Vždy
som rád nakupoval naslepo, orientujúc sa len doporučením niekoho,
abo len nejakou zmienkou odkiaľsi z časáku, prípadne len
z letáku a pod. Možno to pramení v minulosti, keď
nebolo toľko možností dostať sa k muzike inak ako ju rovno
kúpiť a potom sa triasť nedočkavosťou až do príchodu
domov, čo sa ozve z reprákov. Dodnes to robím na koncertoch
a zbožňujem to. Tak nejako som sa dostal aj k prvému
albumu poliakov Produkt. V tomto prípade síce trošku trvalo,
kým prišiel na radu z množstva iných, ktoré som si
priniesol z minulého Ffud festu, no ten pocit, keď sa po
spustení moje pumpovadlo rozochvelo rýchlejšie, bol rovnaký. Po
krátkom intre v titulnom songu (niečo v duchu “Money”
od Pink Floyd) sa rozbehne ostrý hardcore-punk, aký mám rád.
Jemne melodické gitarové linky, kúsok riffu ako od Kritickej
Situace, parádne zmeny. Radosť. K tomu slová, čo o niečom
vypovedajú. Konkrétne tu o posadnutí súčasným konzumným
spôsobom života, kedy ľudia za dôležitejšie považujú
klimatizované autá, upravené nechty, kreditné karty bez limitu.
Žiadne ohľady na utrpenie a chudobu v krajinách tretieho sveta,
kde sa vyrába ich pohodlný život. Tieto témy pokrýva aj
nasledujúci song “Promocje”. Kapela sa nevyhýba ani témam
psychologickejším, kde zaujímavo popisujú temnejšie pochody
ľudských myslí (“Rana”), pocitov odcudzenia a prázdnoty
(“Puste serca” abo “Blogoslawione miasto”), Celkovo texty
tvoria dosť podstatnú časť tvorby tejto bandy. Hudobne ide o
svižný hardcore-punk poľského typu. Silno mi to pripomína rané
nahrávky kapiel ako Schizma či Czarnobyl Zdrój. Gitarový
dvojzáprah vyrezáva jeden skvelý riff za druhým, občas nejaká
melódia. Pričom ani basa nezostáva utlačená kdesi v úzadí. Je
dostatočne výrazná a neprepočuteľná. Občas sa objaví pomalšia
pasáž (celé songy “Rana”, “Jest czego sie bac”, či “Puste
serca” sú vo voľnejších tempách. Rovnako ako úvod B-strany, i
keď po chvíľke sa song “Tepe zaciecie” rozbehne do stredne
rýchlych otáčok), no váčšina songov stojí na rýchych tempách
a duniacej base. Kto miluje poľský punk. Nemá čo riešiť. Táto
banda je povinnosťou, najmä ak ťa už nebaví stále dokola
obracať pár starých platní, tu je možnosť rozšíriť svoje
obzory. (ja viem, že v Poľsku ich len pár nevyšlo ani náhodou).
Som spokojný a ani po roku a pol platňu do depozitára neodkladám,
ale pravidelne po nej cifruje ihla gramca.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára