Na
tento skvost mojej zbierky som sa dlhšie nemohol odhodlať poriadne
ho rozpitvať, bo som nevedel, ako to poňať, či každý nosič
zvlášť, abo ako jeden súhrnný popis. Nakoniec som zvolil cestu
menšieho odporu (viem, že som lenivý jak hovado, ale čo už).
Poďme radšej rozobrať obsah štýlovo prizdobenej čiernej
škatule. Okrem dvoch tradičných albumov zabalených v nádherných
gatefold-obaloch z kriedového papiera, je tu 2-lp s demáčmi
a ďalšie lp so živákmi nahranými v období aktívnej
činnosti kapely. Tie sú tiež v gatefoldoch, no už len
kartónových, zato rovnako plných informácií. Aby toho nebolo
málo, vydavateľ prihodil aj cd s odlišnými verziami songov
z demáčov a zo splitu s Mayhem (tým amíckým) a na
ďalšom cd sú ďalšie živáky. Ak k tomu prirátam 32
stranový booklet veľkosti 12-palca, ktorý je naprataný dobovými
plagátmi, fotkami, letákmi, recenziami na demáče..., niet tomu čo
vytknúť. Takto nejako si predstavujem znovuvydanú kolekciu – so
všetkým, čo k tomu patrí.
Dvoj LP
s demáčmi obsahuje staré skúšobňové nahrávky z r.1985
najednej placke a štúdiový demáč „Beermacht“ + ďalšiu
skušobňovku o rok mladšie na platni druhej. Po pravde, za
vypočutie asi stojí len oficiálny demáč, ktorý už sa hudobnou
kvalitou blíži albumovej produkcii kapely, ktorú poznáme (teda
asi len poniektorí už dnes). Hlavne staré verzie songov
z najstaršej nahrávky sa mi zdajú oproti tomu ako ich poznám,
pomalé a uťahané – taký tuctový thrash metal. Čo sa
živákov týka, tie zachytávajú až pokročilejšie obdobie
kapely, čiže už je ich hudba svižnejšia a tomu zodpovedá
aj ich nasadenie. Najmä záznamy z posledného obdobia(okolo
r.1989) sú už riadne nadupané. Tam už počuť tie roky spoločného
hrania. Pre mňa najpodstatnejšími kúskami tejto kolekcie sú aj
tak oba legendárne albumy, ktoré tvarovali môj hudobný vkus
koncom 80s.
„Shark
Attack“ bol pre
mňa výplachom nehoráznym. V tom čase som mal od Slayeru len
„Hell awaits“ a Nuclear Assault a Cryptic Slaughter som
vtedy ešte nepoznal, čiže ich zrýchlený thrash metal, ktorého
je tento album plný som vtedy nehorázne žral. Uklepané bicie
a tradičný thrash-štekot speváka, k tomu duniaca basa
a 2 nekompromisne riffujúce gitary, ktoré nešetria ani
zbesilými vyhrávkami a sóličkami.. Nikdy nezabudnem ani na
úvodné intro k titulnému songu, no najmä na intro „Puke“,
z ktorého sme vtedy srali (v tých časoch nás presne
chujkoviny tohto typu na albumoch zaujímali). Aj dnes ma tento album
stále baví, hoci miestami pôsobí trošku chaoticky, ale o tom
bol thrashcore 80s – rýchlo, agresívne a zbesilo. Na nejaké
čačky nebol čas.
To
druhý a záverečný album „Biermacht“
sa ku mne dostal v dobách, keď už som si ulietal na albumoch
„Game over“ /Nuclear Assault, „Reign in blood“ /Slayer,
„Immaculate deception“ /Ludichrist, „Dealig with it“ a
„Crossover“ /D.R.I., „Life of dreams“ /Crumbsuckers, „Scum“
/Napalm Death, „Money talks“ /Cryptic Slaughter (a veľa iných
chuťovečiek), čiže som nebol až tak šokovaný ich tvorbou, hoci
doznala istých zmien v podobe výraznejšieho príklonu
k hardcoru, ale aj ešte zbesilejších bicích. Zrýchlením sa
výrazne osekala aj dĺžka niektorých songov, no štruktúra je
stále založená na striedaní rýchlejších častí s pomalšími,
hardcore húpačky s thrash sekačkami a občas až
grindovými bicími. V tomto tu kapela predvádza množstvo
skvelých kúskov. Dlhoročne jeden z naj albumov, aké som
v tomto žánri počul, nech už pred ním a po ňom vyšlo
čokoľvek. Vždy keď si ho pustím ma dostane ako po prvýkrát.
Skrátka kult, na ktorý prisahajú mnohé dnešné thrash-corové
bandy.
Pekná
práca tohto vydavateľstva. Každým titulom, čo od nich mám mi
urobili radosť. Pre mňa je síce táto zbierka 5xLP, 2xcd úplne
zbytočná, keď deriem väčšinou iba oba radové albumy, no bol
som zvedavý na demáčové časy. Neviem, či je tento box set ešte
dostupný, ale ak si fandom tohto žánru, tak si k nemu cestu
nájdeš...
-Majto
C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára