To, ako
som sa dostal k tejto kapele, bolo čisto vecou náhody. Šiel
som na koncert, kde hrali 2 moje obľúbené kapelky (The Citadel
a Rats Get Fat) a vedel som, že sú tam nejakí amíci.
Ich set ma rozmetal na všetky strany, po čom nasledoval nevyhnutný
nákup nosičov. Tak som sa dostal aj k tomuto skvostnému
materiálu, ktorý pôvodne vyšiel v roku 2010, no je znovu
zmixovaný a remastrovaný. Nakoľko som pôvodnú verziu
nepočul, zhodnotím len aktuálnu. Celý materiál začína
ambientne ladeným introm, ktoré má napriek trojminutovej dĺžke
správnu atmosféru. Plynulo naň naviaže song „I“ s parádnou
vybrnkávanou gitarou a naefektovanou basou a decentnou
gitarovou vyhrávkou v pozadí, ktorá plynulo prejde do
parádnej doomovej časti s burácajúcimi gitarami a naliehavým
revom, aby sa zlomila do blackmetalovej víchrice, ktorá presviští
a plynulo sa zmení do nejakej crust-metalovej rezačky
s parádnou melodickou gitarkou na hranici počuteľnosti, no
pod všetkým tým lomozom stále mierne znie a je to viac ako
dobré. Potom zas pár taktov v doomovom tempe s jemnými
gitarami a tichými bicími, ktoré postupne prejdu len do
šumenia činelov, do čoho sa ozve dvojhlasný rev ako používajú
napr. frantíci Geranium, či budapeštianski Tyrell´s Owl. Song
potom za vrčania basy a klepania bicích pomaly speje k záveru,
aby naň po záverečnom údere na kotly zas zrevali gitary
nasledujúcej „II“ a znovu melodická black smršť –
trošku mi to pripomína newyorských blackerov Krallice – tiež
dlhé jednoduché, melodické gitarové pasáže, no skvelo znejúce,
v čom sa menia len rytmy bicích. Po otočení sa ozve opäť
skvelý atmo-doom mixnutý s post-rockovými gitarkami
a náladami (trošku mi to týmto pripomína talianov Room With
A View) do stupňujúcej sa steny bicích, činelov a čistej
gitary sa znovu ozve odriekanie textu aby sa krátko pred záverom
ozvali aj skreslené gitary (ale toto už je čisto akoby
z hociktorého albumu spomínaných talianov) a dvojšlapka.
A v podobnom duchu sa nesú aj ďalšie songy – striedajú
sa žánre, striedajú sa nálady, intenzita, pričom to stále pekne
drží pokope v jednej ohromnej mase zvuku. Potom prvá strana
druhej platne končí Outrom nesúcim sa v podobne
industrial-ambientnom duchu ako Intro, čím sa kruh tohto albumu
uzavrie. Na druhej strane nie je nič – škoda, že nemám
limitovanú verziu, na tej bola nejaká kresba. Tohto albumu mám aj
cd verziu, ktorú počúvam v aute a musím povedať, že
oproti vinylovej má výhodu, že plynie celý čas v kuse bez
páuz od začiatku do konca, čo je pri tomto dosť výhodou, bo aj
songy sú vystavané tak, že plynulo prechádzajú jeden do druhého,
tak ani nezbadáte, že už je ďalší. Super vec – isto
neobchádzajte. Kde inde dostanete na jednom mieste dávku namiešanú
z crustu, black metalu, doomu, post rocku a hardcoru?
Navyše to celé drží pekne pokope.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára