NAPALM RAID "Wheel Of War" 12"LP 2017 (Rawmantic Disasters/Phobia Rec.)

AAAAAAAAAAAAAA!!!!! Konečne je vonku ich nový album!Týchto Kanaďanov priam milujem. Ich poňatie dis beatu, je proste úchvatné a trčí von z priemeru týchto kapiel na kilometre.
Je to aj možno ich štruktúrou riffov a hlavne faktu, že metalický crust sa dá hrať aj zaujímavo a hlavne ,nie nudne. To je tu ten hlavný faktor, kedže pri podobných kapelách sa už pri tretej skladbe strácate v monotónosti, tu každú skladbu pekne rozoznáte. Na zaujímavý kokteil potrebujete, zaujímavý zvuk. Toto balancuje už na hrane škandi crust zvuku,ale predsa si to zachováva svôj feeling,takže to tam nemôžete priradiť. Potom sem hodíte klasické Discharge riffy,ale pridáte tomu trocha nápaditosti a chytľavosti. To toho všetko trhajúcu basu a hlavnú devízu a zároveň poznávací znak tejto kapely: Spev! Ano tu robí spev muziku. Hovorí sa,že dobrý spev je ako ďalší nástroj v kapele a tuto to platí doslova. Znie to ako štekot chorého psa,ktorý práve umiera ale ešte ho trápi besnota a vymlátené zuby! Paráda!
Ináč tu nájdete všetko čo potrebujete k tomu,aby ste tento štýl milovali ,myslím tým všetko od Discharge,cez Wolfbrigade až po špinavosť starých Bathory (od nich nahrali raz už aj cover).
Neviem sa dopočúvať tejto nahrávky, pre mňa absolútné peklo v tomto štýle! Mńamka!
Nadprirodzene odporúčam!!!!!
-Lepra-

BANDCAMP

POSTCARDS FROM ARKHAM – Manta (2017, MetalGate, 40:31)

Keď sa metalom a potom hlavne jeho extrémami zaoberáte vyše tridsať rokov, ľahko dospejete k pocitu, že ste už počuli všetko a objavovanie nových vecí u vás skončí na vedľajšej koľaji, lebo už žiadne nové veci nie sú. To naštve, predsa len chcete počuť niečo ak už nie vyslovene nové, tak aby vás to oslovilo nejako inak než bežne. Len kde to vziať a nečarovať? Už nejaký čas som v časopisoch a na nete narážal na hojné zmienky o havířovskej kapele POSTCARDS FROM ARKHAM. Tak reku poďme na to, Lovecraftovo dielo mám rád, aj ho zhudobňujú zástupy tvrďasov, otestujme, ako to vyzerá v post a progresívnom podaní. Nie že by som sa v týchto veciach rochnil 24/7/365, ale niečo z toho baví, aj nejaké takéto koncerty som už zažil.

Na Youtube som natrafil hlavne na tvrdé skladby tohto spolku, ani nie veľmi post, ale haluzné atmosférické rubárne s často fakt strhujúcimi linkami, tento vír ma vtiahol naozaj hlboko, zaujali viac než väčšina súčasného atmo/melo black a death metalu. Tvrdé, divoké, atmosférické, vokály zloba a celé trochu inde, proste prekvapenie. Viem, že majú už tri albumy, pustil som sa do aktuálneho „Manta“, vydaného pred pár mesiacmi. Je na ňom deväť kusov za sympatických štyridsať minút, teda žiadne kilometrové post- plochy, nálady a halucinácie, skôr klasické skladby na počúvanie i koncerty. Hudobne ťažko zaraditeľná záležitosť, silne atmosférický a svojský mnohovrstvový materiál, v ktorom samozrejme nájdete klasické postrockové výrazivo vrátane „trademarkových“ postupov, nálad a znenia, viacero skladieb je skôr inštrumentálnych a atmosférické nárezy ako napríklad „The Kvlt Ov Dream“ sú možno aj v menšine. „Manta“ však rozhodne boduje mnohovrstvovosťou, atmosférou tajomna, vášne, mrazivej neistoty a divnej melanchólie, kontrastmi divokých a uvoľnených plôch, bohatými aranžmánmi s pôsobivým začlenením husľových a klavírnych liniek a širokou škálou vokálov od growlov, revu, zastretého šepotu po recitáciu, k slovu sa dostane aj ženský element, je tu toho hojne a zároveň neprepchato. Miestami táto hudba pôsobí ako stret 90-kového atmo-extrému a novodobých post- výletov do iných dimenzií, možno že práve to ma na nej baví najviac.

Martin Lukáč

http://bandzone.cz/postcardsfromarkham

CONTWIG „Freibad“ LP 2015 (kooperácia)

Ďalší z albumov odložených v depozite, pričom ma síce po prvom vypočutí oslovil, no na jeho smolu bol v balíku, ktorý skončil v zabudnutí pod záplavou starších vecí. Tak si teraz sypem popol na hlavu, no teší ma fakt, že muzika v jeho drážkach ma baví rovnako ako keď som si ho priniesol domov.

Od prvej spätnej väzby v „A sleepless night“ zaútočí táto francúzska partička zbraňami silného kalibru. Pomalé tempo s matematickými gitarami a šialencom s mikrofónom. Jeho rev dodáva už aj tak dostatočne neuchopiteľnej hudobnej produkcii na väčšej chaotickosti. Nie je veľa kapiel, ktoré dokážu produkovať takúto formu šialeného hardcoru, kde počujete mix riffov Behold the Arctopus, noise rockovej gitary s vreskotom šialenca ála Meshuggah, no viac výškovejším. K tomu bubeníka striedajúceho protirytmy s grindovou klepačkou a stredným tempom, to všetko vždy len na pár taktov. Jednoducho rana na solár, ktorá okamžite vyrazí dych. A keď chvíľu vydrží bubeník držať jeden rytmus, menia sa gitary. Iné to nie je ani v nasledujúcich songoch „Full of rage“ a „With the target of my knife“, ktorá je navyše plná prevažne pomalších temp. A keď sa v polovici objavi emocorová pasáž s vybrnkávanými čistými gitarami a hovoreným slovom za decentného vyklepávania, ktorá v podstate vydrží až do konca, je to zmena ako sa patrí. „As only doubt“ začne bubeníkovým klepaním, akoby pokračoval song predošlý, do čoho po chvíľke zaburáca basa a zakvília gitary v svojich šialených linkách. Gitary sú tu obzvlášť vydarené a jeden znepokojivý repetitívny riff sa začne prepletať zmenami rytmu a spolu s bicími nakoniec gitary pekne vygradujú v záverečnom finále. Druhá strana tiež nešetrí zmysly ani trochu a hneď songom „But afterall“ pokračuje tlak na zdravý rozum po všetkých stránkach. No najväčší útok príde v nasledujúcej smršti „From mars“, kde po grindujúcej klepanici prídu sekané gitary jak z debutu čechov Sebastian „Sny o Marii“, aby sa nenápadne preliali do záverečnej kľudnej pasáže. Po nej nasledujúca „Everything you hate“ zostane verná názvu a naplní vás nepokojom rovnakými prostriedkami ako song predošlý, len pasáže sa striedajú v iných poradiach a pomeroch. Nič nám nezostane dlžná ani záverečná vec „(and) Love is just a single tiny dot“. Znovu rev psychopata do pokrútených gitár a šialene tepajúceho rytmusmajstra. Jedno sa tejto kapele uprieť nedá. Keď rozlúsknete škrupinu neprístupnosti tvorenej šialeným hlukovým terorom, objavíte množstvo muzikality a dokonalej harmónie skrytej pod nánosom spätných väzieb a surového hluku, ktoré naoko neladia. A ešte keď si uvedomíte, že nahrávka je v štúdiu len znovu zmixovaný živák, nebudete chápať asi rovnako ako ja. Títo chlapci asi nie sú z tohto sveta, čo môže potvrdiť každý, kto ich videl na pódiu v Seredi napredposlednom Ffud feste. Ak niekde v distre uvidíte tento nenápadný obal a máte radi šialenú formu hardcoru, isto po ňom siahnite.

-Majto C.-

https://contwig.bandcamp.com/album/freibad

PIVNICA „Pod lampou je najväčšia tma“ 7“EP 2015 (Ventilatorr Rechords)

Je toľko kapiel, ktoré objavujem až s odstupom času, pričom ich mená registrujem dlhodobejšie. V súčasnosti však je toľko vecí a titulov, že mi všetky „objavy“ trvajú dlhšie ako by som sám chcel. Do tejto kategórie spadá a j tvorba tejto banskobystrickej punk-úderky. Kúpil som až ich posledné vydanie, ktorým je práve tento sedempalec a aj ten až dva roky po vydaní. O to príjemnejšie prekvapenie na mňa čakalo v jeho drážkach.

Keď sa kotúčik roztočil, zažblnkotala príjemná akustická pasáž úvodnej „Človek ako nástroj smrti“, po ktorej nastúpi ostrý gitarový riff a rozbehne hardcore-punkové besnenie par excellence. Čistá škola česko-slovenského hc-punku, aby som bol presnejší. V nástupe gitár mi to evokuje trochu Kritickú Situaci, no s nástupom spevu je to Davová Psychóza či Ilegality. Našľapaný, svižný song s mierne melodickou gitarou a striedaním nasratých vokálov. Intro v druhej „Legendy idoly“ obstará výrok Judáša slovenského punku, pána „za tradičnú bielu rodinu“. Potom sa ozve melodická vyhrávka, taká tradičná žánrová. Potom zas len nášup, striedanie spevov a duniaca basa. Tempo opäť nachvíľku spomalí v úvode „Obete peňazí“, no dlho to netrvá a svižný nápor punku nás zatlačí k zemi. Po otočení na druhú stranu „Kolobeh energie“ zas roztočí kolotoč rýchlostí, aby v refréne v strednom tempe pripomenul ďalšiu zabudnutú partičku HT, hlavne spevom. Nasledujúci song „Čo ich spája“ otvorí pekná vyhrávka. Celým songom sa nesú pekné melodické riffy a ozve sa aj vkusné, jednoduché sóličko. Tempovo smršť ako aj v ostatných. A v tomto duchu je aj záverečná „Maličkosti“ otvorená skvelými gitarami, aby dodržala intenzitu zbytku materiálu a uháňala vpred závratnou rýchlosťou, spestrená ďalšou melodickou vyhrávkou. Skvelá vec. Nedokážem vybrať len jednu, ktorá by vyčnievala nad ostatné. Materiál parádne drží pokope a dobre ide do ucha, čomu isto napomohol aj parádny zvuk. V každej skladbe je niečo, čím upúta.

Pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. Ak si fanda tohto žánru a nie si spomalený ako ja, isto už týchto 6 songov poznáš odpredu-odzadu, ak nie, isto ešte nejaký kus z 250 vydaních čaká na svojho majiteľa.

-Majto C.-

Bandzone.cz

AKEPHALOS "Headless Demon Angel" CD 2017 (Immortal Souls Prod.)

Zase musím básniť na adresu Jura Haríňa. Kým ostatné vydavateľstvá sa predbiejhajú,akú sračku a vrznutie vydajú od momentálne letiacich kapiel, tak Juro sa sústreďuje na neznáme ,ale kvalitné záležitosti. Takým ja aj tento one man project AKEPHALOS z Ameriky. V živote som o tomto projekte neočul, no vedel som, že to bude kvalitka. A teda aj je!!
V prvom rade musím uznať nesmierné kvality gitaristu a maníka čo to celé spáchal Brandona Bolinga. Jeho hudobný vkus ťažko formuloval Morbid Angel a presne tomuto odpovedá aj jeho muzika. Technické kvalitné riffy, ktoré na rozdiel od iných kapiel, neskĺzavajú do nudy ale celkom vkusne ženú do predu, nenudiacu muziku.
Špeciálitkou nahrávky,ale podľa mňa sú sóla! Áno čítate dobre. Pri sólách zistíte , že dotyčný pán má celkom široký záber, čo sa týka muziky, takže v jeho sólách budete počuť vlyv naozaj všetkého, od country,cez heavy metal ,filmovú muziku až po spomínaný Morbid Angel. Platí pravidlo v muzike, že než by si mal nahrať zlé sólo, radšej ho nenahraj. Tu som nenašiel ani jedno zlé, každé sólo dáva zmysel a to ich je tu teda požehnane dosť!!
Album má cez 40 minút a vôbec nenudí. Predsa som len vyrastal aj ja na Morbid Angel,takže som sa len potešil,že si ich niekto takto poctil.
Nemôžem povedať krivého slova na túto nahrávku, až miluješ Morbid Angel (nie ten posledný), tak si oblížeš aj prsty na nohách!
-Lepra-

BANDCAMP

SAMORAST „Samorast“ 10“ 2017 (Kutač Krju/Rosa Punx Collective/Amygdala)

Keď sme sa vo februári vydali do Spišskej odohrať jeden z dvojice koncertov s Rosa Parks a Apolita, netušil som, aké zjavenie ten večer otvorí akciu. Tým bolo zoskupenie Samorast. Štvorica mladých ľudí, ktorých kvalitná produkcia a úprimný prejav ma dostali na prvý dojem a dodnes sa na tom nič nezmenilo.

A presne taký je aj album, ktorý kapele vyšiel toto leto v kooperácii troch labelov na desaťpalci s pekným motívom na obale. K tomu priložený booklet s textami a reportmi na všetky dovtedy odohraté koncerty + nejaké zamyslenia sa členov kapely a vydavateľov.

Hudba samotná je pre mňa ako z iného sveta. Hneď úvodný riff v „Nedovoľ“ drapne za srdcový sval a stláča ho podľa bpm kapely. Po rýchlej časti sa ozve žblnkot vybrnkávania a mierne tempo, ktoré zmiznú v paľbe bicích a drhnutiu strún a striedaní spevov Paľa a Wrba za bicími. Textovo reflexia posledných mesiacov, kedy sa masy zmietajú v médiami a konšpirátormi vyvolanom strachu z neznámych nepriateľov našich tradičných hodnôt. Plynulo na ňu naviaže „Evolúcia revolúcie“, keď po jemnom úvode vyštartuje beštiálny riff s podporou rýchlych bicích a striedaním spevov. V strednej, pomalej, až emo-corovej časti sa ozve gitarka v duchu Kritickej Situace, aby sa plynulo vrátila divoká sloha. Textovo pľuvanec na všetkých súčasných pc-revolucionárov, ktorý vymenili ulice za klávesnice a päste dvíhajú len virtuálne. „Zmysel slovám“ začína po vzore The Citadel s vybrnkávanou gitarou a pomalým, postupne na intenzite naberajúcim nástupom s parádnym spevom. Príjemná pomalšia emo-hardcorová vecička, ktorá spätnou väzbou prejde do rýchlej „Tiene veľkomiest“ o bezdomovcoch a ich vyčlenení zo spoločnosti. Tiež pekne intenzívna a členitá skladba. Druhú stranu parádnym riffom otvorí ďalšia vec na aktuálnu tému utečencov „Zober si ich domov!“. Pod ostrou gitarou pekne zvoní basa najmä v pomalších častiach. V rýchlejších sa ozvú až blackmetalové rezačky. Pre mňa asi top song tejto platne. „Sami pre seba“ je kratučká miniatúra, ktorej názov napovie textový obsah. Do vybrnkávanej gitary sa mení tempo bicích od úvodnej klepanice až po záverečné pomalé údery. „Cesta stráca sa“ je opäť svižný hardcore-punk s gitarou vykresľujúcou rôzne vyhrávky a zvonivou basou dodávajúcou songu hlbší zvukový rozmer, k tomu rýchle a nápadité bicie a množstvo skvelých zmien. „-A,-Y“ v pomalom tempe s peknou basovou vyhrávkou ma zaujala už na spomenutom koncerte, bo ukazuje jemnejšiu tvár kapely a napriek odlišnosti stále tvorí so zbytkom songov jednoliaty celok. Pripomína mi to „Biely holub zostrelený“ z druhého dema Galanťanov. Tiež jedna z výraznejších vecí. Dúfam, že kapela bude pokračovať v nastúpenom trende a ponúkne nám ešte veľa vecí v podobnom duchu ako sú tie na tejto nahrávke. Pre mňa jeden zo sviežich vánkov našej zatuchnutej scény.

Doporučujem zohnať bez otáľania, bo vyšlo len 130 kusov tohto skvostu.

-Majto C.-

Bandcamp

PRŮMYSLOVÁ SMRT „Invaze změn“ jednostranný 12“ 2015 (Papagájův Hlasatel Records)

Jihlavská úderka Průmyslová Smrt má na konte množstvo titulov, no ja mám len ich 3 sedempalce s rôznymi bandami a tento samostatný titul, ktorý je lahôdkou už pre oko. Pekne graficky spracovaný vinyl poteší každého zberateľa.

O hudobnej náplni som si po skúsenosti s posledným splitkom s The Tchendos už ani nedovolil pochybovať. Ich nekompromisný, extrémny hardcore som si obľúbil ešte viac ako predtým. 15 zbesilých peciek, ktoré tvoria náplň tejto nahrávky vás nenechá na pochybách s kým tu máte do činenia. Od úvodného riffu v „Guerilla bomb“ vás zmietne vlna besných bicích ženúcich neľútostnú gitaru s beštiálne vrniacou basou, nad všetkým agresívne freneticky štekoce Miči jedovaté slová plné hnevu a zloby. Fastcore s thrashom a hutným hardcorom. Úplne úchvatná anihilácia zmyslov, kedy vás obtekajú rýchlo sa striedajúce pasáže jednotlivých rozbesnených, krátkych songov. Guľometné dávky otrávených guliek priamo do čela v rýchlom slede. Na prvé počutie si ani neuvedomíte, že vás odstrelili. 15 guliek za cca 13 minút napovie o aké extrémne vyhladenie sa jedná, pričom nejde len o primitívne tlačenie na pílu, ale každá skladba je pekne štrukturovaná a plná rôznych zmien, stopiek a medzihier. Suverénny a nekompromisný výprask aký zdobí aj ich živé vystúpenia. Ak máte radi takéto prevedenie hardcoru, isto už tento skvost doma držíte. Ak tak niekto ešte neurobil, mal by to napraviť.

-Majto C.-

Bandzone.cz

NA KREV „v/a“ LP 2014 (kapely vo vlastnej réžii)

Jedna z nemnohých výberoviek v mojej zbierke, ktorú som si však kúpil hlavne kvôli kapelám, ktoré na nej sú. Neváhal som preto ani chvíľku, keď som ju videl v ponuke. Kapely si ju vydali spoločnými silami a hoci je už dnes predsalen staršieho dáta, muzika na nej stále znie sviežo a texty tiež, žiaľ, nestratili na aktuálnosti ani za mak.

Úvod obstará skladba „Ježíš na výrobním pásu“ od ALIUSTERRA. Ostrý, valivý punk v strednom tempe, ktorý vystrieda svižná „Podvod svět“ brňákov MACGYVER (jedna z kapiel, kvôli ktorej som po tejto platni skočil) v ich tradičnom štýle s parádnymi gitarami a osobitým spevom. Parádnou gitarou v úvode je opatrená, rýchlo šľapúca „Něco si přej“ INNOXIA CORPORA (druhý dôvod kúpy). Kepela vo vrcholnej forme ma vždy udrží v plnej koncentrácii.. Od prvého počutia naživo až do dnes sa mi ich tvorba pozdáva stále viac. Ich sliezsky hardcore-punk je stále vyzretejší. Intenzitu výberu posunie ešte ďalej „Osudová přitažlivost“ juhočechov DEZINFEKCE. Ich drsné poňatie tohto žánru mi tiež pekne hýbe bunkami vždy keď sa na mňa ich tvorba valí z reprákov. A hoci je tento song na ich pomery viac v strednom tempe, vyhladzuje rovnako. Potom Aliusterra pridá ešte do kotla minimalistickú rychlovku „Granule pro hlídací psy“, aby záver prvej strany zahltili svojou špinou EVIDENCE SMRTI drsným crustcore výplachom „Běžný občan?“. Členitá a nápaditá vec vo svižných tempách, ktorá má výborný spád a prospievajú jej aj spomalené pasáže. Nevedel som si predstaviž tvorbu brňákov na jednom nosiči s ostatnými kapelami, ktoré sú predsalen žánrovo kdesi inde, no pri počúvaní mi to absolútne neprišlo a ES som identifikoval len vďaka záhrobnému prejavu vokalistu. Aj po tejto stránke skvelé.

B-čko otvorí Dezinfekce druhým príspevkom „Vždycky víc“, ktorá sa mi pozdáva viac ako prvý song. Je členitejšia a tempovo rôznorodejšia, no stále surová až na kosť. Gitary úplne až masakrujú. „Nikdo, kdo by se divil“ Macgyver začne basovou linkou jak od NoMeansNo a v strednom tempe si pokojne plynie v sekaní tlmených gitár, aby v refréne rozochvela zmysly ostrými tónmi. Príjemná vecička, ktorá by isto nezanikla ani na ich zatiaľ jedinom albume „Panthalassa“. Posledný príspevok Aliusterra „Nože“ začal gitarami, ktoré mi zvukom a jednoduchosťou pripomenuli dávny album „Zen arcade“ amíkov Husker Du. Aj tretíkrát ostrá punkovka s drsným hlasom a osobitými linkami gitár, ktorej hrany otupí až pomalá, valivá úvodná časť songu „Závist“ Evidence Smrti, ktorá sa však vzápätí prehupne do uklepanej smršte v slohe, no netrvá dlho a ozve sa opäť valivé dunenie bicích a parádne riffy gitár. Posledná sloha nám znovu vyklepe kožuch v rýchlosti. Skľudnenie príde s úvodom songu „Zbytky“ Macgyver, ktorá sa opäť v stredných tempách s výraznou basovou linkou a decentnou vyhrávkou gitary v slohách plazí a omotáva medzihrami a drsnými refrénmi. Skvelá vec. Absolútny záver celej výberovky je v réžii Innoxia Corpora a ich strednotempovej „Zbytečný člověk“, ktorá plní funkciu dokonalého záveru dokonalo. Valí si to k záveru, kde ešte mierne spomalí a striedajú sa parádne vyhrávky a keď skončí, vždy mám chuť pustiť si celý album znovu.

Veľmi dobrá výberovka je to. Parádna, účelná, jednoduchá grafika, červený vinyl a priložené cd. Veľkým plusom tejto kompilácie je, že skladby držia pekne pokope ako jeden celok a vôbec nevadia odlišnosti zvukové, interpretačné ani iné. Úplne plynulo sa prelievajú jedna do druhej a navzájom sa vkusne dopĺňajú. Myslím, že v tomto sa „Na krev“ nič len tak nepriblíži.

-Majto C.-

https://nakrev.bandcamp.com/releases

HNISAVÝ PROCES "Zahnívanie spoločnosti" CD 2017 (Slovak Metal army)

Priznám sa, že tento krok som od Jura nečakal. To že niekto vydá túto už dávno zabudnutú nahrávku na CD, to by ma ani vo sne nenapadlo. Jedná sa o demáč z roku 1992 a bol jediný, lebo kapela po sebe nezanechala nič iné. HNISAVÝ PROCES neboli žiadnou kultovkou, neodohrali veľa koncertov a ani toho moc nevydali, no táto nahrávka sa zapísala do histórie, nie svojou kvalitou,.alebo originalitou,ale tým, že bola v tých rokoch možno jedna z piatich nahrávok v štýle grindcore, ktoré na Slovensku vyšli. Začiatok 90 rokov síce zahŕňal plno projektov (Lues De Funes,Abortion, Imbecilofília atd..) ale len zlomok z nich sa rozhodol nahrať svoje pokusy. Jedna z mála nahrávok, bola práve aj táto. Nič kvalitné, nič výnimočné (totálna kopírka starých Napalm Death), no naše . Obsahuje 19 vecí z čoho prvý a posledný song je vlastne ukradnutá industriálna vec od Napalm Death "Harmony Corruption" (vyšla na EP "Suffer The Children").
Ale aj tak historický mílník aj keď zvuk je ako z tých rokov ale na moje prekvapenie neznie až tak na hovno, ako som ho mal ja doma na kazete (ano asi 5 kópia). Keď to vypeckujete,tak sa to dá a dokonca texty v rodnom jazyku , sú celkom zaujímavé, keď tak škrekom a murmurom ich odriekavajú.
Starý bardi sa tomuto CD určite potešia a mladý majú možnosť spoznať pravek grindcore na Slovensku.Dôstojná poklona tejto nahrávke je toto CD.
P.S. Obal nakreslil dokonca Luisma z Haemorrhage.
-Lepra-

Slovak Metal Army

BOMBY NA NITRU fest 11.11.2017 NItra, Mariatchi Pub

Nápad na koncert v Nitre sme už nosili dlho v hlave, akurát nám do kariet nehral fakt, že moji kolegovia z kapely majú ešte iné kapely a k tomu aj náročné zamestnania. Takže dohodnúť si koncert, dá občas fušku. Navyše, aby to nebolo jednoduché, tak sa v našich radoch objavil aj nový gitarista, ktorý je takpovediac ešte v zácviku u nás a toto mala byť jeho premiéra. Klub Mariatchi na tento fest bol zvolený náhodne, kedže Stará Pekáreň bola týmto dátumom obsadená a navyše ani moc sa mi tam nechcelo, kedže tam, keď príde 100 ľudí, tak máte pocit, že je tam poloprázdno (alebo poloplno, záleží či si negativista,alebo pozitivista). Mariatchi, okrem toho ,že je neslávne preslávené tým nazi incidentom, má príjemnú atmosféru, a poriadný výber skvelých pív. Koncertný plac je určený tak na 60 Ľudí a v tento večer bola jeho kapacita prekročená o 100%.. Takže sa nedalo dýchať,ale na druhú stranu, každý si to vychvaľoval. Zvukár a náš gitarista v jednej osobe ináč mal blízko k tomu,aby nezošaľel, kedže jeho aparát sa sem nevôjde a tak improvizoval s požičaným, menším aparátom, ktorý celkom obstál a zakaždým aj hrozilo, že nám vypadne elektrika,kedže tento klub nie je stavaný na kakofonické melodie. Ináč Mariatchi mi príde, že z neho bude také Nitránske CBGB.
Takže sa postavím na najnevdačnejšie miesto počas koncertu (vyberanie vstupného).
Medzi tým svôj rachot spúšťajú zástupcovia Slovenského noise core, už v novej zostave, doplnený o zbustrovanú pílu. Ano čítate dobre. Týmto decibelovým maniakom a kakofonickým bohom, už

SEDEM MINÚT STRACHU

nič nie je sväté. A to je dobre. Ľudia vybuchujú salvami obdivu . Proste je to hluk na tých najvyších
možných otáčkách. Dobrá práca.
Ľudí pri tom neustále pribúda, neviem či je to dátumom skončenia prvej svetovej,alebo nemajú čo na robote,ale zlieza sa tu celá plejáda milovníkov tvrdej muziky, ktorých som už dlho,dlho nevidel. Bál som sa, že dajú prednosť mrtvolám Ex Tip, ktorý hrajú v pekárni a ich "turné" spočíva v tom, že v každom meste pokrstia album. Presne pre toto nikdy nekrstíme naše nové albumy.
Druhý nastupujú Stropkovský GRINDING JESUS BROTHER, Slovenský zástupcovia ,severského poňatia grindcore. Šlape to junákom parádne a  aj sa im dostáva parádnej odozvy. Chlapci sú fakt dobrý. Toto treba vydieť a pochopíte to.
Maďarský BLACKMAIL mi na poslednú chvílu odriekli účasť kvôli zdravotným problémom basáka Slayera,môjho dlhoročného kamoša.Takže som zase prepásol príležitosť ich vidieť

ABORTION

Takže nastupujeme s ABORTION a svojim krstom ohňom prechádza náš nový gitarista Ondro. Je nás ako Kelly Familly a ja sa musím priznať, ešte som v živote nehral vo štvorici na podiu. Skvelý pocit, môžete sa mýliť a nikto si to nevšimne, hehehehe. Odozva parádna, ľudia šalejú a vysia snáď aj zo stropu! Výborná odozva a däfam, že aj mi sme podali adekvátny výkon.

DEHYDRATED

Po nás to rozbaľujú DEHYDRATED a oni proste nemôžu sklamať. Vidieť na nich, že si to užívajú aj keď vokalista Dragan je totálne chorý a nadopovaný natibiotikamu, proste idú. Mám ich rád, lebo za ich muzikou vidím, len tú číru radosť z hrania. Keď si vydržal hrať death metal aj po štyridsiatke , tak to už asi znamená, že ho miluješ až do smrti. Potrebuje niekto ešte presvedčivejší dôkaz?
Odsypú si svôj set a rozprávky je koniec. až by som celé zhodnotil,tak riskantná stávka na koncert, teraz vyšla na výbornú, hojná účasť, dobrý zvuk ,skvelá zábava a či to robíte presvedčivo, nie je lepšieho dôkazu,ako keď príde k vám chlapík v triku Rotten sound a povie "Určite si ma nepamätáš, chodil som k tebe do obchodu ako mladý chalan a počúval heavy metal a ty si mi stále púšťal grindcore a iné brutality, noa teraz som tu a počúvam už len túto muziku" . Pre tento pocit sa to oplatí sa to robiť...
-Lepra-

HOLLYWOODFUN DOWNSTAIRS „Reactions“ LP/CD 2015 (Press Gang Records)

Je to rok, čo mi na prvom ročníku trenčianskej mutácie Okthoberfestu spadla sánka z vystúpenia novozélandského tria Hollywoodfun Downstairs. Taký zvukový masaker sa tam v ten večer nepodarilo nikomu dosiahnuť (a nešlo o dodrbanie zvuku efektami ako to predviedli Systemic Damage). Totálne vyhladenie zmyslov, po ktorom muselo nasledovať neodvratné – kúpa lp, cd aj trika. A to bolo najmenej, čo sa po takom zážitku dalo urobiť.

Pri prvom počúvaní doma ma trošku sklamalo potlačenie rytmičáku v celkovej zvukovej podobe, bo naživo tam bubeník rúbal nehorázne klepačky, že v ten večer mohol učiť mnohých grinderov (v podstate to mrzí dodnes, no keď sa zameriam na bicie, sú tam kdesi v pozadí). Jedna z nich sa nachádza hneď v druhej polovici úvodného songu „Plastic fascinations“, ktorý začne skvelou Voivod-ovskou gitarou a mierne skreslenou našlapanou basou. Do toho všetkého vysoký freneticky ujačaný hlas gitaráka, ktorý mi robil veľké problémy hlavne naživo, no pri počúvaní z albumu si naň časom ucho privykne a neviem si predstaviť iný hlas do tejto šialenej sonickej zmesi, kde chvíľami znejú voľnejšie rockové časti aby ich vzápätí zmietla kakofónia vreskotu a kvílenie gitary. V podobnom duchu sa nesie aj nasledujúca „Her venomous ways“, v ktorej však všetko stojí na basovej linke a parádnej bubeníkovej hre. Gitara tu hrá len nutné jednoduché doprovody. Oproti prvému songu, skôr taká oddychovka. To nasledujúca „Pocket cool“ je psychedelická záležitosť, kde do decentného vyklepávania žblnkoce gitara a basa hrá jednoduché spodky. Spevák skôr šepoce, no dôjde aj na naliehavejšie odtiene jeho hlasu. Tomu zodpovedá aj hudobný podklad a zahusťovanie atmosféry. Ku koncu už Kurt zvyšuje intenzitu hlasového prejavu. „Options“ je ten song, kde klepačka úplne zanikla, čo je škoda, bo po grindovo uklepaných slohách vyznievali rýchle, hardcorovo nasraté bicie v refrénoch viac ako skvelo. Na albume je dojem z nich len polovičný, čo je veľká škoda. Titulná vec (na vinyle uzatvárajúca prvú stranu) je tiež silno atmosferická záležitosť v duchu „Pocket cool“. Začne hypnotizujúcou hrou bubeníka a parádnou basovou linkou, do čoho Kurt kvílivo spieva. V refrénoch sa tempo mierne zrýchli a zvýši sa celkový tlak, vrátane vreskotu. Jednoznačne najdlhšia vec kolekcie, no dostatočne pútavá. „Maxine caffeine“ je zaujímavá už len svojím sekaným úvodom plným stopiek. Ale aj slohy či refrény sú skvelé. Nadupané bicie v strednom tempe tlačia celú túto šialenosť stále ďalej a nedajú ani na moment poľaviť v sonickom tlaku, ktorý toto trio vytvára na vašu nervovú sústavu. Niekedy to vyvoláva až taký zvláštny nepokoj, no nedokážem to len tak vypnúť. Pekne psycho je aj záver tohto songu, ktorý znie akoby začal song iný. Absolútna dokonalosť. „The postal service“ znie v úvode ako talianske inštrumentálne trio Chaos Conspiracy, no po 25-ich sekundách sú to zas šialenci z Wellingtonu, valiaci do mojich sluchovodov svoje poňatie punku. Tu štipka NoMeansNo, tam drobec Fugazi, k tomu zrnko šialeného vreskotu a noisovej gitary. V „Ice Cold Factory“ mi na myseľ príde ešte nekonformná tvorba českých Michael´s Uncle na parádnom albume „Svině!“. Čiže mierna dávka podprahovej melodiky do tých noise vrčiacich gitarových riffov. „Crimes“ je tiež strednotempovka, v ktorej nie je až toľko rytmických zvratov ako v iných veciach tohto albumu, no napriek tomu neznie fádne a nezaujímavo. Záver albumu obstará, podobne ako na prvej strane, vec skôr atmosferickejšia „1929“, kde sa do valiaceho rytmu a vrniacej basovej linky ozýva jemnejšie deklamovanie, aby v refrénoch skríkla spolu s Kurtovým hrdlom aj jeho gitara. Slohy sa striedajú s refrénmi a občasné vybrnkávané vyhrávky príjemne spestrujú a dofarbujú celkovú farebnosť tejto vecičky. Keď skončí, hneď máte chuť pustiť si celý album zas a znovu opakovať ten pocit mrazenia zo šialenstva a neurvalosti, ktorým je tento album vrchovato napchatý.

HD už majú aj nový album, ktorý sa mi do rúk nedostal, no tento starší titul môžem každému fanatikovi do neortodoxných foriem punku len vrelo doporučiť.

-Majto C.-

Facebook

DAVOVÁ PSYCHÓZA „Nakŕmte prežratých“ LP 2015 (Papagájův Hlasatel Records)

Po vydaní všetkých starších titulov muselo byť jasné, že Papagáj neobíde ani posledný dlhohrajúci album Davovky a dá aj jemu vinylovú podobu. Poviem na rovinu, že do tohto titulu som sa svojho času dostával asi najdlhšie. Neviem, čím to bolo spôsobené, no trvalo mi nejaký čas, kým som sa plne uvoľnil a vychutnal si ho v celej jeho kráse. Možno to bolo celkových zjemnením zvuku, čo som vtedy nebral s takou otvorenou mysľou ako dnes. Možno to bolo zmenou rytmickej sekcie a hoci som mal rád Testimony, v DP som si chvíľku zvykal na Cibiho technické fintičky aj na Hulov gitaristický prístup k hre na base v kombinácii s Marcelovou gitarou. Možno k tomu prispela aj odlišná koncepcia albumu, kedy sa oproti minulosti viac vsadilo na stredné tempá v skladbách. Takýchto songov je tu viac, no ani pomalšie tempo z nich nerobí slabšie veci a majú tu svoje dôležité miesto. Keď sa po rýchlej titulnej veci v úvode ozve hneď jedna z nich „Strata pamäti“, zdá sa to možno skoro na spomalenie toho tlaku, no naliehavosti neubúda. A rozkopanie tváre vždy zabezpečí nasledujúci sarkastický rýchlik „Zlodej a syn“ o jednej z našich národných, povahových čŕt. „Sila fanatizmu“ zas šliapne na brzdový pedál. Plná melodických vyhrávok a skvelej basy si v strednom tempe klepoce a šľape. „Skepsa“ so zaujímavým textom o pocitoch týraných žien je taká typická, krátka a rýchla výplachovka, akých sa napr. na „Svet žaluje“ objavilo hneď niekoľko. V podobnom duchu sa nesie aj „Toto mesto“, kde sa blysne Marcel aj s jedným zo svojich melodických sóličok. „Nie je čas“ poľaví síce na tempe, no sila odkazu a miera intenzity isto nepoklesne. Parádne vystavaný song s množstvom dobrých pasáží, kde poteší už úvodná akustická časť. Jeden z mojich obľúbenejších z tejto kolekcie. V rovnakom tempe sa nesie aj „Svet chce byť klamaný“ s Hulovými vyhrávkami koketujúcimi takmer až so sólami. Na druhej strane v nadupanej „4 pravdy“ sa opäť v úvode ozve španielka, ktorú vzápätí zmetú dravé bicie a opäť množstvo skvelých gitár. Ďalšia z nesmrteľných vecí, ktoré sa neopočúvajú, ktorú nasleduje ďalšia rýchla a priamočiara šleha „Diskusia“ a trošku vyfintenejšia „Tvár plná nenávisti“, kde sa v rýchlom slede prestrieda viac častí a blysne niekoľko zmien. Trochu kľudu do rozbúrenej krvi vnesie zas až „Len vtedy keď...“, ktorá začne v strednom tempe, no v strede sa zrýchli a ozvú sa slová, ktoré z hlavy nemôžem dostať celé roky: „Ešte sú dúfam napnuté tetivy našich tiel. Ešte rastú stromy, ktoré sú plné plodov. Nechajte ma ochutnať jeden z nich, nech viem aké to je. Skôr než zomriem, nech pochopím prečo som žil. Otvorte obal, ktorý prikrýva len naše telo, nech nám všetkým pomaly žilami natečie... Čistá duša, nalej aj mne, čistá duša, nalej nech ma roztrhne...“. Po tejto svižnej časti song na pár taktov opäť spomalí, aby v závere zas mierne vygradoval. „Posledný súd“ sa nesie v tempe tohto albumu a opäť obsahuje nesmrteľný refrén, ktorý z hlavy nevylezie nikdy. Záverečnú epickú „Echo v raji“ odštartujú gajdy so žblnkotom akustiky a dunením Cibiho kotlov, aby sa po jednej slohe ozvala skvelá gitara a song v strednom tempe príjemne plynie a hladí na duši. Nádherná prelínačka punko, rock´n´rollu s folklórom. Dokedy som raz nepozrel na display prehrávača (ešte v časoch počúvania pôvodnej cd verzie), nikdy som si neuvedomil tú nehoráznu dĺžku tejto skladby (cez 7 minút), čo je tiež dôkazom jej kvalít. Záver patrí opäť kňučaniu gájd a žblnkotu akustických gitár.

Tak ako som ho v minulosti točil, bo mi nešlo popod fúz, že ho nemôžem vstrebať, tak ho počúvam furt dokola dnes, bo sa ho nemôžem nasýtiť. Zrelá tvorba zrelej kapely s dokonalou textovou nadstavbou. Skvelý album, ktorý som dlho vstrebával, no dnes je pre mňa dôležitou súčasťou koloritu slovenskej punk-scény, ktorému by mal každý dať minimálne šancu.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=2ZEcsK_O-XM

SUFFERING MIND / GUANTANAMO PARTY PROGRAM split 7"EP 2014 (Kooperácia)

Dvakrát Poľsko. Aj keď sa nachádzajú obe kapely na jednej lodi, pri potápaní, by nasadali do dvoch rôzných člnov. Jeden čas bolo celkom sympatické spojiť dve kapely, ktoré názorovo sú jednotné, no muzikou ,úplne odlišné. Robili to aj Gride, ked vydali  split s Thema 11. A tak isto je to aj v tomto prípade.
SUFFERING MIND nasekali tri skladby ich poňatia fastcore/grind mixu, aký produkovali. Sypanice, rúbačky, spomalenia, celkom pestrá a agresívna/energická muzika. Táto kapela ešte zatiaľ nesklamala.
GUANTANAMO PARTY PROGRAM tu majú len jeden song. Ktorý je typický pre emo core kapely. Pomalý song plný vybrnkávačiek,tvrdých sludge riffov, urevaného vokálu a poriadne negatívnej atmosféry! Aj mi pripomínajú ináč Thema 11 (ja viem Thema 11 zase pripomína  niečo iné).
Pekne spracovaný obal, pekný vinyl ,pekná práca!
Až moc neškatulkuješ muziku a máš rád ako vypaľovačky, tak aj pomalé veci, toto je pre teba!
-Lepra-

SUFFERING MIND
GUANTANAMO PARTY PROGRAM