Keď
v roku 2013 táto legenda križovala dodávkou Európu
a ohlasovala pravdepodobne posledné európske turné vzhľadom
k svojmu veku, pravdepodobne nikto nečakal, čo sa udeje. Okrem
toho, že nám rozkopali rite svojím nasadením v Oblude,
nakoplo to turné aj
ich a rozhodli sa nahrať nový album. Som veľmi vďačný za
toto rozhodnutie. Ich tvorbu som od konca 90s nejak špeciálne
nesledoval, no týmto albumom ma vrátili práve k odkazu
albumov ako „Anarkophobia“ či „Brasil“ abo „Just another
crime in massacreland“, čo bol pre mňa vrchol ich tvorby. Bol.
„Século sinistro“ obsahuje všetky vrcholové momenty
spomenutých s nadstavbou súčasného masívneho zvuku
a dokonalej zohratosti, veď v tejto zostave už sú spolu
dostatočne dlho. Čiže po všetkých stránkach dokonalý zážitok.
Úvodná
„Conflito violento“ sa rozbehne v pomalšom tempe s parádnym
riffom, no potom príde tradičná RDP sypanica, do ktorej Gordo
nasrano štekoce slová, ale nechýbajú ani zvolnenia do pomalších
sekaných pasáží, zborové výkriky, či kvílivé sólo gitary.
Nasledujúce „Neocanibalismo“ má v strede síce tiež
pomalšiu pasáž, no inak je to neľútostná mäsiarina so sólami
Moysesa Kolesna z Krisiun (trochu mi to pripomína Slayer – aj
tie sóla aj ten podklad). „Grande bosta“ je skôr voľnejší,
punkovejší song, kde sa mi okrem iného pozdáva aj sólo, pod
ktorým Jao nenahral doprovodné party, ale nechali to len s basou
a bicími, čo znelo osviežujúco. V „Sangue & bunda“
sú svižné klepanice prestriedané pomalšími pasážami s peknou
gitarou, Titulnú „Século sinistro“ by sme s inými bicími
kludne mohli hodiť do šuplíku grindcore, bo okrem klepačiek je
tam všetko – jedovatý škrekot, brutálne riffy a ideálna
dĺžka. „Jornada para o inferno“ je takmer celá
strednotempová thrashovinka, ktorá mi v pasáži, kde ide len
spev s bicími a basou silno pripomína M.O.D. na albume
„Dictated aggression“, tam Billy použil zopár podobných
pasáží. Druhú stranu parádnymi thrash-riffmi nakusne „Prenúncio
de treta“, ktorá ukončí pomalou kvílivou časťou s gitarou
jak Voivod v období s Ericom Forrestom (čiže ich
najtvrdšom). „Stress pós traumático“ je tradičný, sypačkový
thrash-core, aký RDP bežne produkujú, aj s beštiálnou
gitarou, duniacou basou a Bokovými nekompromisne uháňajúcimi
bicími. „Viciado digital“ je tiež z tejto kategórie, len
vďaka Gordovmu spevu a Juninhovej prieraznej base znie viac
hardcorovejšie. „Boiada pra bandido“ je thrash metal vysokej
úrovne s parádnou gitarou a bicími. Srdce radostne len
tak poskakuje. Borci zaradilo aj cover „Progeria of power“ od
Anti-Cimex, ktorý svojou primitívnou priamočarosťou hovadsky
pripomína ich dávnu hitovicu „Crucificados pelo sistema“, ktorú
ešte stále hrávajú na koncertoch. „Puta, viagra e corrucao“
je zas thrash silne napáchnutý hardcorom. Záverečná „Pra fazer
pobre chorar“ odštartuje pomalšou časťou, no potom nás kapela
ešte naposledy skopne rýchlym tempom a neúprosnými hrdelnými
kreáciami. To však neznamená, že všetko skončilo. U mňa
veru nie. Nič mi nebráni pustiť si ho znovu. Hoci možno pre
niekoho tento album bude len ďalším v rade albumov RDP, no
mne sa na ňom páči jeho pestrosť, pričom ale stále počuť, že
je to jednoliaty celok. Ak by už kapela nikdy žiadny ďalší
nevydala, pre mňa by skončili na vrchole, bo „Século sinistro“
je špičkový crossover-album od špičkovej bandy, ktorého sa len
tak ľahko neopočúvam.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára