DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 21. septembra 2014

AUSSITOT MORT „Nagykanizsa“ LP 2014 (Moment of Collapse Records)

Na júlovej zástavke týchto francúzov v bratislavskej Fuge som sa dostal k tomuto exkluzívnemu kúsku. Exkluzívnemu, pretože som ani nevedel, že vyšiel na vinyle (cd verzia je na svete už 2 roky), no hlavne preto, že sú na nej zaznamenané songy z posledných troch vydaní kapely. Vzhľadom k tomu, že pochádzajú všetky z jednoho nahrávania, znejú kompaktne ako celok, čo spôsobuje že tento výber znie ako plnohodnotný album, hoci je určený najmä ľuďom, ktorým sa nepodarilo zohnať jednotlivé nosiče.
Stranu A obstarávajú songy z 12-palcového singla „La ride du lion“, o ktorých som už písal, čiže sa poďme venovať strane druhej, ktorú otvára svojou melodickou vyhrávkou song „Une défaite á la piaule“ zo split sedempalca s Catalyst, kde po úvode s prechodmi a opakujúcou sa vyhrávkou nastúpi pomalšia doomová pasáž s vyhrávkovými gitarami a bublotajúcou basou. Po patrične atmosferickom úvode, nastane éterická pasáž, kde sa do space-gitár ozýva len klepot rytmičáku a šepkaný hlas a neskôr aj melodickejší hlas, na čo sa postupne napoja parádne gitarové vyhrávky, ktoré zosilňujú a dynamika stúpa, aby sa ozval burácajúci sabbathovský riff s dvojšlapkou (nie klasický Iommiovský – skôr z tých jednoduchších) aby v závere ešte mierne vygradoval.
Ďalšie dva songy sú zo split-desaťpalca s Heaven In Her Arms. Prvý „Supramilinaire“ začína basovou vyhrávkou a skoro po úvode nastúpi aj spev (pre túto bandu jav neobvyklý) – trošku mi to tým spevom pripomína kolegov Sugartown Cabaret. Inak sa mi tento song zdá trošku menej výrazný oproti zbytku tejto kolekcie, no záverečná repetitívna inštrumentálna pasáž je skvelo vystupňovaná a znie fakt dobre. Záverečná „La bourse ou la vie“ sa nesie celá v ľahšom tóne – gitary skôr post-rockovo žblnkocú ako burácajú, hoci aj skreslené burácanie sa tu ozve, do toho emo-corové vyhrávočky a vcelku dobre a pestro spravené vokály. Krásny záver „albumu“.
Toto je jednoducho povinnosť či už pre novších fandov kapely, ktorí (podobne ako ja) nemajú všetky staršie vydania kapely, a isto pre tých ktorí prepadli francúzskej scéne, bo toto je silno reprezentatívna ukážka tvorby tejto skvelej bandy. Ber alebo ber – iná možnosť nie je...

-Majto C.-



UNE DÉFAITE Á LA PIAULE

Žiadne komentáre: