DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

utorok 30. septembra 2014

28.9.2014 – Archagathus, Six Brew Bantha, Abortion, Jakubysko – Next Bar, Žiar nad Hronom

Čo môže byť lepšie ako ukončiť týždeň nedeľnou porciou hluku. Archagathus je pre každého grindera dobre známi pojem a nechať si ich ujsť, keď hrajú tunák za humnami, tak to ma ani len nenapadlo. Spoločnosť na turné im robí skvelá pomerne nová kanadská sebranka Six Brew Bantha. Plán bol teda jasný. Naložiť bicie a vyraziť smer Next bar, čo je najgrindovejšia diskotéka široko ďaleko. Avizovaný začiatok akcie sa cca o hodinu posúva, ale až tak nevadí a aspom je trochu čas pokecať so známymi. Pivu sa ako šofér musím vyhýbať no nejaké tie jesenné dymovnice mi cez pľúca prejdú a tak večer ubieha v príjemnej omamnej atmosfére. Prvý výstrel dnes patril ostrieľanému zvolenskému triu, synovcom známeho slovenského režiséra, ktorý v poslednej dobe čoraz viac vystupujú pod pseudonymom Kokotisko. A že nahodia latku hneď pekne vysoko to bolo asi každému jasne. Trashing grind core so srdnatými vokálmi a bez väčších prestávok dávajú hitovky, ktoré poznám už takmer naspamäť. V ušiach mi hučí statočne čo je dobrý znamenie kvalitného kraválu. Táto kapela by si podľa mňa zaslúžila trochu viac pozornosti. Hej Čurbi!!!!! 
DŽAKUBYSKO
Čo tak skúsiť na budúci rok ako im to pôjde na Obscene Extreme pódiu? Jakubyskovcou strieda ďalšie slovenské trio Abortion, ktorý sú tak ako ich predchodcovia zárukou kvalitného nášupu a inak to nebolo ani dnes. Aj keď v žiari už pár koncertov odohrali, tak v Next bare je to ich premiéra. Lepra rozpúšťa svoju tristoročnú hrivu a ide sa na to. Mirči dre ako šijací stroj po generálke a strúha jednu klepačku za druhou s maximálnym prehľadom a výrazom, že to čo robí je tá najjednoduchšia vec na svete. Dnes sa nevyhli menším technickým problémom a pri jednej skladbe dokonca padá na zem PAčková bedňa, čo zvukára asi moc nepotešilo no po chvíľke sa už grinduje ďalej. Prestávku medzi 
ABORTION
kapelami využívam na pokec s Danom a Joeom z Archagathus a spomíname aj na spoločný koncert Idiots Parade a Under Presure v Uherskom Hradišti pekných pár rokov dozadu. Six Brew Bantha sú z Victorie a na ich set som bol kurevsky zvedavý. Z toho čo som počul z mp3, alebo bandcampu to znelo fajne a prisahám čertu že na živo to má silu niekoľko násobne vyššiu. Totálne dosekaný chaotický grind core violence s občasnými pomalšími pasážami a besným živelným spevákom. 
SIX BREW BANTHA
Klasická trojčlenná zostava gitara, bicie, spev im maximálne stačila na to, aby naložili do striedmo naplneného Next baru dávku svojej zlosti a hnevu. Málinko mi vadila dĺžka ich setu, vďaka čomu to ku koncu začalo mierne nudiť, ale inak to bol mazec ako sa patrí. Určite sa po tejto kapele pozrite!!!! No a na záver tí, na ktorých tu všetci celý večer čakali. Je čas na špinavý punk grind core najhrubšieho zrna. Jednoduché, úderné rifi, žiadne prepletanice, ale priamočiare a účinné songy s vražednou silou. Dan a Joe ručia do mirofónov a burcujú na poplach. Škoda, že až na pár momentov 
ARCHAGATHUS
sa nekoná žiadny extrémny moshing, no som presvedčený, že každý z prítomných je maximálne spokojný. Úprimnosť a radosť z hrania sa všetkým štyrom nedá odoprieť a to práve na tejto kapele tak zbožňujem. Celý set si užívam vysmiaty od ucha k uchu, spokojne si podupkávam a kývam hlavou jak dilino do rytmu. Po cca polhodinke je po všetkom, rýchlo balím bicie, lúčim sa so známymi a presne o pol noci, čo som ani nedúfal, som doma. Som tak nabitý energiou, že nasledujúci deň v robote ubehne ani neviem ako. Paráda!!!! Nabudúce sa v Žiari vidíme v októbri na Necrofilth vy zdochliaci.


Jan IP

štvrtok 25. septembra 2014

BOLESNO GRINJE „Chronicles From The Tomb“ LP 2014 (kooperácia)

Album, ktorý som si kúpil na tohoročnom Ffude-e v podstate naslepo – vedel som len, že banda je z Balkánu a valí nejaký grindcore. Ale čo si pre mňa tento chorvátsky kvartet pripravil, to som teda netušil. Z toho mi doma odvalilo pol hrude, jak sa mi srdcový sval roztĺkol v tom ukrutnom tempe, v ktorom uháňa ich tvorba. Už intro úvodnej „Tragovi na duši“, kde väzbia gitary a začne burácať mierne naefektovaná basa, mi evokuje starý Napalm Death. No petelica, čo sa potom strhne, to som nečakal. Absolútne skvelý a chytľavý mix grindcoru a deathmetalu tej najvyššej kvality. Do refrénu parádna thrashová gitarová vyhrávka. A po celý čas absolútne nasratý vokál, až mrazí. Druhý song „Grobnica“ sa nesie v podobnom duchu. Znovu kopec zmien, sekačiek a klepaníc, do toho nejaká tá vyhrávočka a brutálny rev. Ďalšie songy s rôznymi obmenami prinášajú niečo podobné. Či už krátka grindová rúbanica „Addicted to grind“, či beštiálnym ústredným riffom opatrená „Bogato govno“ ktorá sa takmer celá nesie v pomalšom tempe. Parádna je aj stranu uzatvárajúca „Eutanazija 2009“, ktorá miestami znie ako song Exodus vďaka dravým thrash-riffom a náležitým bicím s hustými dvojkopákovými salvami. No grindcore hrá aj v tomto songu prim a tento mix znie absolútne sviežo, napriek svojej dlhšej minutáži sa tam toho odohrá až až... Na strane druhej otvára playlist zvláštna komplikovanejšia „Demodex“, ktorá mi dosť pripomáína Malevolent Creation. Po nej nasleduje absolútne úžasná šleha „Z.L.O.“, po svižnom úvode sek a len rev spevákov a potom zas hardcorová nálož a štipka grindovej zbesilosti a celé je to zabalené v melodickom háve. Trošku až blackmetalovou gitarou vyniká zo zástupu „Dijete kaosa“, no z grindovej intenzity neubúda ani trošku. „Propast sistema“ opatrená flákotou thrash-riffov do zbesilých bicích. Od zbytku odlišným songom je záverečný „Eurob“, ktorý sa vyznačuje blackmetalovými jednoduchými riffmi a vysokým škrekotom. Do toho brutálnejšie refrény a tieto pasáže sa menia stále na striedačku až do konca.
Myslím, že táto kapela si zasluhuje pozornosť všetkých, čo sa radi ukájajú posluchom kapiel ako Malevolent Creation, Hate Plow či Misery Index. Album, ktorý vás rozseká nasračky.
(A ja po zistení, že toto je siedmy album, idem asi šmejdiť, ako by som sa dostal k tým starším...)
-Majto C.-






nedeľa 21. septembra 2014

AUSSITOT MORT „Nagykanizsa“ LP 2014 (Moment of Collapse Records)

Na júlovej zástavke týchto francúzov v bratislavskej Fuge som sa dostal k tomuto exkluzívnemu kúsku. Exkluzívnemu, pretože som ani nevedel, že vyšiel na vinyle (cd verzia je na svete už 2 roky), no hlavne preto, že sú na nej zaznamenané songy z posledných troch vydaní kapely. Vzhľadom k tomu, že pochádzajú všetky z jednoho nahrávania, znejú kompaktne ako celok, čo spôsobuje že tento výber znie ako plnohodnotný album, hoci je určený najmä ľuďom, ktorým sa nepodarilo zohnať jednotlivé nosiče.
Stranu A obstarávajú songy z 12-palcového singla „La ride du lion“, o ktorých som už písal, čiže sa poďme venovať strane druhej, ktorú otvára svojou melodickou vyhrávkou song „Une défaite á la piaule“ zo split sedempalca s Catalyst, kde po úvode s prechodmi a opakujúcou sa vyhrávkou nastúpi pomalšia doomová pasáž s vyhrávkovými gitarami a bublotajúcou basou. Po patrične atmosferickom úvode, nastane éterická pasáž, kde sa do space-gitár ozýva len klepot rytmičáku a šepkaný hlas a neskôr aj melodickejší hlas, na čo sa postupne napoja parádne gitarové vyhrávky, ktoré zosilňujú a dynamika stúpa, aby sa ozval burácajúci sabbathovský riff s dvojšlapkou (nie klasický Iommiovský – skôr z tých jednoduchších) aby v závere ešte mierne vygradoval.
Ďalšie dva songy sú zo split-desaťpalca s Heaven In Her Arms. Prvý „Supramilinaire“ začína basovou vyhrávkou a skoro po úvode nastúpi aj spev (pre túto bandu jav neobvyklý) – trošku mi to tým spevom pripomína kolegov Sugartown Cabaret. Inak sa mi tento song zdá trošku menej výrazný oproti zbytku tejto kolekcie, no záverečná repetitívna inštrumentálna pasáž je skvelo vystupňovaná a znie fakt dobre. Záverečná „La bourse ou la vie“ sa nesie celá v ľahšom tóne – gitary skôr post-rockovo žblnkocú ako burácajú, hoci aj skreslené burácanie sa tu ozve, do toho emo-corové vyhrávočky a vcelku dobre a pestro spravené vokály. Krásny záver „albumu“.
Toto je jednoducho povinnosť či už pre novších fandov kapely, ktorí (podobne ako ja) nemajú všetky staršie vydania kapely, a isto pre tých ktorí prepadli francúzskej scéne, bo toto je silno reprezentatívna ukážka tvorby tejto skvelej bandy. Ber alebo ber – iná možnosť nie je...

-Majto C.-



UNE DÉFAITE Á LA PIAULE

piatok 19. septembra 2014

PUTRID ´EMENTAL CHEESE ZINE #9

Hnijúci ementál je asi najstarší, stále fungujúci tlačený zin na Slovensku. Svojou jedno číslo za rok periodicitou obohacuje tak bohatú letnú nádielku UG časákov u nás. Grindový maniak Tomi pripravil tento rok deviate číslo v klasickom A5 formáte s drobným písmom, kde je využitá každá jedna strana na maximum. Za pomoci svojich kumpánov z bandy Alea Iacta Est napchali do vyše šesťdesiat strán kopec rozhovorov (The Public, Chiens, Diskobra, Tendencie,Civil Olydnad....), anketu so štúdio record maniakmi a niekoľko reportov z festivalov a klubových akcií. Skvelé čítanie je tour report Alea Iacta Est / Controled Existence z balkánu 2013 no a na záver dostaneš niekoľko desiatok recenzií. Z druhej strany zinu je tradične časť venovaná hluku, v ktorej nájdete rozhovory s noise grind šialencami Final Exit a Sarajevským noise duom Hermetic Brisk. Ďalej obsiahli report z tohtoročného Noise Festu z Brna a taktiež niekoľko recenzií na poriadny bordel. A skoro som zabudol ešte na tajničku ktorej znenie je........na 8 písmen haha. Už teraz som zvedavý čo špeciálne si šéf redaktor pripraví do okrúhlej desiatky.

Jan IP


štvrtok 18. septembra 2014

VOID MEDITATION CULT "Sulfurous Prayers Of Blight And Darkness" 12"LP (Hells Headbangers)

Toto som objavil úplne náhodou keď som chcel využiť poštovné pri nejakej objednávke ... pre mňa doteraz absolutne neznáma banda z usa, nevydali nič iné len túto dosku, aj to je len jedno ich staré demo a z druhej strany ešte staršie demo ich predchádzajúcej kapely Sperm Of Antichrist. Vydávať demá na vinyle je sprostosť, tu ale uznám výnimku bo inak by som sa k tejto popiči muzike asi nedostal. Ukrutný plazivý death/doom metal v blackmetalovom pachu na strane prvej a ukrutný, plazivý death/black metal v dooom nádychu na strane druhej. Celé to má neskutočne hustú a temnú atmosféru, žiadne prijebané zavíjanie na mesiac s mejkapom v lese, ale tápanie a strach v katakombách, tam hlboko pod zemou, pach, hnoj, smrad a vlhko, sviečka ledva bliká a pohľad zúfalo blúdi po nekonečných stenách, no brutálne, chladné svinstvo. Hlboký basový zvuk, šeptavý, nenávistný vokál a ubíjajúce, mučivé songy, paráda excelentná hneď na prvé počutie. VMC sú premakanejší, ten puch je podchytený dobrým, veľmi hrubým zvukom, SoA sú viac blackmetalovejší, neotesaní a zahuhlenejší, super ale mne tu ten lepší, ukrutný zvuk VMC sedí o čosi viac, je to fakt ďes! Excelentná vec, žiadna sranda, žiadna pseudokokotská temnota, seriózne slušné zlo v neokukanom podaní! Keď tak nad tým rozmýšľam, znie mi to trochu do tých megazahuhlaných austrálskych kapiel ako Temple Nightside alebo Grave Upheaval, má to podobnú atmosféru a taký ten "murky" šmrnc, ja neviem ako to kurva presne preložiť. Skvelá, temná záležitosť!
-RadoKAZ-
 www.hellsheadbangers.com


utorok 16. septembra 2014

VESTIGES „The Descent of Man“ 2x12“LP 2013 (Replenish Records)

To, ako som sa dostal k tejto kapele, bolo čisto vecou náhody. Šiel som na koncert, kde hrali 2 moje obľúbené kapelky (The Citadel a Rats Get Fat) a vedel som, že sú tam nejakí amíci. Ich set ma rozmetal na všetky strany, po čom nasledoval nevyhnutný nákup nosičov. Tak som sa dostal aj k tomuto skvostnému materiálu, ktorý pôvodne vyšiel v roku 2010, no je znovu zmixovaný a remastrovaný. Nakoľko som pôvodnú verziu nepočul, zhodnotím len aktuálnu. Celý materiál začína ambientne ladeným introm, ktoré má napriek trojminutovej dĺžke správnu atmosféru. Plynulo naň naviaže song „I“ s parádnou vybrnkávanou gitarou a naefektovanou basou a decentnou gitarovou vyhrávkou v pozadí, ktorá plynulo prejde do parádnej doomovej časti s burácajúcimi gitarami a naliehavým revom, aby sa zlomila do blackmetalovej víchrice, ktorá presviští a plynulo sa zmení do nejakej crust-metalovej rezačky s parádnou melodickou gitarkou na hranici počuteľnosti, no pod všetkým tým lomozom stále mierne znie a je to viac ako dobré. Potom zas pár taktov v doomovom tempe s jemnými gitarami a tichými bicími, ktoré postupne prejdu len do šumenia činelov, do čoho sa ozve dvojhlasný rev ako používajú napr. frantíci Geranium, či budapeštianski Tyrell´s Owl. Song potom za vrčania basy a klepania bicích pomaly speje k záveru, aby naň po záverečnom údere na kotly zas zrevali gitary nasledujúcej „II“ a znovu melodická black smršť – trošku mi to pripomína newyorských blackerov Krallice – tiež dlhé jednoduché, melodické gitarové pasáže, no skvelo znejúce, v čom sa menia len rytmy bicích. Po otočení sa ozve opäť skvelý atmo-doom mixnutý s post-rockovými gitarkami a náladami (trošku mi to týmto pripomína talianov Room With A View) do stupňujúcej sa steny bicích, činelov a čistej gitary sa znovu ozve odriekanie textu aby sa krátko pred záverom ozvali aj skreslené gitary (ale toto už je čisto akoby z hociktorého albumu spomínaných talianov) a dvojšlapka. A v podobnom duchu sa nesú aj ďalšie songy – striedajú sa žánre, striedajú sa nálady, intenzita, pričom to stále pekne drží pokope v jednej ohromnej mase zvuku. Potom prvá strana druhej platne končí Outrom nesúcim sa v podobne industrial-ambientnom duchu ako Intro, čím sa kruh tohto albumu uzavrie. Na druhej strane nie je nič – škoda, že nemám limitovanú verziu, na tej bola nejaká kresba. Tohto albumu mám aj cd verziu, ktorú počúvam v aute a musím povedať, že oproti vinylovej má výhodu, že plynie celý čas v kuse bez páuz od začiatku do konca, čo je pri tomto dosť výhodou, bo aj songy sú vystavané tak, že plynulo prechádzajú jeden do druhého, tak ani nezbadáte, že už je ďalší. Super vec – isto neobchádzajte. Kde inde dostanete na jednom mieste dávku namiešanú z crustu, black metalu, doomu, post rocku a hardcoru? Navyše to celé drží pekne pokope.

-Majto C.-


sobota 13. septembra 2014

FINAL EXIT "Another (S) Hits Of Old Vinyls" CD 2014 (Obscene Prod.)

Reinkarnovaný Japonci, sú celkom momentálne v kurze. Dosiahli toho určite za posledný polrok viac, ako za celý čas svojej existencie, ešte pred rozpadom. Čurby sa rozhodol, že dá dokopy všetky ich staré splitká a vydá to na jednom CD. Ja tomuto kroku len tlieskám. Na CD nájdete 12 trackov. Každý jeden track je vlastne jedno split EP, veď keby sa to malo roztrakovať po každom ich zarevaní, tak by tracky na displeji preskakovali v D beat rytme. FINAL EXIT vždy robili ten ich bordel po svojom a za tie roky si už vypracovali svôj nezameniteĺný rukopis. Horšie je to, že pri takomto maratóne ich nahrávok, to prerastie do celkom slušnej nudy, lebo recept je stále rovnaký. Dáte nejaký riff z hitovky, zasolíte to bordelom a ukončíte hitovým riffom. Môžete aj miešať poradie. Cez to všetko mám ale ich bordel naozaj rád. Toto sa nedá len tak počúvať. Toto buď milujete alebo nenávidíte. Nič medzi tým nie je. Bolo zábavné sledovať tento rok ich živé vystúpenia a hlavne bolo zábavné sledovať reakcie niektorých ľudí. To som sa smial viac. Až chcete mať ich už nezohnateľné splitká pokope, tak hopsa na toto CD! neskutočný rachot!
-Lepra-

štvrtok 11. septembra 2014

KRUSH "37 bullets" CD 2010 (kooperácia)

Trocha staršia vec, ale v tomto prípade nevadí vôbec. Jedná sa o diskografiu týchto Hollandských crusterov, ktorá mapuje obdobie rokov od 1996 do 2006. Nájdete tu skladby z dvoch demáčov , čtyroch splitiek s kapelami Sinebender, Distroy, Gritos De Alerta a Blood I Bleed a navrch ešte jedna coverka od Heresy, ktorá bola použitá na tribute LP. Kvalita nahrávok pravdaže kolíše od roku nahratia, ale zase na druhú stranu až také rozdieli tu nenájdete, lebo KRUSH nikdy nepatrili medzi kapely, čo mali na háku svoj zvuk, ako to občas v tomto štýle je zvykom, proste majú svôj štandard. Viem, že zberatelia vinylov na podobné CD uvalujú šariu ale občas tieto CDčka padnú vhod, keď sa vám nechce niekde za šialené prachy zháňať ich staré, vypredané splitká. Toto občas bohate stačí. Mám ešte písať o hudbe? Až počúváš Crust, tak ich už určite poznáš, nie raz tu hrali v Česku a  až nie, tak až miluješ povedzme starý Wolfbrigade,Disfear, tak to tu nájdeš v ich muzike. Symaptické CD, ktorého asi jediný nedostatok je chýbajúci booklet .
-Lepra-
KRUSH

streda 10. septembra 2014

BRUJERIA "Angel Chilingato" 7"EP 2014 (Obscene Prod.)

More, novinka od Machette! No tak toto musím mať! Asfalt len tak letel na gramec a už aj hrá. Trocha ma však zarazil celkom slušne odfláknutý obal. Proste len obal bez infa, bez vnútrajšku a navyše EP obsahuje 3 skladby, miesto uvedených dvoch, ale myslím si, že toto bol asi zámer. A. stranu otvára hymnická pecka "Mexico Campeon". Proste parádna odtrhovačka, presne akú chcete od nich počuť. Dobré, brutálne s ťažkým hitovým potenciálom.
B. stranu okupujú hneď dva songy. Oba sú  coverky. Prvá je od Dead Kenedys "California Uber Aztlan", kde text je pravdaže upravený do ich rodnej reči. Nemal som nikdy vzťah k tejto kapele, aj keď ich rešpektujem, ale hudba až na pár hitov, nič moc. Takže aj tento cover (mimochodom sa vám  vybavia Tři sestry "na kovárňe to je nářez") viac menej nemusím. Zato po ňom ide ďalší, neohlásený cover a tým je hitovka  "La Bamba" od Richie Valensa, ktorá je prerobená do refrénu "La Bomba" . Vtipné svieže, typické! Až ste už dlho netriasli lebkou na ich hitovky, tak je na čase s tým zase začať!
-Lepra

pondelok 8. septembra 2014

EINE STUNDE MERZBAUTEN "7305" CD 2014

Dobrý človek ešte žije! Dostať dnes CD, a to ešte takto parádny digipak a žiadne promo v sáčku na recku, tak to je radosť. Dobre, dobre, som si to vyžobral, lebo šanca bola, no ale uznajte sami, takýto názov kapely, koho by to už nezaujalo?! Noisový koverband? Haha, tak to je kurva nápad za všetky drobné, i keď ... ono to s tým koverbandom zase až také horúce nie je. Musím hneď z fleku povedať, že toto CD je pre mňa slušný oriešok a to mám hluky a zvuky moc rád. Skoro 80 minút v jednom ťahu, tématicky rozdelených do troch častí: koverov Napalmed, Einsturzende Neubauten a Merzbow, pričom žiadna časť žiadnym koverom nie je, skôr sa tvári že sa pohybuje v tej ktorej hlukovej lokalite. Samozrejme, že som žiadne okopírované kovery Merzbow nečakal, no musím priznať, že v nejakú známu linku Neubauten som veru dúfal, a že som čakal väčší rip off, či už ako srandu alebo ako lacnú vykrádačku. Toto sa mi ale nepočúva vôbec ľahko, z trochu asi čudného dôvodu a síce, príde mi to príliš premakané, zvukovo priam dokonalé, človek žasne nad kopou nápadov, zvukov a erupcií, ale nemá o čo ukotviť pocit, náladu a nenachádza atmosféru. Je to chladne dokonalé, akoby to kapela ani nerobila pre ľudí ale do nejakého svojho archívu s nálepkou "My 2014", občas ma pri tom napadlo, že počúvam akýchsi noisových Rush alebo King Crimson, neodškriepiteľnú kvalitu, ktorá ale primitíva krochkajúceho si v Bizarre Uproar a 7MON nemôže chytiť. Neviem to lepšie vysvetliť, E.S.M. sú proste hlukový virtuózi, ktorí tvoria špičkový industrialnoise pre náročných (Adult Oriented Noise? haha).  Sere ma toto CD, evokuje vo mne silný pocit vlastnej nezrelosti, akoby som na takýto ťažký kaliber v experimentovaní s hlukom ešte nedorástol, a to som si myslel, že som toho hluku už požral dosť. Alebo možno len neviem jednoducho povedať, že ma to nebaví a nechať to tak? Šecko je možné. No, stačilo filozofovania, odhalenie a resumé na záver: E.S.M. je post Napalmed, keďže tento skončil presne 7305 dní od svojho vzniku, tento nádherný čierny monstrózny digipak stojí len eur 6,66 a či už ma to aktuálne baví alebo nebaví, je to kvalita, ktorú je radosť mať, lebo sa k nej veľmi pravdepodobne o rok, o päť o desať, alebo keď budem počúvať Rush a King Crimson vrátim.
-RadoKAZ-
merzbauten@email.cz

KRUSH , ABORTION, PER CAPITA 5.9. 2014 Mnichov, Kafe Marat

Pôvodne tento koncert mal byť súčasťou našeho plánovaného turné, ktoré sme ale museli nakoniec zrušiť kvôli viacerým dôvodom s tým, že urobíme tour neskôr, keď už budeme všetci v pohode. Nemci ale na nás stále naliehali, aby sme ten koncert odohrali s tým že ešte si niečo po ceste nájdeme. Aj sme si našli ale kvôli práci sme to museli zrušiť a rozhodnúť sa , či dáme len na otočku Mníchov. Prečo nie? Absolvovať vyše 600 km tam a po koncerte späť s tým, že bubeník musí do roboty na druhý deň je ako malina v pive. A predsa sme na to kívli aj odhliadnúc na upozornenia nášho bubeníka, ktorý už prekoncertoval Nemecko círom cárom ešte so Sanatoriom, že veĺa ludí aj tak nebude. Lenže chybá lávky. Doba sa odvtedy zmenila a tiež fakt, že už hráme pre úplne inú scénu ako napr. hrali Sanatorium. Ale nepredbiehajme.
Ráno vyzdvihujeme nášho bubeníka Mira a v ruke už ždíma nejaký mok, s ktorým sa nám chce pochváliť, že toto pivo je proste pecka a jedno z najlepších čo čapovali v Lokal Pube, kde pracuje. Mal pravdu, jeden a pol litrovka mizne na ceste do skúšobne. Po tomto už tie sračkové euroležiaky vám prídu ako ranný moč. Cestou sa zastavujeme, niekde v Rakúsku, že nám vyhladlo a z pôvodnej návštevy potravín, skončíme v Čínskej reštaurácii, kde by sme si dali bufetový stôl. ten však funguje do 14:00 a je 14:05. Hneď sa mi vybavila scénka z geniálneho filmu Falling down z Michale Douglesom v hlavnej role, ako zo samopalom strieľa v McDonalde, lebo prešvihol o minutku raňajšie menu. ale naštastie sme sa dohodli aj cez fakt, že Číňanka absolutne nehovorila po anglicky. Biznis je biznis. Hladný Miro, náš bubeník, ako ho odteraz volám, vyjedol komplet celý bufet.
PER CAPITA
Zbytok cesty grgáme a prdíme. Na mieste sme presne dohodnutý čas okolo 19:00 a to aj napriek faktu, že sme stáli vyše hodinky v kolone na dialnici. Holt je piatok.
Zdravíme sa s Attilom, bubeníkom Per Capita, ktorého u nás asi môžete poznať,ako bubeníka už neexistujúcixh grinderov Din -Addict. Spoznávame aj ostatných členov kapely, ináč veľmi sympatických ľudí a už dorážajú aj Hollanďania Krush. Predkoncertné čakanie si krátime popíjaním extra priemerného piva, ktoré neskôr už meníme za limonády (radšej). Klub Kafe Marat je celkom sympatický anarcho klub, presne ako každý jeden na západe od nás, kde to dokážu dať dokopy a žiadne mesto im nekladie polená pod nohy. Klasika, klub, kuchyňa,infoshop a dokonca aj second hand oddelenie šiat, ktoré už poznám z Dánska, kde to funguje štýlom zober si čo chceš a nechaj aj ty niečo.
Okolo desiatej večer sa začína hrať a  klub je celkom slušne zaplnený, odhadom cca 140 ludí. Prvý nastupujú PER CAPITA . Potnám ich z asi dvoch splitov, ktoré som tu aj recenzoval, ale naživo som ich ešte nevidel. Spustili klasický crust so zábrusom do grindu. Energické to bolo, spevák sa snažil a celkom to bolo v pohode. Publikum ich bralo tiež, boli predsa domáci, takže spokojnosť
ABORTION
Po nich sme to rozbalili mi, junáci ABORTION z konskej riti. Ešte len pri rozbaľovaní a zapájaní sme sa tak spotili, že už by sme ani nemuseli hrať. Tie reflektory, čo fungujú ako radiátory, už fakt nemusím. Čistá pomsta. Dávame celý set s tým, že jednu skladbu dokonca vďaka mne domrvíme. Ale klasicky, stačí sa vyhovoriť, že ste sa pozabudli a hráte z playlistu kapely, čo hrala pred vami.
hehehe. Takže set prebieha v pohode, dokonca už pri konci aj sa zapájajú ľudia ale štále to nie je vygradované. ŠĽahačku si vždy zlízne kapela po nás. Dokončujeme a ešte ľudia revú o prídavok, ale už fakt som na sračky prepotený a nevládzeme ani len trsátkom pohnúť.
KRUSH
KRUSH to rozbehli vo veľkom. Dvaja speváci si zapriahli vlastné mikrofony bez drátu a tak počas maresu, čo nastal počas ich vystúpenia sa stalo, že jeden spevák reval vpredu a druhý bol pri barovom pulte vzadu. Energia sršala po kýbloch. Akurát mi trocha vadilo, že v podstate vôbec nenazvučili bicie, ktoré občas sa utopili ale zase na druhú stranu bubeník do toho mlátil jak o život, štýlom drevorubač, takže ste počuli všetko v pohode. Potiahnu skoro 40 minút a ešte pridávajú dve skladby, čo nie je na škodu, lebo sa to proste dobre počúva a aj ľudia už idú na 100%. Po koncerte kecáme s nimi a zo sympatickej gitaristky sa vykľuje celkom slušná odborníčka na gitary a zosilovače. A to až taká, že si sama aj pájkuje veci a pred koncertom si všetko nosí sama. Ideálna žena.
Po polnoci s askaždým lúčime, dáme spoločnú fotku a čaká nás 7 hodin nádhernej cesty po dialnici. Čo viac si priať? Alebo sedieť doma s diaľkovým v ruke??? asi nie...
-Lepra-
Fotky-Steam photorgaphy-

nedeľa 7. septembra 2014

DEBACLE / INEBRIOUS BASTARD split 7"EP 2013 (Beerache rec.)

Dvakrát Austrália. Reku prečo nie, veď tam je kapiel ako hnoja v poslednom čase.
DEBACLE hrajú klasický old school crust s práchnivým ale hutným zvukom v klasickom crust rytme, ktoré občas zablúdi do grindcore. Dva vokály, ktoré sa prekrikujú jak o dušu. Vraj tu muklujú aj bývalý členovia Pisschrist, čo aj všetko v podstate vysvetľuje. Ničím zaujímavé, no celkom poctivé a presvedčivé
INEBRIOUS BASTARD už ale pridajú poriadne do tempa a celá ich nahrávka sa nesie vo sviežom duchu.Všetky 4 skladby sa nesú v ideách "naserme to do nich" . Rýchly crust jak víno. Na koncerte to musí byť celkoím slušné tornádo. Až si chceš rozšíriť svôj obzor v crustových vodách Austrálie, tu je jeden tip.
-Lepra-
DEBACLE
INEBRIOUS BASTARD

štvrtok 4. septembra 2014

THE KILL „Make 'Em Suffer“ LP 2014 (Dead Heroes rec.)

V Austrálii sa v poslednej dobe poriadne grinduje. Z Melbourne vychádza jedna pecka za druhou a na čele tejto armády stojí neodmysliteľne a neodškriepiteľne trio The Kill. Po zhruba desiatich rokoch existencie a rôznych splitoch im konečne vyšla samostatná veľká platňa. Ono je to už síce von nejaký ten piatok, no ku mne sa to dostalo až na tohtoročnom obscene, kedy sa objavil v tom čase ešte teplý európsky press tohto skvostu. O ten sa postarala česká firma Dead Heroes rec., spravili k tomu úplne nový obal a dali vylisovať priesvitný žltý vinyl....nádhera!!!! „Make ´em suffer“ obsahuje 15 rozbušiek kurevsky intenzívneho grindu. Toto vás jednoducho zomele ako drtička na kosti v mäsokombináte. Šialené klepačky a rúbanice v tej najvyššej rýchlosti s maximálnou presnosťou a vymakanou silnou dynamikou. Jay ani trochu nešetrí svoju biciu súpravu a dáva jej neskutočne nafrak. Do týchto blast beatových nájebov strúha gitarista Rob svoje krkolomné prepletanice, pri ktorých mu musia prsty musia len tak skákať po hmatníku. Toto sú jednoducho necoverovateľné veci. Aj v tom je jedinečnosť tejto kapely, že skutočne som si zatiaľ ešte nevšimol, že by sa niekto odvážil dať cover týchto šialencov. Spevák Nik perfektne pracuje so svojím hrdelným prejavom a s prehľadom strieda rôzne polohy a intenzitu vokálov, čím ženie všetko vpred, ako besný šakal svoju krvilačnú svorku. Bonusom na platni je slayerovka „Necrophobic“ čo v ich podaní znie presne ako Slayer na 45 rpm haha. Zvukovo tiež neni čo vytýkať na čom má určite veľkú zásluhu Scott Hull, ktorý mal na starosti mastering. Táto nahrávka ma ani v najmenšom nesklamala, nakopala ma do riti a splnila všetky moje očakavánia. The Kill sú tajfún, najlepšia grindová kapiela v galaxii a ak si v lete prešvihol nejaký z ich koncertov v európe, tak ťa môže poriadne mrzieť.

Jan IP



streda 3. septembra 2014

GOWL "Blurrr" 7"Ep 2014 (D.I.Y.)

Prvý 7"Ep týchto pliešovčanov bola taká jeba, že všetok grind čo potom nosili chalani na skúšobňu bol jak vata, prvý 7"Ep týchto, ja ani neviem ako ich nazvať, šak si pozrite dáke ich fotky napr. na discogs, v porovnaní s ich novým 7"Ep "Blurrr" je skoro vata. Toto je ako v kŕči skapínajúci buldozér, v ktorom hrá švédsky deathmetal na 45. Neskutočne masívny zvuk a surový, prachsprostý, ohlodaný nájeb, nemám slov, Gowl je grind mojej krvnej skupiny, šecko ostatné jebať!
-RadoKAZ-

  http://gowl.bandcamp.com/album/blurrr

utorok 2. septembra 2014

PREDČASNÁ VZBURA zine # 6

Prešlo zhruba pol roka a je tu zas, Predčasná Vzbura a jej šieste pokračovanie. Slovenský zin s periodicitou dva čísla za rok...a kurva, gratulujem. Vo vnútri nového čísla vás čakajú tour reporty (Sounds of Qualm / Kumuru po CZ, PL, SK krajoch a Human Humus v Rusku), Sucháčove dobrodružstvo na nemeckých festivaloch, alebo exotický report z Austrálskeho Obescene Extreme festu 2014 od vysunutého redaktora Piss Mastera. Svoje dotieravé otázky Adrik namieril proti Voice from Insane records / zine z Ukrajiny a vyspovedal tiež Roba z Blastasfuk rec. / The Kill. Pre pestovateľov je tu anketa na tému záhradkárčenie a nechýba článok o nejakom hajzlovi, tento krát je to čínsky „lekár“ Shiro Ishii, ktorý testoval biologické zbrane na ľuďoch. Na záver je pár recenzií na knihy a časáky. Klasická tlač, klasický formát, klasický obsah, akurát že šestka je bez hlukovej prílohy. Inak je všetko pekne po starom. Za pár šupiek zoženieš u Adrika alebo v hocijakom inom distre.

Jan IP


BASTARD NOISE / LACK OF INTEREST split 12"LP

Bastard Noise, tu Wood, Artz, ano tá baba ktorú ste skoro nikto nevideli na koncerte BN v BB, sral vás pes, a za bicími seňor Hoak, mokrý to sen každého grindera. Čo k tomu? Wood je Wood, keby hral v dixieland projekte na xylofón tak ho spoznám, Artz furt reve jak o život, páči sa mi, baba jedna, no a Hoak sa tu drží pekne pri zemi a žiadne kamikadze voľné spády sa nekonajú, ale fachman je to od podlahy, to sa musí nechať. Bastard Noise a Man Is The Bastard a Man Is The Bastard Noise už nerozozná ani svätý, na tejto doske je elektroniky pramálo, respektíve je dobre skrytá v monumentálnom old school MITB prevedení. Nejdem to pitvať po skladbách, jednoducho ďaľšia skvelá nahrávka, Wood proste slabé veci nerobí, a na tomto splite so svojimi starými kumpánmi si dali bastarďáci záležať a je to paráda. Lack Of Interest ... prvá doska bomba, pecka, kult a klasika, ďalej si to pamätám asi takto, nejdem to vyťahovať kôli recke tak sa móžem kľudne aj mýliť: druhá doska dobrá, ale na prvú nemá zďaleka, staré single už ani nemám prehľad, potom split 7"Ep s Cap. Cas. sa nepamätám, ale pamätám sa, že split 7"Ep s Weekend Nachos ma nebavil vôbec. Prečo to vyťahujem ... no kura preto, že tento matroš je absolutne excelentná šupa, najsamlakof vec od prvej dosky, priam kvality porovnateľnej!! Pri tomto nezostáva, len sa smiať, čo zvyšok sveta vystrája keď si myslí, že hrá powerviolence. A koľko majú títo ľudia, pomaly aj do 50, nie? A vycvičia vás ako sysle v tom čo je nájeb, sila, rýchlosť a skvele napísaná muzika. Neskutočný náhul, úplne chytľavé punkové linky v krkolomných rýchlostných prémiách, zákruta, šmyk, odpich, zjazd a dokola. Najlepšie na tom všetkom je, že sú to popiči napísané skladby, žiadny bezduchý rachot, hoc nič apriori proti tomu samozrejme nemám, ale toto je kurva kumšt! Keď si toto aj omylom pustíš na 33 tak to bude furt lepší nájeb ako šecky grind ochotiny čo doma máš. Bravóóó, výjsť táto doska pätnásť rokov naspäť tak je v každom toptene a recka nezačne inak ako "dreamteam". A v Orbe by to skončilo: "povinnost" - k čomu sa absolutne prikláňam. 
-RadoKAZ-
 www.deepsixrecords.com

DÁŠA FON FĽAŠA „Mrchožrút“ 10“EP 2013 (d.i.y.)

Materiál, ktorý už vyšiel na cdr formáte v roku 2011, no zaujal množstvo ľudí natoľko, že sa v minulom roku dohodla partia nadšencov a kamošov Dášu a prekvapili ho vydaním tohto osobitého kúsku na farebnom vinyle. V rámci zachovania kontinuity, aj vinyl má (rovnako ako cdr-ko) kartónový obal, na ktorom je prilepený xeroxový obrázok supa a farebná lepiaca páska po okrajoch. K výbave patrí aj vložená xeroxová dvojjazyčná textová príloha. Čiže všetko vyzerá takmer rovnako ako pôvodná edícia.
K hudbe samotnej. Myslím, že dnes už autora a interpreta v jednom – Dášu, asi netreba nikomu predstavovať. Každému, kto sa pohybuje hardcore-punk komunite, sú známe jeho sólové vystúpenia so španielkou v ruke“ a úsmevom na perách. Ak náhodou je niekto, čo tento materiál nepočul, tak vedzte, že okrem španielky si Dáša ponahrával aj rôzne iné nástroje, ktoré dopĺňajú a spestrujú celkové vyznenie (pričom na koncertoch absolútne nechýbajú, čo je paradoxom), napr. mierne naefektovanú gitaru v príjemne melancholickej „Rozdiely a podobnosti sobotného rána“ abo v pozadí „Všetko je na webe“, či sóla a delay-doprovody v úvodnej „Vlastnou vinou“, klavír v „Ja len hrám“ (ktorý je síce silno punkovo nedokonalý, no mne sa tam pozdáva), gitarový riff v úvode jak od Davovky a kazoo v „Legenda o bájnych pankáčoch“, bicie v „Ja len hrám“, „Strom“ a „Nové životy starých domov“.
Rovnako ako je pestré doplnkové nástrojové obsadenie, pestré sú skladby aj náladami. Od veselosti v Nových životoch či „Ja len hrám“, cez naliehavosť „Vlastnou vinou“ abo v Legende, či sarkastický úškrn vo „Všetko je na webe“, až po jesennú (či rannú) melanchóliu v Rozdieloch či v nádhernom a mojom najobľúbenejšom songu „Strom“. Sedem rôznorodých songov nesúcich Dášov rukopis (hudobný i textový) a opatrené sú jeho chrapľavým spevom (miestami melodickejším, miestami drsnejším) – folk punk v jeho najčistejšej a najúprimnejšej forme. Samozrejme aj nahrávka vznikla svojpomocne po večeroch kdesi na byte, no na zvuku nepočujem žiadne závady – je presne taký, aký tieto piesne vyžadujú – neučesaný a osobitý. Ak ste tak ešte neurobili, vrhnite sa na tento počin, ktorý vyšiel v 300 kusovom limitovanom náklade...

-Majto C.-

pondelok 1. septembra 2014

AFGRUND , SIXSCORE , ABORTION 31.8. 14 Lučenec, Slimák

Koncert v neďelu má svoje čaro. Ludia ti neprídu a tak. Naštastie ale v pondelok je štátny sviatok, tak sa toto dalo rátať ako sobotný deň. Počasie je úplne šialené. Od rána leje a v podstate do ďalšieho rána ani nemieni prestať. Vyrážame z Nitry k nášmu gitaristovi pri Zvolen a odtiaľ zase do Lučenca. Lučenec je mesto, ktoré by som jemne charakterizoval ako medzipriestor v Matrixe, medzi Bratislavou a Košicami. Proste normálny človek tam sa dostane len buď tak, že zablúdi, alebo naserie niekho z Matrixu. Naštastie tu existuje ešte posledný aktívny človek, ktorý tu ešte ako tak sa snaží podvihnúť úroveň kultúry v tomto bohom zabudnutom kraji. Opisovať cestu tam, je číre blázonstvo. Vravím, ako do medzipriestoru Matrixu.
Na mieste sa dozvedáme že kapely na turné uviazli v nejakej zápche  a tak nabrali celkom slušné meškanie, takže to musíme nakombinovať tak, že keď budú pol hodinku pred cieľom, tak sa začne hrať. My sme to odpálil s ABORTION okolo 21:30 a  dali sme náš klasický Stand Up Grindcore. Zvuk celkom mastný, ale až tak, že som si vôbec nepočul vokál, čo má za následok že revete viac a viac a na konci si odpálite hlas. Presne to sa stalo aj mne. štandardné vystúpenie korunované samovoľným pádom mojej basovky, čo publikum pochopilo, že sa pokúšam o Cobainovské lacné triky. Ale nie, ja som fakt chudobný, na rozdiel od nebohého Cobaina,takže si tieto triky nemôžem dovoliť, haha. Dohrávame a päť minut po položení paličiek vlietnu dnu aj dve kapely na ktoré sme čakali. Takže načasovanie hodné zodpovedných ľudí!
SIXSCORE
Po vybaľovaní a aklimatizácii, nastúpili na plac Rakúšania SIXSCORE, čo pre mňa boli celkom neznámou kapelou. Spustili svôj set a bol som mile prekvapený. Náš bubeník to ohodnotil tak, že je fakt prekvapený, že Rakúšania dokázali dať dokopy takto dobrú kapelu s tak dobrým bubeníkom. Tak to asi hovorí za všetko. Rakúska scéna je jedna z najúbohejších v Európe  a je to asi tým, že im je fajn  a nemajú  dôvod byť na život nasratý. Ale SIXSCORE nám dávajú do lebky taký celkom slušný match core. Má to gule , energiu a spád. ten na chvílu prerušuje odpálenie poistky na našej basovej hlave, na ktorú chlapci hrajú. Ešte mám v hlave vetu nášho gitaristu Libora "Dúfam , že to nikto neodpáli" -) Po päť minutovej pauze sa pokračuje, ale už ako keby s menšou vehemenciou. každopádne, pre mňa celkom príjemné prekvapenie táto kapela!
AFGRUND
Po nich už nastupuje hlavná akvizícia dnešného večera a tým je medzinárodná švédska kapela AFGRUND. Nastavia ten sound gitary , ktorý má Švédsko vo svojej ústave zakotvený a ide sa. Kurva ale jak. Energia ide na 100%, úplné tornádo. Najviac sa zabávam na bubeníkovi, ktorý má ten typický výraz, ktorý majú väčšina dobrých bubeníkov, že proste ako keby tam ani nebol a búcha jak boh. Proste paráda, fakt som si to užíval. Jedine čo mi trocha vadí na ich muzike, sú dlhé songy, ale to je len vec názoru a vkusu. Ich set ale mal silu tsunami a to bola proste energia, ktorú pochopili aj ludia, ktorým thc a alkohol dosiahol bodu "zábava"  a konečne začali zveriť. Po vyše polhodinke a dvoch prídavkoch aj oni končia, už na pokraji síl. Bubeník po sete stojí pri bicích a čumí do mobilu, ako keby tam dnes ani nehral tak dobre. Paráda. Milanovi ďakujem v mene celej scény, že sa snaží udržiavať scénu nažive v tak divnom kraji, akým bezosporu Lučenec je! Cesta domov je zase len morda a až by ste chceli náhodou zaspať, tak hrajte hru, "čo keď ti vybehne do cesty nejaká divá zver?" a zaručene váš adrenalín neklesne! Ale oplatilo sa, aspoň podľa mňa!
-Lepra-