1989 pri zrode legendárneho albumu Horrified. Jediný album stačil na to, aby sa stali kultom. Túto legendárnu dvojku dopĺňa bubeník par excellence, Chris Moore. Treba ti aj písať kde všade jebal bubny???? Myslím si že nie, a ak, tak googluj. Tento jednošlapkový ďábel k nim zapasoval svojim punkovým štýlom úplne bohovo. Z pódia letí paľba za paľbou, Scott breše ako besná beštia a celý album Horrified postupne ožíva. Repulsion ma odjebali do úplne inej dimenzie. Môj dávny sen je splnený a ja sa ešte niekoľko minút po tomto všetkom neviem spamätať. Vitamin X ma ale veľmi rýchlo vrátia späť do reality. Energetická bomba a preplesk z každej strany. To je hard core v podaní tejto štvorice z Holandska. Spevák neobstojí s mikrofónom ani chvíľu. Nonstop circle pit, skoky z pódia, šiltovky do hora. Zabijácka mosh party so všetkým čo k tomu patrí. Po tejto dávke vitamínov som taký oplieskaný a uhučaný, že zvyšok programu sa mi nejak zlial dokopy. Posledné kapely som už nejak vážnejšie nesledoval. Motal som sa hore dole, zakecával sa s kadekým až do skorých ranných hodín. Vychutnával som si plnými dúškami nielen pivo, ktoré mi už tretí deň stále neskutočne bralo, ale aj celú atmosféru tohto pre mňa magického miesta.

Sobota. Posledný deň šialenstva. Netuším akým zázrakom sme s Miňom hore už pred desiatou. 

TANTALUM

Prvý na programe sú Tantalum z Texasu. Nová kapela Franka a ďalších členov Cryptic Void, 50/50 a iných. Za mikrofónom sympatická brčkavá Alice. Tu v Trutnove je to ich prvý koncert mimo domáceho Houstonu. Podľa mňa to bolo lepšie ako Cryptic Void vo štvrtok. Viac grind, menej metal. U Psychocontrol im aktuálne vyšiel prvý sedempalec a ten samozrejme aj končí v mojich rukách. Srbský old school trash metal Nadimac mi po texasanoch nejak nejde pod kožu. Snažili sa, no nestačilo to. Zato Dark Horse z Austrálie ma potešili oveľa viac. Špinavý disbeat crust mi takto pred obedom sadol úplne že parádne. S chalanmi sme sa stretli pred tromi rokmi v Japonsku a od vtedy sa vôbec nič nezmenilo. Stále ženú vpred svojho temného koňa a nepovoľujú uzdu. Cruel Face z Brazílie pokračovali v predobednom menu. Často sú označovaný ako bokovka Rot, ale to len kvôli Alexandreovi ktorý tu drhne gitaru a vokály. Drhli taký zvláštny grindom reznutý hard core zasmradený južnou amerikou. Občas málinko chaotické, ale šmrnc to malo. Tu som sa na pár kapiel prestal venovať hlavnému dianiu. Moje telo začínali zmáhať predchádzajúce dni a predstava toho čo bude ešte dnes na programe mi zavelili na oddych. Niekoľko mien tam skoro vôbec neregistrujem. Späť od deja ma vracajú až Moravskoslezský How Long. Crustový mangel a nonstop kolovrátok. Na pódiu ich je ako hadov. Dve gitary, dva vokály tak to muselo fungovať aj keby nechceli. Ale oni práveže chceli a to poriadne. Takého toho surového crustu tu bolo tento rok pomenej a How Long to zvládli bez problémov. Toto ma fakt bavilo. Ich krajania, znovu obnovený Purulent Spermcanal zas vrátili na pódium dávku gore grindu. Ale toho skutočne poctivého, nielen tuca tuca dookola. V ich podaní mi to reže. Cítiť obrovský vplyv starej školy čomu odpovedal aj cover Dead Infection so Simonom z Pulmonary Fibrosis ako hosťom za mikrákom. Tučný podladený zvuk, harmonizer na vokáloch a bublajúca zbustrovaná basa ....... Belgický metloši Butcher boli zaujímavý viac prevedením a vizážou ako muzikou. Spevák pooblievaný krvou, na rukách bodliny, mikrofón pripevnený na obrátenom kríži. Hudobne ma to, ale zas až tak neoslovilo. Únava ma začína zase trochu klátiť a volím krátky oddych v stane. Pred šiestou som už zase späať v grindovom mravenisku. Akurát dohrávajú Disavowed. Holandský brutal death grind, so všetkým čo k tomu patrí. Gitarové onanie, pískačky, pridržiavačky, spevákov brutálny mur mur, no a hlavne bicman magorisko!!!!! Po nich vyberám najlepšie miesto pred pódiom, pretože nasleduje kapela, na ktorú som sa z tohtoročného line upu mimoriadne tešil. 

SUPPRESSION

Legenda extrémneho hard core Suppression, ktorý sú na svojom oficiálne prvom európskom turné. Duo z Richmondu Jason Hodges a Ryan Parrish predviedli, ako sa dá urobiť peklo aj v takejto mini zostave.. Jasonova basa demoluje svojim silným zvukom ušné bubienky, besný vokál s výrazom šialenca ktorý práve ušiel z psychiatrie, stena z bicích postavená Ryanovou premakanou hrou. Toto všetko ako celok vytvára ten najextrémnejší mix hard core, power violence a noise grindu aký som kedy videl a počul. (To som ešte netušil čo ma čaká o pár dní v dedinskej krčme v Lovčici.) Suppression presne naplnili to čo som čakal. 

SIEGE

Z pred pódia odchádzam prefackaný a ohučaný no maximálne spokojný. Technický death grind Abnormality vynechávam a šetrím energiou na Siege. Ďalšie legendy americkej hard core scény. Dalo by sa povedať, že sú to taký pra otcovia power violence a ich album Drop Dead sa do teraz radí medzi klenoty. Posilou na druhej gitare bol Ben z Dropdead, ktorý si vzali názov práve z ich spomínanej kultovej nahrávky. Tieto reuniony sú často krát dosť sklamaním no to sa absolútne netýka Siege. Ich set bol ako balzam pre každého kto miluje rýchlu extrémnu muziku. Počuť všetky tie hity ako Conform alebo Starvation práve v ich originál podaní bol veruže zážitok, na aký sa len tak nezabúda. Pri poslednej skladbe Grim Reaper vybieha ako hosť na saxík známa postavička českého undergroundu Áda. A aj keď bol chudáčisko pred koncertom trochu strémovaný, hore na pódiu to rozbalil vo veľkom štýle. S ďalšou kapelou sa na pódiu trochu zatemnilo. Na svedomí to mala Švédska death metalová mašina bratov Gustafssonovcov, Vomitory. Všetci štyria komplet v čiernom, čierne gitary, rozpustené blonďaté hrivy. So stmievaním vonku to malo svoju silnú atmosféru. Old school death metal v severskej tradícii tej najvyššej kvality. Dvojkopáky Tobiasa sú ako palby z gulometu, ktoré pália z poza mohutných gitarový hradieb. Malo to skurvené grády a šlapalo to úplne bombovo. Za mňa to bola najlepšia death metal šou na bojišti. Po švédskych metalistoch sa na pódium tlačia Municipal Waste. Ďalšia banda, ktorá sa vyšplhala svojou aktivitou na tie najvyššie priečky a aj dnes večer opäť dokázali, že tam právom patria. Stage diving hlava nehlava, lietajúce telá, šialená mela. Tony Foresta je najlepší frontman na svete. Tak ako on dokáže strhnúť dav a ovládnuť atmosféru, to sa hocikomu nepodarí. Ďalšia vec, je to jeho frázovanie. Sypať texty takou rýchlosťou a presnosťou to je dar od samého satana. A to všetko s úsmevom od ucha k uchu. Vidieť na pódiu túto bandu ako si to všetko pekelne užívajú, to ťa nemôže nechať chladným.

SCHIRENC PLAYS PUNGENT STENCH

Vyčerpávajúci gig, no aby nám neostala ani kvapka energie prichádza ďalšia osobnosť toho najzvrhlejšieho formátu. Martin Schirenc so svojou grupou Schirenc Plays Pungent Stench. Zaznievajú všetky tie kultové songy ako For God Your Soul...For Me Your Flash, Extreme Deformity, Dead Body Love a iné pecky pri ktorých mám aj po rokoch husiu kožu. Revem texty spolu s Martinom, hrozím do vzduchu a užívam si celý set plnými dúškami. Tieto veci proste milujem a budem milovať navždy. Trochu ma prekvapila nová Martinova image s hlavou vyholenou na koleno a na sebe vojenské gate a vysoké čižmy. Ale to je len vec vkusu. Hudobný zážitok bol nenapodobiteľný. Toto mi vysalo aj posledné kvapky energie. Chceme s Miňom ale ostať až do poslednej kapely, tak zatínam zuby. Americký Gorgasm majú neľahkú úlohu. To čo sa dialo pred nimi bolo masakrálne a tak udržať latku hore bude neľahká úloha. Technický brutal death grind s matematicky presným bicmanom a ťažkotonážnymi rifmi dokázal udržať moju pozornosť aj napriek tomu, že som túto bandu nikdy pred tým nejak extra nesledoval. Ďalšie meno na ktoré som bol celkom zvedavý boli Makkmat. Nová Nórska grind brúska tiež nesklamala. Energický old school grind core v štýle ich krajanov Death Tool 80K. Perfektný priamočiary masaker s uvrieskaným vokálom, rýchlymi bicími a ostrou gitarou. Do Trutnova si priviezli aj svoj čerstvý debut, ktorý verím že neostane len tak bez odozvy. Posledný páni ktorý uzatvárali tento ročník boli Pulmonary Fibrosis. Títo Francúzi drhnú svoj bublajúci goregrind už pekných pár rokov. Sú poriadne aktívny na pódiách po celom svete a popri tom stíhajú chrliť jednu nahrávku za druhou. Na gitaru tam po novom drhne Pierre De Palmas, známa to postavička hlavne z Braindead webzinu. S Pierrom som v kontakte poriadne dlho no tu sme sa konečne stretli prvý krát. Ich vystúpenie ale dávam už naozaj z posledných síl. Škoda, že to padlo práve na nich. Čo už. Je po všetkom. Finito. Ende. Game over. V nedeľu je na programe jediná vec. Dlhánska nekonečná cesta domov. Všetci v aute totálne vyšťavený a vygumovaný. Preberáme uplynulé dni, bilancujeme, hodnotíme a mudrujeme. Cesta však nemá konca a my všetci okrem Miňa, ktorý zodpovedne drží volant v rukách, odpadávame. Čo dodať na záver???? Snáď už len poďakovať celému Obscene Extreme týmu že to opäť zvládli bezchybne. Čurby, bolo mi potešením byť opäť na tvojej parádnej narodeninovej party a vždy, keď to bude možné prídem veľmi rád.

-JanIP-