Sludge core to v Česko/Slovensku nejak moc na ružiach ustlané nemá a tak sa radujem pri každej zmienke o novej kapelke, ktorú mile rád a vždy podporím, lebo sám som veľkým fanúšikom tejto muziky. B.F.T.R. už vydali svoje druhé demo, ale ja osobne o nich počujem až teraz po prvý krát. Ale každý niekde musí začať!
Demo v podobe CDr ka v celkom vkusnom a žánrovo očakávanom balení a image, ponúka dve skladby, ktoré svojou minutážou zapadajú presne do tejto škatuľky. 15 minutové litánie nihilizmu a beznádeje si každý človek mile rád vypočuje tak v neďelu poobede. Mohutné, ťažké riffy, nekonečná monotónosť, škrekľavý ubolený vokál,nihilistické texty, proste všetko presne tak, ako sa od kvalitnej sludge core záležitosti očakáva. Pre mňa je táto nahrávka prekvapením a som strašne rád, že si môžem povedať, že som zase spoznal jednu kvalitnú sludge core kapelu!
-Lepra-
BANDCAMP
DEATH FIST
DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!
nedeľa 24. januára 2016
štvrtok 21. januára 2016
HOBOS „Hobos“ 12“EP 2014 (Assurd Records)
Talianska
kapela Hobos (na ktorú mi bolo len povedané, že je to dobré, tak
som zobral) je ďalší z mojich slepých výstrelov. A omyl.
Nie je to dobré. Je to výborné. Hneď od prvých tónov ma pohltí
záhrobný chrapot švédskych hrobiek a „Intro“ je len chutným
preddavkom pred tým, čo ponúka hneď nasledujúca „Comincio
a capire“. Že bájny Entombed na chlapcoch zanechal dojem,
bolo počuteľné okamžite, ale takto hlboko, to už je čosi.
Navyše sa tým ani netaja. Svižný crust s obrovským odérom
švédskeho death metalu (ktorý je asi aj dominanztnejší), to je
pre mňa viac ako len chutné sústo. To je kurvadobré žrádlo.
Spevákov neurvalý prejav to posúva kdesi k Vomitory
a Coercion, čo sú bandy síce mladšie, no tiež ich
neodmietam. Najmä v rýchlejších songoch mi ich pripomínajú
(či už „A un passo dalla fine“, abo v rýchlej, klepačkami
spestrenej „L´inferno non basta“, či beštiálne znejúcej
„Monti Python“). Na druhej strane, pomalšie songy ako napr.
„Milano odio...“ (tento síce pri konci zrýchli), či úvod
a spomalená stredná časť spomenutej „A un passo...“ zas
evokujú Grave, no hnilobnými riffmi aj „Left hand path“
Entombed. Strednotempovka „Divisa celta“ to už je totálne
ozdoba jak z „Clandestine“ – parádne zrnité gitary
a pulzujúca basa. Pekne vyznie, aj keď pod sólom len tepú
bicie s basou bez dohratej doprovodnej gitary, jak to za oných
čias robievali Pantera. Záverečná „Non serve a niente“
je už len skvelou čerešničkou na koniec. Postupne sa prestriedajú
tempá, pritom song nestráca švih. Absolútne skvelý koniec
nahrávky.
Takúto
muziku ja skrátka môžem. Navyše aj po grafickej stránke pekne
urobené vydanie na jednostrannom 12-palci. Obal a booklet plný
pre tento žáner typických zombíkov v šiltovkách, na zadnej
strane platne Frankie... Jednoducho skvelý titul.
-Majto
C.-
P.R.O.B.L.E,M.S. „Hit & run/45 minutes“ 7“EP 2014 (Doomtown Sounds)
Ja sa
tejto kapely asi nedožerem.
Keď zbadám kdesi v distre čosi od nich, hneď to musí byť
moje. Opäť raz len dvojsongový materiálik, čo sa dá točiť
stále dokola. Najskôr príjemne rozdráždi rockandrollovo
odľahčená „Hit & run“ v strednom tempe s kvílivýmí
sólami, ráznou, jednoduchou rytmikou a dobrými basovými
vyhrávkami. Celkovo sa mi pozdáva, ako príjemne plynie a postupne
sa rozvinie do finálnej pasáže, ktorá mi trochu pripomína éru
Iron Maiden, keď tam mikrofón držal vtedy punkáč Paul di Anno
(cca r.1980). Svižnejší song „45 minutes“ z druhej
strany, to už je čistý rockandroll s typickými gitarami,
akurát s poriadne punkovo flegmatickým vokálom. No na počudovanie,
celkom dobre to ide do ucha. Síce ma singel „I hate TV/Oops..“
baví o dosť viac ako tento, no stále je to pre moje
sluchovody dostatočne žiadúce. Zvláštnosťou tohto sedempalca
je, že podobne ako 3 ďalšie, ktoré od tejto bandy mám, aj tento
bol nahratý v roku 2012, pričom kapela ich púšťa do sveta
postupne. Asi majú radi tento formát. Napokon, ich diskografia je
asi dostatočným dôkazom tohto faktu pri pomere 10:2 v prospech
sedempalcov.
-Majto C.-
štvrtok 14. januára 2016
Reeking Cross " Cloaked in vermin " MC 2015
Keby mi toto prišlo týždeň / dva skôr, tak je to tu v mojom toptene 2015 bez mihnutia oka!! Zbesilý nonstop fullspeed grind / noisegrind s takým tým mitb/infesťácky násilným revom, krátke pársekundové totálne jeby v zostave basa, bicie a dva vokály, no zverina taká že koniec sveta! Neni tam jediná zbytočná sekunda, jediná nudná struna či úder, z celej kazety má len jedna skladba viac ako 40 sekúnd, no tak toto áno, to je rachot ako z veľkej knihy!! Je to prvá nahrávka tejto kapely, ale aby ste boli v obraze, Reeking Cross nie sú žiadne nové hurásystém ciciny, sú to ľudia čo zakladali Enemy Soil a Wadge a hrajú či hrali aj v Triac a Blower, čo kapela to jeba! 28 náloží zo štúdia za nejakých desať minút, na krásnej kazete plus samolepka v ich vlastnej edícii (úbohých!) 60 kusov, diy jak prasa od ľudí čo dvadsať rokov naspäť isto museli odmietať label za labelom. Neverím, že toto nebude do roka znovuvydané na sedempalci, lebo táto nahrávka si to pýta a zaslúži a až potom z toho bude haló a dosere sa celý svet. Reeking Cross mi vracia spomienky ako som kedysi žasol nad nahrávkami kapiel ako Warsore, Nee!, PTAO a podobnými objavmi, z ktorých som mával erekcie. Pecka!!
- RadoKAZ-
reekingcross.bandcamp.com
- RadoKAZ-
reekingcross.bandcamp.com
streda 13. januára 2016
Kuoleman Nyplääjät " Seksikäs Kuoleman Leiri " MC 2015 (Backwoods Butcher Rec.)
Napjaté Kúlo je medzinárodný pohanský klan veleznámych przniteľov svetového hudobného dedičstva, a síce: za ameriku Doug a Al z Hellnation, Brody's Militia, Stabbed To Death atď, za švédsko Andreas z General Surgery, Sayyadina, Bruce Banner atď, no a ešte fínsky vodca, kanálny hrdlorez Koiran Oksennus, o ktorom viem len že bljakal v grind kapele Suiko viac nič, čo sa mi ale nechce veriť, lebo hlas má skvostný, jak vychlastaný drevorubač po nočnej. Zbesilý a mocný death / black metal s ľahkým grindpunk odórom, skvelým hlbokým brutaldeath vokanálom, má to blackmetalovú rýchlosť a besnosť a deathmetalový zvuk a silu, výsledok rúbe a tne do živého hlava nehlava. Barbarská jízda štyroch hromotĺkov, úplne ich mám pred očami v kožuchoch, s rohami, kladivami a obrovskými kríglami piva. Kacírstvo, puch a metal, erste klasse masaker garanterat!
-RadoKAZ-
https://backwoodsbutcher.bandcamp.com/track/ruumisarkkusi-on-vessani
-RadoKAZ-
https://backwoodsbutcher.bandcamp.com/track/ruumisarkkusi-on-vessani
utorok 12. januára 2016
THE WILDERNESS „EP2015“ 7“EP 2015 (samovydanie)
Táto
kapela bola mojím najpríjemnejším prekvapením poslednej doby.
Keď som ich svojho času videl v Seredi, hodnú chvíľu som
nechápal, čo sa deje. Potom
som ich videl zas a znovu ma zmietli. A znovu a znovu.
A presne tá živelnosť prejavu lezie aj z tejto nahrávky.
Prvý song „Čas“ vás zrazí na zem bez prípravy. Ale viac ako
úvodným násilným nástupom skôr spomalením medzi slohami. Niečo
neskutočné, takto plynulo prejsť do iného hudobného sveta
a vzápätí sa po pár taktoch vrátiť späť. Bubeníkom
spievaný „Den“ je asi najpriamočarejším songom nahrávky, no
naliehavosť z Tomášovho spevu úplne až mrazí. „Moc“ je
opäť nehorázny výplach, kde chlapci v jednej pasáži
vytočia obrátky až kdesi do grindových polí, aby v závere
navodili nehoráznu post hardcorovú atmosféru, že až. Úplne
osviežujúco pôsobí „Hrob“ s post-punkovými prvkami.
Gitary a hlas sa na chvíľu vyčistia, skludnia, navodia pohodu, čo
na zopár okamihov presiahne aj do úvodu nasledujúceho songu
„Ples“, no vzápätí zaburáca gitara a bicie grindovo
sekajú a sme zas vo víre besného punku. Posledný „Fin“
je kombináciou naliehavosti „Dňa“ a ľahkosti „Hrobu“,
aby sa v závere rozpútala agresívna rúbanica. Týchto 6
songov je asi to najlepšie, čo sa na našej scéne v poslednom
čase urodilo. Skvelé, dynamicky premáknuté songy a nekompromisne
kritické texty. Toto nie je nahrávka na jedno vypočutie, ibaže by
hrala nonstop niekoľko dní, týždňov, mesiacov... Chcelo by to
album, toto je pre mňa príliš malá porcia a veľká lahôdka
na to, aby ma dokázala zasýtiť. Absolútne parádna vec.
-Majto C.-
nedeľa 10. januára 2016
NOISEAR / DEAD CHURCH split 7“EP 2014 (Jerkoff Records, Ratgirl Records)
Ďalšie
z grindových splitiek, čo rád s obľubou kupujem, bo na
tomto formáte ma grindcore ohromne baví a musí to byť fakt
hnoj, keď ma kapela nezaujme. To ale nie je prípad tohto splitka.
Nejakú tú sedmičku od Noisear už doma mám, no tu ponúkajú živé
songy z turné s Capitalist Casualties a tomu
zodpovedá aj zvuková kvalita nahrávky. Gitary sú utopené pod
zverskými rykmi a škrekotmi a parádnymi klepačkami
bicích. Je počuť len hrubý rev, z ktorého občas vylovíte
nejaký riff. Takéto čosi je lepšie stokrát priamo zažiť ako
doma počúvať, bo až tak ortodoxný fanda tejto bandy nie som,
hoci štúdiovky sú iná kategória. Ich nápaditý, technickejší
grindcore je viac ako len výživný.
To Dead
Church po dlhom intre
rozpútajú pravé old school-grindové peklo, čo vás
v nasledujúcich songoch dostatočne zvalcuje, nadrobno naseká,
šmirgľom vám zoderie kožu z tváre a zasype soľou, aby
ste jačali a vrieskali spolu s nimi. Drsný prejav, oproti
kolegom z druhej strany podstatne priamočarejší, živelnosť
a neurvalosť. Parádna vec, ktorá každého grindera musí pohladiť
na duši. Neviem, či by som dal nejaký album tejto bandy celý, no
15-20 minutový materiál s prehľadom, to je dostatočný čas,
aby kapela nezačala znieť monotónne.
-Majto C.-
WEHRMACHT „The Complete Beer-Soaked Collection 1985-1989“ Box 2014 (F.O.A.D. Records)
Na
tento skvost mojej zbierky som sa dlhšie nemohol odhodlať poriadne
ho rozpitvať, bo som nevedel, ako to poňať, či každý nosič
zvlášť, abo ako jeden súhrnný popis. Nakoniec som zvolil cestu
menšieho odporu (viem, že som lenivý jak hovado, ale čo už).
Poďme radšej rozobrať obsah štýlovo prizdobenej čiernej
škatule. Okrem dvoch tradičných albumov zabalených v nádherných
gatefold-obaloch z kriedového papiera, je tu 2-lp s demáčmi
a ďalšie lp so živákmi nahranými v období aktívnej
činnosti kapely. Tie sú tiež v gatefoldoch, no už len
kartónových, zato rovnako plných informácií. Aby toho nebolo
málo, vydavateľ prihodil aj cd s odlišnými verziami songov
z demáčov a zo splitu s Mayhem (tým amíckým) a na
ďalšom cd sú ďalšie živáky. Ak k tomu prirátam 32
stranový booklet veľkosti 12-palca, ktorý je naprataný dobovými
plagátmi, fotkami, letákmi, recenziami na demáče..., niet tomu čo
vytknúť. Takto nejako si predstavujem znovuvydanú kolekciu – so
všetkým, čo k tomu patrí.
Dvoj LP
s demáčmi obsahuje staré skúšobňové nahrávky z r.1985
najednej placke a štúdiový demáč „Beermacht“ + ďalšiu
skušobňovku o rok mladšie na platni druhej. Po pravde, za
vypočutie asi stojí len oficiálny demáč, ktorý už sa hudobnou
kvalitou blíži albumovej produkcii kapely, ktorú poznáme (teda
asi len poniektorí už dnes). Hlavne staré verzie songov
z najstaršej nahrávky sa mi zdajú oproti tomu ako ich poznám,
pomalé a uťahané – taký tuctový thrash metal. Čo sa
živákov týka, tie zachytávajú až pokročilejšie obdobie
kapely, čiže už je ich hudba svižnejšia a tomu zodpovedá
aj ich nasadenie. Najmä záznamy z posledného obdobia(okolo
r.1989) sú už riadne nadupané. Tam už počuť tie roky spoločného
hrania. Pre mňa najpodstatnejšími kúskami tejto kolekcie sú aj
tak oba legendárne albumy, ktoré tvarovali môj hudobný vkus
koncom 80s.
„Shark
Attack“ bol pre
mňa výplachom nehoráznym. V tom čase som mal od Slayeru len
„Hell awaits“ a Nuclear Assault a Cryptic Slaughter som
vtedy ešte nepoznal, čiže ich zrýchlený thrash metal, ktorého
je tento album plný som vtedy nehorázne žral. Uklepané bicie
a tradičný thrash-štekot speváka, k tomu duniaca basa
a 2 nekompromisne riffujúce gitary, ktoré nešetria ani
zbesilými vyhrávkami a sóličkami.. Nikdy nezabudnem ani na
úvodné intro k titulnému songu, no najmä na intro „Puke“,
z ktorého sme vtedy srali (v tých časoch nás presne
chujkoviny tohto typu na albumoch zaujímali). Aj dnes ma tento album
stále baví, hoci miestami pôsobí trošku chaoticky, ale o tom
bol thrashcore 80s – rýchlo, agresívne a zbesilo. Na nejaké
čačky nebol čas.
To
druhý a záverečný album „Biermacht“
sa ku mne dostal v dobách, keď už som si ulietal na albumoch
„Game over“ /Nuclear Assault, „Reign in blood“ /Slayer,
„Immaculate deception“ /Ludichrist, „Dealig with it“ a
„Crossover“ /D.R.I., „Life of dreams“ /Crumbsuckers, „Scum“
/Napalm Death, „Money talks“ /Cryptic Slaughter (a veľa iných
chuťovečiek), čiže som nebol až tak šokovaný ich tvorbou, hoci
doznala istých zmien v podobe výraznejšieho príklonu
k hardcoru, ale aj ešte zbesilejších bicích. Zrýchlením sa
výrazne osekala aj dĺžka niektorých songov, no štruktúra je
stále založená na striedaní rýchlejších častí s pomalšími,
hardcore húpačky s thrash sekačkami a občas až
grindovými bicími. V tomto tu kapela predvádza množstvo
skvelých kúskov. Dlhoročne jeden z naj albumov, aké som
v tomto žánri počul, nech už pred ním a po ňom vyšlo
čokoľvek. Vždy keď si ho pustím ma dostane ako po prvýkrát.
Skrátka kult, na ktorý prisahajú mnohé dnešné thrash-corové
bandy.
Pekná
práca tohto vydavateľstva. Každým titulom, čo od nich mám mi
urobili radosť. Pre mňa je síce táto zbierka 5xLP, 2xcd úplne
zbytočná, keď deriem väčšinou iba oba radové albumy, no bol
som zvedavý na demáčové časy. Neviem, či je tento box set ešte
dostupný, ale ak si fandom tohto žánru, tak si k nemu cestu
nájdeš...
-Majto
C.-
sobota 9. januára 2016
R.I.P. Filip Fuchs
Vo veku 40 rokov nás opustila jedna z legendárnych postáv undergroundu Filip Fuchs. Prehral svôj boj so zákernou chorobou.
Jeho stopa však zostane navždy zapísaná hlboko v podzemí tvrdej muziky, či už pri nahrávkách jeho kapiel MRTVÁ BUDOUCNOST alebo SEE YOU IN HELL, alebo vo forme jeho pisateľskýh aktivít ako napr. kniha "Kytary a Řev" alebo legendárneho fanzinu HLUBOKÁ ORBA.
Nikdy na teba nezabudneme! REST IN PEACE and SEE YOU IN HELL !!!!!
TO NAJLEPŠIE Z ROKU 2015
Takže tu máte od nás každého 5 kapiel, ktoré podľa nás, nám najlepšie spríjemňovali život v roku 2015. Rebríčky sú bez poradia
LEPRA:
MOTORHEAD "Bad Magic" LP
DESPISE YOU "All your majestic bullshit" one side 7"EP
LETHAL AGGRESSION "Life Is hard... LP reedícia
PER CAPITA/ DOOMSISTERS split 7"EP
IMPETIGO / BLOOD split 7"EP redícia
MAJTO C:
CATASTROFY "Zbojnícky tanec" LP
BETON "Konský Kokot" LP
HANOI "Látóképek" LP
THE WILDERNESS 7"EP
RÚBANISKO / CHEAP TALK split 7"EP
JAN IP:
LEPRA:
MOTORHEAD "Bad Magic" LP
DESPISE YOU "All your majestic bullshit" one side 7"EP
LETHAL AGGRESSION "Life Is hard... LP reedícia
PER CAPITA/ DOOMSISTERS split 7"EP
IMPETIGO / BLOOD split 7"EP redícia
MAJTO C:
CATASTROFY "Zbojnícky tanec" LP
BETON "Konský Kokot" LP
HANOI "Látóképek" LP
THE WILDERNESS 7"EP
RÚBANISKO / CHEAP TALK split 7"EP
JAN IP:
CHAINSAW TO THE FACE “plague worship“ 7“EP
UNHOLY GRAVE / COFFINS split 10“LP
DEAD ISSUE / FIEND split 7“EP
Su19b
“the world doomed to violence“ LP
SUFFERING MIND / NAK´AY split LP
RadoKAZ:
CUNTS "Beautiful Hole" MC
ABJVRATION "The Unquenchable Pyre" MC
UNPEACE / NYRKKI split MC
TRTRKMMR " Avec La Souillure Nous Entrons Au Régne De La Terreur" LP
AUTOKRATOR "s/t" LP
CUNTS "Beautiful Hole" MC
ABJVRATION "The Unquenchable Pyre" MC
UNPEACE / NYRKKI split MC
TRTRKMMR " Avec La Souillure Nous Entrons Au Régne De La Terreur" LP
AUTOKRATOR "s/t" LP
PERFECITIZEN "Corten" CD 2015 (L´imphantile Collective)
Pražská trojica (po posledných správach už len dvojica, lebo ich rady opustil spevák) , vytasila nový materiál. Po ich celkom podarenom albume "through" som bol aj zvedaý či udržia svoje blastcore tempo a nepustia sa do iných vôd. Pevný základ ostal na mieste, stále je to ten technický grind/death s plnou radou zmien tempa, technických klepačiek a čistého soundu. Občas je pravda, že zabrúsia do takých experimentov,a ko čistý vokál, ale toho tu je tak akurát na štipku jazyka len. Tento nový materiál mi už neodsypáva tak dobre ako jeho predchodca, no je to stále nadpriemerná kvalita, ktorá má v sebe notnú dávku agresivity. Ja túto muziku volám, grind/death pre inžinierov, Jednoduchosť tu nehľadajte, všetko je komplikované, premyslené, vyhútané. Už len fakt, že každý nástroj bol nahrávaný v inom štúdiu, svedčí o tom, že chlapcom robí radosť, keď sa veci komplikujú.
Až chceš počuť komplikovanú, a poriadne tvrdú muziku. Tak tu je jeden tip!
-Lepra-
BANDCAMP
Až chceš počuť komplikovanú, a poriadne tvrdú muziku. Tak tu je jeden tip!
-Lepra-
BANDCAMP
štvrtok 7. januára 2016
RISPOSTA / KUTYA HARAP split 12"LP 2014 (Papagájuv Hlasatel Rec.)
Pomerne bizardným spôsobom som sa dostal k tejto platni. Bola totiž položená v škatuli na FFUD feste, kde zvyknú dávať veci ako fanziny a nosiče, ktoré už nepočúvajú, tak to tam proste šmaríš a hádam to urobí niekomu radosť. Tak okrem nejakých fanzinov som si zobral aj toto LP. Noa a ako to býva, zabudol som na ňu a až teraz počas vianočnej nudy a prehrabávania vinylov som zase na ňu narazil. Jedná sa o vydanie ešte z roku 2014 ale v tomto štýle si myslím, že to žiadnu úlohu nezohráva, lebo táto muzika bude aj o desať rokov taká istá a nemá čo stratiť na čerstvosti, lebo ona už bola vyprodukovaná ako hnilé ovocie, ako mrtvý pes. A mrtvé veci už mrtvejšie nemôžu byť.
RISPOSTA mi pripomína strašne Evidence Smrti, ale Češi majú na tento štýl muziky patent. Metalové riffy, crust/punk rytmika, temnota, České texty. Dva šťekajúce vokály, z ktorého ten hlavný znie ako brechot chorého psa, ktorý do vás hustí svoje nihilistické postoje. Vlastne len opisuje súčastný bod, kde sa svet a spoločnosť nachádzajú. Dobré...
KUTYA HARAP som ešte nepočul. Zaujímavé je, že si Česká kapela dá maďarský názov , čo v preklade znamená Pes Hryzie. Asi ich inšpiroval nejaký nápis tu na juhu u nás , na bráne.
Hudobne je to trocha nadupanejší metalický crust s takou primeranou dávkou škandinávskeho vlyvu a ten vokál, to je zase údiv a Český patent. Znie to ako keby Kryptor v roku 1990 hrali crust. Kurva dobré to je a kurva dobre to sedí ako celok pokope. Tempo je nadupanejšie, do toho ten nasratý vokál tomu ešte dáva iný rozmera keď ešte pridajú zborové refrény, je vymalované Tieto České crust kapely vedia tento štýl posunúť o stupienok inde, na rozdiel od 99% škandinávských kapiel. Tiue sice znejú o dve triedy lepšie ale ani u jednej nie je ten vokál taký špecifický. Škandinávci nevedia v tomto štýle dať taký vokálny prejav ako České kapely. Neveríš? Tu je dôkaz! Paráda
-Lepra-
RISPOSTA
KUTYA HARAP
RISPOSTA mi pripomína strašne Evidence Smrti, ale Češi majú na tento štýl muziky patent. Metalové riffy, crust/punk rytmika, temnota, České texty. Dva šťekajúce vokály, z ktorého ten hlavný znie ako brechot chorého psa, ktorý do vás hustí svoje nihilistické postoje. Vlastne len opisuje súčastný bod, kde sa svet a spoločnosť nachádzajú. Dobré...
KUTYA HARAP som ešte nepočul. Zaujímavé je, že si Česká kapela dá maďarský názov , čo v preklade znamená Pes Hryzie. Asi ich inšpiroval nejaký nápis tu na juhu u nás , na bráne.
Hudobne je to trocha nadupanejší metalický crust s takou primeranou dávkou škandinávskeho vlyvu a ten vokál, to je zase údiv a Český patent. Znie to ako keby Kryptor v roku 1990 hrali crust. Kurva dobré to je a kurva dobre to sedí ako celok pokope. Tempo je nadupanejšie, do toho ten nasratý vokál tomu ešte dáva iný rozmera keď ešte pridajú zborové refrény, je vymalované Tieto České crust kapely vedia tento štýl posunúť o stupienok inde, na rozdiel od 99% škandinávských kapiel. Tiue sice znejú o dve triedy lepšie ale ani u jednej nie je ten vokál taký špecifický. Škandinávci nevedia v tomto štýle dať taký vokálny prejav ako České kapely. Neveríš? Tu je dôkaz! Paráda
-Lepra-
RISPOSTA
KUTYA HARAP
streda 6. januára 2016
ENEMA SHOWER "She asked for it" CD 2015 (Bizzare Leprous Prod.)
Mám rád túto kapelu, lebo neviem prečo, neide mi z nich tá zasratá vypočítavosť, ktorá sa linie z väčšiny porno/gore kapiel, ktoré sa narýchlo zbúchajú, nahrajú lacný materiál plný polky a tajne dúfajú, že na festivaloch, každý najebaný grinder na nich zatancuje medvedí dupák.
E.S. hrajú sice porno gore, ale základ muziky je grindcore, čiže tu najdete tie "vypočítavé" polka rytmi len fakt zriedkavo, skôr je to postavené na death metalových mastných riffoch a grindcore rytmike. Celé to zlegalizuje do gore/porno štýlu vokál na harmonizéry a občasné intrá. A dokonca tu budete v muzike počuť aj sóla, ako napr. v skladbe "Sasha Grey". Ale nebojte sa, nájdete tu aj kopu typických riffov a tempa alá išiel medveď srať, ktoré sú tak typické pre tento štýl a práve preto ich aj ľudia (?) zbožnujú. Celkovo ale mi feeling kapely moc pripomína starých Dead Infection, čo je u mňa osobne celkom významné plus. Dokopy 15 skladieb prefičí ako vianočný šaát vo februáry a zanechá vo vás celkom pozitívny pocit. Negatíva? Snáď to, že celkom nápaditý cover, neobsahuje žiadne texty a spev občas je celkom monotónny.
Ale až máte radi porno/gore grind bez lacných tupa-tupa rytmov a máte radi napr. starý Dead Infection, tak táto kapela je ako pre vás stvorená.
-Lepra-
BANDZONE
E.S. hrajú sice porno gore, ale základ muziky je grindcore, čiže tu najdete tie "vypočítavé" polka rytmi len fakt zriedkavo, skôr je to postavené na death metalových mastných riffoch a grindcore rytmike. Celé to zlegalizuje do gore/porno štýlu vokál na harmonizéry a občasné intrá. A dokonca tu budete v muzike počuť aj sóla, ako napr. v skladbe "Sasha Grey". Ale nebojte sa, nájdete tu aj kopu typických riffov a tempa alá išiel medveď srať, ktoré sú tak typické pre tento štýl a práve preto ich aj ľudia (?) zbožnujú. Celkovo ale mi feeling kapely moc pripomína starých Dead Infection, čo je u mňa osobne celkom významné plus. Dokopy 15 skladieb prefičí ako vianočný šaát vo februáry a zanechá vo vás celkom pozitívny pocit. Negatíva? Snáď to, že celkom nápaditý cover, neobsahuje žiadne texty a spev občas je celkom monotónny.
Ale až máte radi porno/gore grind bez lacných tupa-tupa rytmov a máte radi napr. starý Dead Infection, tak táto kapela je ako pre vás stvorená.
-Lepra-
BANDZONE
OAK „Not Afraid Anymore“ LP 2013 (kooperácia)
Moja
zbierka ma už niekoľkokrát dokázala prekvapiť. Bo okrem toho, že
niekedy nakupujem naslepo, mávam aj obdobia, kedy nakupujem
nekontrolovane veľa, tak sa k mnohým titulom hneď nedostanem
a na niektoré aj zabudnem. A presne do tejto kategórie
spadá aj album francúzov Oak. Úplne som zabudol, že ho mám. Ale
koľko radosti a nadšenia spôsobil, keď som ho spustil.
Parádny inštrumentálny post-rock vrchovato nabušený melanchóliou
ma pohládza a vyvoláva vo mne stále nové a nové
obrazy. Dnes to bude len o nich...
Stojíš
na vrchole kopca, na ktorý si práve vyliezol. Pozeráš na okolitú
krajinu zhora a cítiš sa skvelo. Plnými dúškami nasávaš
do pľúc vzduch
a snažíš sa ukludniť zbesilo búšiace srdce. Vzduch tu hore
je ostrý a chladný. Cítiš ako sa ti svaly trasú. Pozeráš
do údolia pod sebou a predstavuješ si, že sa vznášaš na
krídlach. Krúžiš nad korunami stromov a hľadáš miesto,
kde pristaneš. Potom otvoríš oči, naposledy sa pokocháš
výhľadom a vydáš sa na cestu dolu. (Time is my worst enemy)
Ležíš
v tráve so zatvorenými očami. Počuješ šum stebiel
kníšúcich sa v miernom vánku, ktorý postupne silnie
a mohutnie. Cítiš ako ťa hladia po tvári a stierajú
kvapôčky ľadovej vody, čo na teba dopadli z neďalekej riavy
potoka preskakujúceho balvan stojaci mu v ceste. Nad ním
hlasno šumia stromy a kníšu konármi aby odhodili všetky
listy, nech ich vietor odnesie do diaľav. Nad tým všetkým sa
oblohou valia kúdoly mrakov, aby oznámili to, čo je všetkým
a všetkému jasné. Zima sa blíži. (ER, 2 am)
Cez
sklo, po ktorom sa naháňajú dažďové kvapky, pozoruješ svet
pomaly ubiehajúci za oknom vlaku, ktorý sa sunie pod striebrosivou
záclonou dažďa. Zdravia ťa stromy
aj zablatené polia, elektrické stĺpy, dediny i mestá,
priecestia aj staničky. Až ťa preberú z omámenia otrasy pri
prejazde výhybkami. Tvoj vlak vchádza do stanice. (Things are
getting bad)
Sedíš
na lavičke v dlhej chodbe. Pozoruješ ručičku hodín
visiacich na stene oproti tebe ako usekáva čas. Sekundu po sekunde
ti uberá zo života. Pozrieš napravo. Len ďalšie lavičky. Ďalší
ľudia čakajúci ako ty. Sedia a ručička hodín im odrátava
život. Ťažký, vydýchaný vzduch ťa udržuje v miernej
malátnosti. Viečka máš ťažké a spuchnuté, akoby ti pod
ne niekto nasypal prach. Ľudia prichádzajú a odchádzajú.
Sedia, stoja, debatujú, mlčia. Všetko sa riadi krokom sekundovej
ručičky. Cvak. Cvak. Cvak... (So tired of this sickness...)
Nakoniec
vstaneš. Nebaví ťa už čakať na to, čo príde. Čas plynie, tak
kráčaš chodbou. Jednou, druhou, ďalšou a zase ďalšou.
Míňaš dvere za dverami. Oproti nim tiene. Sedia na lavičkách,
stoja, osamelo či v skupinkách. Konečne schodisko. Zostupuješ
po ňom a každým schodom sa ti nohy stále viac rozbiehajú.
Túžia po tom byť preč odtiaľto. Striasť sa tej malátnosti.
Nechať za sebou chodby,
dvere, tiene. Túžba po uvoľnení narastá, no schodov stále
pribúda. Zostupuješ z babylonskej veže plnej chodieb, dverí
a tieňov hovoriacich rečami, ktorým nerozumieš. Prízemie.
Širokou halou sa predieraš davom tieňov k veľkým preskleným
dverám a vychádzaš von. Ovanie ťa chladivý vzduch. Privrieš
oči a nachvíľu zastaneš. Tiene sa mihajú okolo teba.
Vyhýbajú sa ti a ty vychutnávaš ten pocit voľnosti. (...it
has to end soon)
Na záver
nič. Ber abo nechaj tak.
-Majto C.-
utorok 5. januára 2016
RATOS DE PORAO „Século Sinistro“ LP 2014 (Alternative Tentacles Records)
Keď
v roku 2013 táto legenda križovala dodávkou Európu
a ohlasovala pravdepodobne posledné európske turné vzhľadom
k svojmu veku, pravdepodobne nikto nečakal, čo sa udeje. Okrem
toho, že nám rozkopali rite svojím nasadením v Oblude,
nakoplo to turné aj
ich a rozhodli sa nahrať nový album. Som veľmi vďačný za
toto rozhodnutie. Ich tvorbu som od konca 90s nejak špeciálne
nesledoval, no týmto albumom ma vrátili práve k odkazu
albumov ako „Anarkophobia“ či „Brasil“ abo „Just another
crime in massacreland“, čo bol pre mňa vrchol ich tvorby. Bol.
„Século sinistro“ obsahuje všetky vrcholové momenty
spomenutých s nadstavbou súčasného masívneho zvuku
a dokonalej zohratosti, veď v tejto zostave už sú spolu
dostatočne dlho. Čiže po všetkých stránkach dokonalý zážitok.
Úvodná
„Conflito violento“ sa rozbehne v pomalšom tempe s parádnym
riffom, no potom príde tradičná RDP sypanica, do ktorej Gordo
nasrano štekoce slová, ale nechýbajú ani zvolnenia do pomalších
sekaných pasáží, zborové výkriky, či kvílivé sólo gitary.
Nasledujúce „Neocanibalismo“ má v strede síce tiež
pomalšiu pasáž, no inak je to neľútostná mäsiarina so sólami
Moysesa Kolesna z Krisiun (trochu mi to pripomína Slayer – aj
tie sóla aj ten podklad). „Grande bosta“ je skôr voľnejší,
punkovejší song, kde sa mi okrem iného pozdáva aj sólo, pod
ktorým Jao nenahral doprovodné party, ale nechali to len s basou
a bicími, čo znelo osviežujúco. V „Sangue & bunda“
sú svižné klepanice prestriedané pomalšími pasážami s peknou
gitarou, Titulnú „Século sinistro“ by sme s inými bicími
kludne mohli hodiť do šuplíku grindcore, bo okrem klepačiek je
tam všetko – jedovatý škrekot, brutálne riffy a ideálna
dĺžka. „Jornada para o inferno“ je takmer celá
strednotempová thrashovinka, ktorá mi v pasáži, kde ide len
spev s bicími a basou silno pripomína M.O.D. na albume
„Dictated aggression“, tam Billy použil zopár podobných
pasáží. Druhú stranu parádnymi thrash-riffmi nakusne „Prenúncio
de treta“, ktorá ukončí pomalou kvílivou časťou s gitarou
jak Voivod v období s Ericom Forrestom (čiže ich
najtvrdšom). „Stress pós traumático“ je tradičný, sypačkový
thrash-core, aký RDP bežne produkujú, aj s beštiálnou
gitarou, duniacou basou a Bokovými nekompromisne uháňajúcimi
bicími. „Viciado digital“ je tiež z tejto kategórie, len
vďaka Gordovmu spevu a Juninhovej prieraznej base znie viac
hardcorovejšie. „Boiada pra bandido“ je thrash metal vysokej
úrovne s parádnou gitarou a bicími. Srdce radostne len
tak poskakuje. Borci zaradilo aj cover „Progeria of power“ od
Anti-Cimex, ktorý svojou primitívnou priamočarosťou hovadsky
pripomína ich dávnu hitovicu „Crucificados pelo sistema“, ktorú
ešte stále hrávajú na koncertoch. „Puta, viagra e corrucao“
je zas thrash silne napáchnutý hardcorom. Záverečná „Pra fazer
pobre chorar“ odštartuje pomalšou časťou, no potom nás kapela
ešte naposledy skopne rýchlym tempom a neúprosnými hrdelnými
kreáciami. To však neznamená, že všetko skončilo. U mňa
veru nie. Nič mi nebráni pustiť si ho znovu. Hoci možno pre
niekoho tento album bude len ďalším v rade albumov RDP, no
mne sa na ňom páči jeho pestrosť, pričom ale stále počuť, že
je to jednoliaty celok. Ak by už kapela nikdy žiadny ďalší
nevydala, pre mňa by skončili na vrchole, bo „Século sinistro“
je špičkový crossover-album od špičkovej bandy, ktorého sa len
tak ľahko neopočúvam.
-Majto C.-
DISTAX / BARNEY GUMBLE / BASAL BANAR / HOPSASALA / RÚBANISKO / NIČITEĽ „6-way split“ 7“ EP 2015 (Totaliarinism Still Continues)
Jeden
z dvoch na scéne dlhšie očakávaných titulov mám doma. Ten
„umiernenejší“. Adrik dal dokopy kolekciu slovenských
hardcore-punkových spolkov rôznych odnoží tohto žánru. Titul
vyšiel v šiestich verziách – pričom každá kapela má
svoju farbu vinylu – s bohatým bookletom, kde má každá
banda svoju stranu. Vyzerá to celé parádne.
K obsahu
samotnému... DISTAX ponúkajú drsný crust-hardcore
song „Ingot“. Už naživo ma dokázali zaujať a podobne je
to aj tu. Jedinou výnimkou tohto splitu sú sereďania BARNEY
GUMBLE, ktorí tu majú 2 songy severskou scénou liznutého
old-school hardcore punku. Svižnú klepanicu „Čas“ a pomalším
úvodom a parádnou strednotempovou časťou ozdobenú, no
napriek tomu pekne uklepanú, vec „Hra“. To sú skrátka BG a ich
sypanice majú svoje čaro – ja im to proste žeriem. BASAL BANAR
zo Zvolensa ešte v 5-člennej zostave sdrsným chrastivým
zvukom Vladovej gitary a dvojhlasom Majči s Kubom.
„Paranoja“ dýcha severským chladom. Druhú stranu otvorí
čadčiansky disbeat HOPSASALA songom s príznačným názvom
„Kysuce“. Ešte o trošku zbesilejší sú fatranskí
nihilisti RÚBANISKO a ich „Surfovanie na krastovej vlne“
Nekompromisne a nasrano, ako sme zvyknutí. Drsný Dašov hlas,
ostrá gitara a besné bicie, no a samozrejmosťou je aj
štipľavý text. Závarečný NIČITEĽ bol pre mňa spolok
absolútne neznámy, doteraz som o ňom len čítal, tak som bol
zvedavý čo je to zač. V trojčlennej zostave bez gitary hrajú
taký skôr pomalší, temnejší hardcore, ktorý neznie zle. Trochu
ma mrzí, že bicie so spevom sú trošku hlasnejšie jak basa, ktorá
hrá zaujímavé veci.
Parádny
prierez slovenskou scénou, ku ktorému mám len jednu výhradu –
je krátky. Kludne by som zniesol dvanásťpalcový „Slovenské
vinyly nezomierajú 2“, kde by mala každá banda aspoň 3-4 songy.
-Majto C.-
pondelok 4. januára 2016
MUERTE s/t LP 2015 (SPHC rec.)
Tesne pred vianocami prišiel výmenný bágel z SPHC rec., niečo ako voľný výber jeho šéfa Dana, takže plný juhoamerického bordelu plus dve dosky z inej branže, Dan počúva aj hc/punk, ja veľmi nie, tak som to roztriedil podľa záujmu a pár dní naspäť prišiel rad na Muerte - mne úplne neznáma a podľa názvu nezaujímavá kapela z Mexico city a vraj parádny hardcore/punk, no si myslím: "bude nuda, predáme". Keď to ale začalo hrať Muerte sa hneď zvrtli do suprového punk as fuck náteru, nemyslím jeden nadupaný, monotóny fukot, ale skôr silnú a presvedčivú muziku s ohromne naliehavými vokálmi a jedinečným zvukom, to ma hneď dalo do kolien, to je sila, celé to znie veľmi radikálne a nástojčivo. A tie ich piesne sú proste dobré, títo mexikánci ten svoj punkasfuck hrajú pod ťažkým vplyvom starých postpunk kapiel ako Killing Joke, Samhain, The Cure a podobne ale s moderným, arogantným ťahom na bránu, má to silný duch odporu, a nie je to nuda a nič sa predávať nebude, lebo výsledný mazec je proste jeba a ja som tak dobrú hardcore/punk dosku nepočul ani nepamätám. Sakra, ale nakopala táto doska moju pózerskú fuckriffs riť, pecka, Majto skús to, bude sa ti to páčiť! sphc.bigcartel.com
-RadoKAZ-
https://sphcrecords.bandcamp.com/album/muerte-self-titled-lp-sphc-55
-RadoKAZ-
https://sphcrecords.bandcamp.com/album/muerte-self-titled-lp-sphc-55
sobota 2. januára 2016
ATTRITO „L´Attimo del dubbio“ LP 2014 (kooperácia)
Ďalší
nákup naslepo od túrujúcej kapely, ktorý neľutujem. Od Sama zo
Slander som nakúpil viac titulov talianskej scény (novších aj
starších) a veruže mi dobre doporučil. Muzika
tohto kvartetu mi reže nehorázne.
Priamočiary
hardcore-punk, ktorý sa rozbehne po krátkom intre v songu
„Polvere“ je chytľavý a plný skvelých momentov. Tempá
sa pekne prestriedajú, spev znie dostatočne naliehavo a veľmi
dobre znie najmä vďaka rodnej reči. Vzdialene
mi to pripomína španielske partičky We Ride a Criatura, kde
sú tiež spevy trošku inak poňaté ako býva zvykom. Gitara súka
jednoduché, no zaujímavo znejúce riffy. Skrátka skvelá vec. Ani
ďalšie nezaostávajú v ničom za songom prvým. Čo sa mi na
tvorbe týchto talianov najviac pozdáva je, ako sa neprestajne menia
tempá a rytmy bicích. Každú pasáž to neuveriteľne osviežuje.
Veľmi dobre je to počuteľné v songu „Squadro corto“,
ktorý uzatvára prvú stranu, kde bicie v rýchlom punkovom
tempe vždy na pár taktov spomalia – absolútne skvelý nápad.
Niečo podobné potom môžeme počuť aj v songu „L´incubo
della quiete“, kde ešte navyše prihodil aj skate-punkové
zasekávačky. Bubeník Andrea skrátka má cit pre hru a dokáže
do songov vniesť dosť osviežujúcich prvkov. Ak sa k tomu
pridajú aj spomenuté gitarové party a duniace basové linky,
ktoré tiež netrpia nevýraznosťou, máme tu jeden kuadobrý
hardcore-punk album, ktorý zalezie pod kožu a drží sa tam
jak parazit. Potom byť takto napadnutý nie je nič nepríjemné.
Ako presne vyzerajú texty zatiaľ netuším, bo rodná reč. Vydanie
obsahuje aj preklady v booklete do angličtiny, no moja spôsobilosť
v tomto jazyku ešte nesdosiahla tej úrovne, aby som ich plne
pochopil. Nemôžem mať všetko na striebornom podnose... No
a k vinylu je pribalené aj cd, na ktorom sú okrem
jedenástich songov z albumu aj tri ďalšie ako bonusy, čo
neni na zahodenie...
Ak máte radi
chytľavý, priamočiary hardcore punk, nemáte čo riešiť. Ak
niekde uvidíte v distre tento nenápadný obal, neváhajte...
-Majto C.-
PRŮMYSLOVÁ SMRT / THE TCHENDOS split 7“EP 2015 (Pope´s Ass Records)
O tomto
titule som prvýkrát počul na Ffud feste, no dostal som sa k nemu
až o čosi neskôr.
Opäť jeden známejší pojem a jedna „novinka“.
Průmyslová
smrt sa mi kedysi zdala príliš chaotická na to, aby som si ich
splitko s Kobra XI púšťal častejšie. Ani split s Rapsod
nebol iný, hoci ma bavil o trochu viac a púšťal som ho
častejšie. Nedá sa povedať, že dnes ich produkcia nepôsobí
menší zmätok, no už trochu inak ako v minulosti. Stále je
to rýchle, zbesilé
a kurvahlasné, no pri opakovanom ponáraní do tých oblakov
hluku a chaosu zistíte, že songy sú vcelku zaujímavo
poskladané. Dosť mi to v tomto pripomína súčasnú tvár
Gride, ale trochu aj zabudnutú starú šupovicu Sebastian. Šestica
fast-hardcore songov so silným, prierazným zvukom z Hellsoundu,
ktorá vás zomelie na mäsovokostnú múčku ani sa nenazdáte.
Radosť počúvať. Zaujímavosťou je, že materiál pochádza
z roku 2012, no na nosič sa dostal až teraz.
Po
otočení som na prvý pokus utrpel mierny šok. Pražská partička
na mňa vybalila dlhý elektronický song „Dnes
naposled“ s hutnou gitarou a spevom Amrit Sena (pre
laikov: člena jednej z mojich v minulosti uctievaných
a dodnes rešpektovaných kapiel Michael´s Uncle). Parádna
kombinácia elektronických plôch s tvrdými riffmi gitary,
prešpikovaná samplami so starých českých filmov, ktoré sa
dotýkajú ústrednej témy textu skladby skonciovania s alkoholom,
k tomu živelný Amritov spev. Husacina až na... Jednoducho
dokonalé. Aj tento materiál je staršieho dáta (2008), no čas mu
na kráse veru neubral.
Povedal by
som, že toto je po splitkách Gride/Lies & Distrust, The
Citadel/Tyrell´s Owl .... ďalší dokonalý 7-palec v mojej
zbierke.
-Majto C.-
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)