Ďalšie
splitko pre moje rozmlsané ušiská. Evidence Smrti ma už nejaký
čas svojou tvorbou oblažujú a dlho nič nové nevydali, tak
som sa tešil na ďalšiu dávku ich drsného, valivého, temného,
metalického crust-hardcoru. Hneď na úvod ma svojou valivou ťažobou
prekvapí „Hlad“ o narastajúcich hnedých tendenciách
v spoločnosti. Hutná gitarová hradba s výrazne znejúcou
basou a ostrými bicími tvoria príhodné pozadie pre chrapľavý
hlas Hnilobu. Skladba sa vlečie pomaly ako buldozér, valí pred
sebou haldu hnusu a gitary zanechávajú za sebou široké pásy
rozrýpanej duševnej pohody. Druhá „Vězni“ je jej pravým
opakom. Od prvého úderu uháňa v zbesilých tempách, gitary
revú a kvília vo vyhrávkach. Musím povedať, že napriek
členitosti tejto veci ma prvý song zaujal o dosť viac.
„Vězni“ je taká typická vec Evidence Smrti, kým „Hlad“ je
silná, mrazenie vyvolávajúca záležitosť, ktorá vždy poteší.
Kapelka
Brunner Todesmarsch zo strany druhej bola príjemné
prekvápko. Ich guľometná dávka rýchleho, drsného hardcoru je
čosi, čo ja rád. Úvodná „Mentální krach“ ešte začne
v trochu pomalšom tempe, no potom sa chlapi rozbesnia a sú
nezastaviteľní. Ďalšie dva songy potom prekvília okolo
a s hrmením zmiznú. Až štvrtý „Na vrchol a výš“
má mierne pomalší úvod s thrashcorovým odérom, no vzápätí
sa zlomí do besnoty podobného razenia ako zbytok tvorby. Ani neviem
ako a je tu „Poslední vál“ a nezostáva mi iné, len
pustiť si túto šesticu songov znovu, bo toto rozhodne nikdy nemôže
stačiť. Je to taká typická brnenská záležitosť, bo z toho
cítim staré veci See You In Hell a Festa Desperado, len to
neni až tak členité, skôr priamočiarejšie a údernejšie,
no najmä mierne zbesilejšie. Veď songy majú okolo minúty.
Parádne
splitko – presne tento druh ja rád. Skromný a nenápadný
obal ukrýva bohatú dávku skvelej muziky.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára