Ráno vyzdvihujeme nášho bubeníka Mira a v ruke už ždíma nejaký mok, s ktorým sa nám chce pochváliť, že toto pivo je proste pecka a jedno z najlepších čo čapovali v Lokal Pube, kde pracuje. Mal pravdu, jeden a pol litrovka mizne na ceste do skúšobne. Po tomto už tie sračkové euroležiaky vám prídu ako ranný moč. Cestou sa zastavujeme, niekde v Rakúsku, že nám vyhladlo a z pôvodnej návštevy potravín, skončíme v Čínskej reštaurácii, kde by sme si dali bufetový stôl. ten však funguje do 14:00 a je 14:05. Hneď sa mi vybavila scénka z geniálneho filmu Falling down z Michale Douglesom v hlavnej role, ako zo samopalom strieľa v McDonalde, lebo prešvihol o minutku raňajšie menu. ale naštastie sme sa dohodli aj cez fakt, že Číňanka absolutne nehovorila po anglicky. Biznis je biznis. Hladný Miro, náš bubeník, ako ho odteraz volám, vyjedol komplet celý bufet.
PER CAPITA |
Zdravíme sa s Attilom, bubeníkom Per Capita, ktorého u nás asi môžete poznať,ako bubeníka už neexistujúcixh grinderov Din -Addict. Spoznávame aj ostatných členov kapely, ináč veľmi sympatických ľudí a už dorážajú aj Hollanďania Krush. Predkoncertné čakanie si krátime popíjaním extra priemerného piva, ktoré neskôr už meníme za limonády (radšej). Klub Kafe Marat je celkom sympatický anarcho klub, presne ako každý jeden na západe od nás, kde to dokážu dať dokopy a žiadne mesto im nekladie polená pod nohy. Klasika, klub, kuchyňa,infoshop a dokonca aj second hand oddelenie šiat, ktoré už poznám z Dánska, kde to funguje štýlom zober si čo chceš a nechaj aj ty niečo.
Okolo desiatej večer sa začína hrať a klub je celkom slušne zaplnený, odhadom cca 140 ludí. Prvý nastupujú PER CAPITA . Potnám ich z asi dvoch splitov, ktoré som tu aj recenzoval, ale naživo som ich ešte nevidel. Spustili klasický crust so zábrusom do grindu. Energické to bolo, spevák sa snažil a celkom to bolo v pohode. Publikum ich bralo tiež, boli predsa domáci, takže spokojnosť
ABORTION |
hehehe. Takže set prebieha v pohode, dokonca už pri konci aj sa zapájajú ľudia ale štále to nie je vygradované. ŠĽahačku si vždy zlízne kapela po nás. Dokončujeme a ešte ľudia revú o prídavok, ale už fakt som na sračky prepotený a nevládzeme ani len trsátkom pohnúť.
KRUSH |
Po polnoci s askaždým lúčime, dáme spoločnú fotku a čaká nás 7 hodin nádhernej cesty po dialnici. Čo viac si priať? Alebo sedieť doma s diaľkovým v ruke??? asi nie...
-Lepra-
Fotky-Steam photorgaphy-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára