Tento rok mi
všetko trvá neskutočne dlho, tak aj tento útvar bude skôr
spomienkou ako reportom v pravom slova zmysle, bo mi spod rúk lezie
až mesiac po konaní akcie.
Toho večera
bolo sychravé jesenné počasie. Nepríjemný chlad ale neprenikol
do útrob klubu, kde sa zišla síce početná spoločnosť, no
pravdupovediac som čakal aj trošku väčšiu účasť. Najmä
vzhľadom k tomu, že sa akcia zredukovala len na jednodňovku a
playlist bol nabitý vcelku zaujímavými bandami. Opäť raz
zvíťazila u mnohých lenivosť a chuť zúčastniť sa akcie len na
sieti. Každého slobodná voľba. Ďalším prekvapením bolo, že
hoci bol začiatok avizovaný na 20-tu, začalo sa na Trenčín
relatívne skoro. Ešte do 21-ej chýbala nejaká tá štvrťhodinka.
Program
otvorila mladá skupinka ľudí kol trnavského Kubíku, pod názvom
AHOJ. Hudba, ktorú štvorica produkuje miesi v sebe rôzne vplyvy.
Chvíľami staré francúzske emo, chvíľami drsný crustoidný punk
s hysterickými jačákmi, aké by som od tak útlej dievčinky
nečakal. Kde tu klepanica s psycho gitarou jak od novozélanďanov
Hollywoodfun Downstairs (ktorí tu hrali na prvom ročníku), potom
zas melodická gitarka. Zaujímavo namiešaný koktail, ktorý však
trval len chvíľku, bo kvartet po cca štvrťhodinke dohral. Pekný
začiatok.
Po krátkej
pauze a dlhom ladení gitary začali ďalší trnavabojs WILDERNESS
svoj šialený punk set, kde zazneli veci známejšie aj menej známe.
Nechýbali ani Denisove prejavy medzi skladbami, hoci sa mi zdali
také menej trefné a kratšie ako obvykle. Možno chlopi nemali svoj
deň. A možno som len rozmaznaný všetkými ich vystúpeniami, čo
som doteraz videl. Škoda toho zvuku. Tá gitara narobila šarapatu.
Ďalšou
položkou sa stala bystrická štvorica PIVNICA, ktorí hneď skraja
spustili príval svižného, melodického hardcore-punku. Bubeník
hnal kapelu furt dopredu, no nechýbali ani rôzne rytmické zmeny a
vsuvky, ale gró tvorili rýchle tempíčka. Gitarák dával vcelku
zaujímavé riffy. Pri mnohých som si v duchu spokojne zamľaskal.
Aj spevy boli fajn. Musím povedať, že ma to ohromne zaujalo,
dokonca viac ako ochutnávka ich čerstvého albumu na nete, kde mi
najviac popod fúz nešli spevy. Síce som si nestihol od chasníkov
kúpiť ich asfalt “Fragmenty”,
no isto to napravím. Ich výstup ma presvedčil o kvalitách ich
tvorby.
Po trojici
domácich spolkov prišiel rad na prvého cezhraničného hosťa v
podobe českej crustovej úderky RISPOSTA. Od prvého momentu
suverénne najmasívnejší zvuk (2 gitary robia svoje), keď po
pomalom úvode rozpohybovali postavy pod pódiom do šialených
kreácií. Potom už len masívna likvidácia v svižnejších
tempách udávaných nekompromisnými bicími. Rytmika celkovo
parádne bublala pod ostrým sekaním gitár, ako aj dvojhlasným
revom gitarákov. Takto to mám rád. Songy krátke, úderné, občas
s rôznymi zmenami temp, no ani na chvíľu nenudiace. Myslím, že
táto banda bola pre mňa vrcholom večera.
Úplný záver
obstarali hostia z Junájtidkingdomu BAD BREEDING. Pustil som si pred
koncertom nejaké veci na nete z ich debut-albumu a nejak ma to
neoslovilo, bo mi to prišlo ako klasický, ničím odlišný
anarcho-punk počiatku 80s v štýle Crass, Flux a pod. No tradične
som spoliehal, že koncert bude iný. Dobre som predpokladal, hoci
úvodné songy v strednom tempe a jednoduchšej aranži na mňa
nerobili extra dojem, no potom prišlo prekvapenie, keď banda začala
zrychľovať, meniť tempá, objavovali sa melódie. A hoci sa stále
zjavovali odkazy na počiatky anarcho-punku, boli vhodne vsunuté do
modernejších (tradičný svižný hardcore-punk, nie žiadne
metalcorové odpadky). Ich songy to pekne oživovalo. Štvorica
mladíkov šlapala naplno a ich výstup len tak sršal energiou.
Spevák zliezol pod pódium a v rámci možností mikrofónového
kábla sa pohyboval medzi poskakujúcimi postavičkami. Gitarák
občas sekal celkom prazvláštne party, no s monotónne duniacou
basou (pričom basák nehral vôbec nudne, len šiel svoju linku
nekompromisne stále dokola) a nápaditými bicími to tvorilo vcelku
zaujímavý celok. V konečnom dôsledku sa mi ich muzika aj ohromne
pozdávala. Bolo to niečo málo počuté a svojím spôsobom
originálne. Takto namiešaný mix dnes nehrá zas až tak veľa
kapiel. Po ich polhodinke bol koniec. Ani neviem koľko bolo hodín.
Klub som opúšťal s dobrým pocitom, spokojným úsmevom a
samozrejme aj s náručou platní. Kto ten večer sedel kdesi inde
môže len ľutovať. Okthoberfest tradične predstavil popri
známejších menách aj tie menej počuté, no rovnako zaujímavé.
Dúfam, že o rok sa vidíme v značnejšom počte.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára