HUMIT vs ŠUMIT 3"CD 2016 (vlastný náklad)

Grinderov HUMIT sme už mohli spoznať na Adrikovej sedempalcovej kompilačke, ktorá mapovala Slovenské grind kapely. Táto dvojica (basa,bicie) sa tu na tejto nahrávke spojila s noise trojicou (saxafon,vokál, eletronické pazvuky),ktorú vedie neúnavný propagátor hluku Radek Kopel (Napalmed) a zasadla na jedno session. Nebolo to však klasické session, ale prebiehalo oddelene.Vidím, že s týmito noise improvizačnými stretávkami sa nejak už rozrthlo vrece, každopádne ako prvý na Slovensku to urobili Sedem Minút strachu a zjavne to bolo celkom inšpiratívne.
Na ploche 13 minút tu máme celkom stráviteľný pojem noise. Improviyácia je to, ale predsa len tie bicie to držia pokope a dávajú tomu akú takú líniu. ináč je to všetko po starom, ako sme si už pri takýchto projektoch zvyknutý .
Vyšlo to aj na kazete aj vo forme CDrka a musí pochváliť ešte nápaditý obal CDrka. Vyskúšajte!

-Lepra-

HUMIT

EVIDENCE SMRTI / BRUNNER TODESMARSCH split 7“EP 2015 (samovydanie)

Ďalšie splitko pre moje rozmlsané ušiská. Evidence Smrti ma už nejaký čas svojou tvorbou oblažujú a dlho nič nové nevydali, tak som sa tešil na ďalšiu dávku ich drsného, valivého, temného, metalického crust-hardcoru. Hneď na úvod ma svojou valivou ťažobou prekvapí „Hlad“ o narastajúcich hnedých tendenciách v spoločnosti. Hutná gitarová hradba s výrazne znejúcou basou a ostrými bicími tvoria príhodné pozadie pre chrapľavý hlas Hnilobu. Skladba sa vlečie pomaly ako buldozér, valí pred sebou haldu hnusu a gitary zanechávajú za sebou široké pásy rozrýpanej duševnej pohody. Druhá „Vězni“ je jej pravým opakom. Od prvého úderu uháňa v zbesilých tempách, gitary revú a kvília vo vyhrávkach. Musím povedať, že napriek členitosti tejto veci ma prvý song zaujal o dosť viac. „Vězni“ je taká typická vec Evidence Smrti, kým „Hlad“ je silná, mrazenie vyvolávajúca záležitosť, ktorá vždy poteší.

Kapelka Brunner Todesmarsch zo strany druhej bola príjemné prekvápko. Ich guľometná dávka rýchleho, drsného hardcoru je čosi, čo ja rád. Úvodná „Mentální krach“ ešte začne v trochu pomalšom tempe, no potom sa chlapi rozbesnia a sú nezastaviteľní. Ďalšie dva songy potom prekvília okolo a s hrmením zmiznú. Až štvrtý „Na vrchol a výš“ má mierne pomalší úvod s thrashcorovým odérom, no vzápätí sa zlomí do besnoty podobného razenia ako zbytok tvorby. Ani neviem ako a je tu „Poslední vál“ a nezostáva mi iné, len pustiť si túto šesticu songov znovu, bo toto rozhodne nikdy nemôže stačiť. Je to taká typická brnenská záležitosť, bo z toho cítim staré veci See You In Hell a Festa Desperado, len to neni až tak členité, skôr priamočiarejšie a údernejšie, no najmä mierne zbesilejšie. Veď songy majú okolo minúty.

Parádne splitko – presne tento druh ja rád. Skromný a nenápadný obal ukrýva bohatú dávku skvelej muziky.

-Majto C.-

Evidence Smrti bandzone

Brunner Todesmarsch bandzone

PUNKOVÝ PRAPOR 2: RESTART – Román pro pankáče, Petr B. Výškovický (Papagájův Hlasatel Records 2016)

V rukách držím (resp. na polici už odpočíva dočítané) voľné pokračovanie románu Punkový prapor. Skočil som po ňom jak upír po krku švárnej devy. No pravdupovediac, mám z neho zmiešané pocity. Na rozdiel od predchodcu, ktorý bol plný vtipných momentov, Restart je skôr „temnejší“ a nie je to len treťou dejovou rovinou (v minulosti sa prelínali dve – neviem, ktorá bola zábavnejšia), ale asi aj dobou /-ami, ktorú /-é opisuje. Jedna sa týka doby socialistickej normalizácie a života v „subkultúrach“ tej doby a v dvoch je naznačený súčasný život z dvoch strán „barikády“. Teda, neviem, či je to len môj dojem, no chýba mi bezprostrednosť a ľahkosť prvej knihy. Miesto nich tu skôr cítim desivú ťažobu tejto uponáhľanej doby. Autor akoby cítil potrebu naplniť očakávania čitateľa a to mu spútavalo ruky. Možno sa snažil zbytočne, bo čaro jednotky spočívalo v tom skoku do neznáma, v tej spontánnosti, v prirodzenej neohrabanosti a nedokonalosti postáv. Aby si niekto nemyslel, že táto kniha je nejaký nedotiahnutý nepodarok. Práve naopak. Štylisticky je opäť na úrovni a nájde sa tu aj množstvo veselších momentov, dokonca celá tretia rovina to obohacuje na pohľad človeka z diametrálne odlišného prostredia – toto bolo pre mňa osviežujúcim prvkom, len mi príde napísaná tak akosi „zošnurovane“, usporiadano, akoby podľa nejakých presných pravidiel. Sú v nej dobré popisy, historky a vcelku aj zápletky, len od momentu, keď sa v deji objavila postava „Deux et machina“, celé to u mňa spadlo do sféry béčkových thrillerov, kde od istého momentu dopredu tušíte, čo sa stane. Škoda, bo dovtedy sa mi to čítalo vcelku fajn (hoci s istými výhradami, no stále to bolo skvelé čítanie). Možno som len zbytočne rozmaznaný, no u mňa by stačil prvý román, bez pokračovania by som sa kľudne zaobišiel. Ale to je len môj osobný pohľad na vec a moje dojmy z čítania. Každý ďalší človek sa na všetko môže pozerať inak a tento román si dokonalo užiť. Hľadajte v ňom svoje. Ja som si to, napriek všetkému spomenutému našiel.

-Majto C.-

eS eS eM "ByloNebyloRybaNaruby" CD 2016 (Ponte records)

Huh. Nechápal som ten provokatívny názov projektu,alebo už dokonca samotný obal, ale naštastie titul "Nazi Punks Fuck off" mi to v podstate vysvetlilo.. jedná s ao noisarinu alá Napalmed. Saxafon, efekty a v neposlednom rade, nikdy nekončiaci hluk. Nie je to agresívne a dokonca som sa pristihol, že to počúvam ako podmaz ku každodennej činnosti! Je to nahraté dokonca zo živej performácie z klubu Rybanaruby. Každopádne až máš rád harsh noise a berieš tie správne drogy, tak neváhaj! Ešte desať bodov za obal!

-Lepra-

WOUNDEAD KNEE / CONQUESTIO split 7“EP 2013 (kooperácia)

Jedno zo zabudnutých splitiek, ktoré som jeden čas točil dokola, no potom som ho omylom založil, aby som ho konečne našiel na mieste, kde som nepredpokladal, že by mohlo byť. Čo je tak zvláštne na tomto v kartónovom sieťotlačovom obale ukrytom vinyle? No predsa muzika.

Stranu s indiánskym náčelníkom obsadila, aj príznačne na jednu časť neslávnej epochy dejín odkazujúca svojím názvom, kapelka z Práglu Woundead Knee. Kvintet svoju trojicu songov začne bez vytáčok a úvodná sypačka „Člověk nečlověk“ dáva na známosť, že táto partička je pekne nasraná a nekompromisná vo svojom prejave. Nad kvíliacimi, riffujúcimi gitarami a rýchlo klepotajúcimi bicími dominuje naliehavý ženský štekot, v refrénoch podporený výkrikmi mužských hrdiel. Najviac sa mi ale pozdáva song druhý „Voják“, ktorý je spestrený sekmi a spomalením, ale aj výraznejšou gitarovou vyhrávkou, pričom si stále zachováva agresivitu a nekompromisnosť. Posledná vec „Svoboda“ je opäť nasranosť par excellence, kde sa striedajú rýchle časti s ešte rýchlejšími. Škoda, že netuším o čom asi spievajú, bo som nikde nenašiel čitateľnejšiu formu textov, no ich časť bookletu ich pre môj slabnúci zrak obsahuje len v nečitateľnej drobnej forme a sluchom som ulovil len nejaké útržky. Iba záverečný text som objavil na bandzone kapely a je o väznenom indiánskom aktivistovi Leonardovi Peltierovi. Vcelku zaujímavá (a v tomto žánri u nás nie veľmi obvyklá) téma. Každopádne vzorka pražských znie dobre. Možno trošku zrozumiteľnejšia artikulácia by pomohla zlepšiť možnosti zaujať odkazom aj pre nás slepnúcich jedincov, no celkový dojem je dobrý.

Kolegovia na druhej strane tiež ponúkajú trojpoložkový materiál, ktorý sa pohybuje v mierne melodickejších vodách a voľnejších tempách. „Přírody pláč“ je klasický hardcore-punk s agresívnym dvojhlasom a parádnymi melodickými vyhrávkami, hoci ju otvára thrashový riff jak sviňa. Celkovo je to ale drsná záležitosť. V chytľavosti melodických vyhrávok a parádnych drsných riffoch nezaostáva ani nasledujúca „Boj“. Trochu v tom cítim vplyv Kritickej Situace (myslím súhru gitár, bo zvukovo je to mierne drsnejšie, o speve nehovoriac), no je to značne hrubozrnnejšie. Možno preto viac vynikne melodická vyhrávka v závere. „Faktor skázy“ po pomalšom rozbehu nabehne do tempa, no potom sa zas spomalí a atmosféra zhustne. V záverečnom zrýchlení gitarák odpáli rezké sóličko a koniec. Obe bandy ponúkli vkusnú ochutnávku svojej tvorby, je na každom, či začne snoriť po ďalších. Ja veruže hej...

-Majto C.-

Woundead Knee bandzone

Conquestio bandzone

FEEL A CURSE Shadows In Mind CD 31.1.2016 Vlastný Náklad

Kapelka z Liptovského Mikuláša- FEEL A CURSE je od roku 2013 nový zjav na Slovenskej Death Metalovej scéne- čo však rozhodne neplatí pre jej členov ktorý si odkrútili svoje v takých kapelách ako DESECRATED DREAMS,SUBURBAN TERORRIST,EMBALMED čo už sú dnes celkom pojmy a to sa samozrejme podpisuje aj na ich debute!

Ako otvárak vás nakopne rýchli parný vlak „Misguided World“ a podobne uháňajú aj „Memories Stay“ a „Collateral“ .Titulná „Shadows In Mind“ je temnejšie podaná záležitosť a od začiatku ma tu chytila nenormálne rezonujúca basa a krkolomné sóla, ktoré pôsobia ako pád do temnoty...V následjúcej „Of War And Men“ sa vám preženie útočiaci tank- zbesilosť čo postupne zmierňuje svoje tempo a pripravuje na „Lies“ začínajúca malou vyhrávkou na gitárke... „Twisted Fate“ húpavá vec ktorá- a kludne ma ukameňujte- akoby vypadla z dielne GOREFEST!!! Prisambohu vymakaná záležitosť a moja asi Topka !!! „Shattered Nights“ vycibrená Thrashovačka prešpikovaná Heavy soličkom- toto Heavy zovzrenie vlastne je po celej nahrávke, a sedí to tam krásne, aj preto majú jednotlivé pesničky a celý album veľký potenciál! „The Demon Inside“ predposledná rýchla hopkačka po ktorej nasleduje veľkolepé zavŕšenie diela- melancholická „Flying Stones“ stále ma dostáva ústredná melódia- akoby zo sountracku z Batmana- to bez urážky! Temná melódia avšak pri opakovaní máte pocit že po zlých dňoch zase vychádza slnko a lepšie vyhliadky na budúci život!

Toľko v stručnosti z obsahu albumu- ak máte radi Death Metal so silnými melódiami a venujete mu svojich 38 minút života tak sa doňho zamilujete a budete po tomto albume siahať stále- v zlých aj dobrých chvíľkach.

Samotná kapitola je zvuk- CD bolo nahrávané a mixnuté v štúdiu Martina Barlu- mastrovaný v Dánskom HANSEN STUDIOS a zrejme táto kombinácia sa podpísala na jedinečnej zvukovej stope, a ak by som nevedel že chalani sú zo Slovenska asi by som strieľal niekam na sever...

po Grafickej stránke sa podpísal Matej Slovák.

Album je venovaný pamiatke Tomašovi Gondovi (1984- 2015)

Aby som to zhrnul, ak si nepotrpíte na čisté brutality zvratky a iné športy neváhajte a zožeňte si tento skvost, kto pozná kvalitku určite ho ocení, tu sa lámu mantinely a vekove hranice, tak ako môže osloviť poslucháčov dajme tomu Heavy Metalu dokáže uspokojiť hocijakého patológa, starca alebo žiaka na základnej škole ktorý sa rozhodol že dá šancu niečomu novému a pôjde inou cestou ako ostatny...

bandzone

-Parasitic Worm Adam-

EMBALMER „Emanations From The Crypt“ 12"LP 2016( Hells Headbangers Records)

Rok 1995,do prehrávača vkladám niekoľko krát prehrávanú Tdkáčku, na priloženom lístku stoji, vlastne už ani neviem čo tam bolo písane, podstatne bolo to, čo slúžilo ako dohrávka a EMBALMER! Postupom času človek zisti že to bolo EP „There Was Blood Everyvhere“... ale ako býva u takýchto vecí zvykom, informácie o tejto kapele boli skúpe na slovo, až do obdobia niekedy v rokoch 2006- 2007. Tu pri listovaní akéhosi katalógu ktorý ponúkal napalované CD po stovke... čítam EMBALMER- 13 Faces of Death!!! To sa človeku hneď vyjavili krásne spomienky na časy minule! Samozrejme, neváham ani chvílu a a značím „dobrodejovy“ tento titul- však aj dobre robím, odvtedy prešlo takmer desať rokov a po kapele sa zas zlahla akosi zem. Napalene CD už dávno vzal čert a túto éru som nechal ďaleko za sebou- až keď na sklonku roka kdesy zazrem info: EMBALMER-New Album Comming Soon!!! To viete že to človekom pohne!

A tak sa stalo v Apríly 2016 vychádza officialne druhý radový album „Emanations Of The Crypt“!

Takže čo vlastne tento album ponúka? V prvom rade človeka opanta parádny cover art Chrisa Moyena. Oldschool klasika , ktorá zvlášť na matnom Gatefold prevedení LP pôsobý dokonalo!

Púšťam teda ihlu na drážky- človek zvyknutý na intrá a podobne čačky dostane od týchto amíkov hneď z fleku poriadnu pecku do xichtu na nos- otvárak Dead Female Stalker je proste najrýchlejšia vec na albume a už od prvého akordu viete že to budú isto prijemné momenty! Mierny oddych si môžete dopriať na titulnej „Emanations From The Crypt“ ktorú zdobí ťahavé intro- tu chlapci ukazujú svoj talent pre hravosť a po chvíľke nemilosrdnej masáži sa vracia melódia do upokojujúcej polohy...no upokojujúcej, skôr cítite ako vám ubiehajú posledne sekundy vášho mizerného života...

Celkovo album je preštrikovane rýchlimy a pomalými pasážami a to dodáva na pestrosti, skladby nie su príliš dlhé a presne vedia kde majú skončil aby nenudili. Samotná kapitola je zvuk, nie je to žiadna krýštáľová studnička- tu EMBALMER ostali verný Undergroundu a zvuk pôsobí špinavo, a neupravene čo dodáva na atmosfére kladné body, miestamy počuť v skladbách až Black Metalové riffy priamo z nórska za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani IMMORTAL vo svojom rannom období, ale tieto vložky su vážne len okrajove, a celkovo temný album vám po niekoľko násobnom prehratí vždy ukáže niečo nové a zistíte že je vlastne veľmi pestrý!

Album sa stráca v Outre „The Graveyard Fog...“ a nuti ma pustiť si album odznovu a veriť že EMBALMER sa zase raz objavia s novým album prave vtedy keď na to nebudete čakať....

BANDCAMP

-Parasitic Worm Adam-