Talianska
kapela Hobos (na ktorú mi bolo len povedané, že je to dobré, tak
som zobral) je ďalší z mojich slepých výstrelov. A omyl.
Nie je to dobré. Je to výborné. Hneď od prvých tónov ma pohltí
záhrobný chrapot švédskych hrobiek a „Intro“ je len chutným
preddavkom pred tým, čo ponúka hneď nasledujúca „Comincio
a capire“. Že bájny Entombed na chlapcoch zanechal dojem,
bolo počuteľné okamžite, ale takto hlboko, to už je čosi.
Navyše sa tým ani netaja. Svižný crust s obrovským odérom
švédskeho death metalu (ktorý je asi aj dominanztnejší), to je
pre mňa viac ako len chutné sústo. To je kurvadobré žrádlo.
Spevákov neurvalý prejav to posúva kdesi k Vomitory
a Coercion, čo sú bandy síce mladšie, no tiež ich
neodmietam. Najmä v rýchlejších songoch mi ich pripomínajú
(či už „A un passo dalla fine“, abo v rýchlej, klepačkami
spestrenej „L´inferno non basta“, či beštiálne znejúcej
„Monti Python“). Na druhej strane, pomalšie songy ako napr.
„Milano odio...“ (tento síce pri konci zrýchli), či úvod
a spomalená stredná časť spomenutej „A un passo...“ zas
evokujú Grave, no hnilobnými riffmi aj „Left hand path“
Entombed. Strednotempovka „Divisa celta“ to už je totálne
ozdoba jak z „Clandestine“ – parádne zrnité gitary
a pulzujúca basa. Pekne vyznie, aj keď pod sólom len tepú
bicie s basou bez dohratej doprovodnej gitary, jak to za oných
čias robievali Pantera. Záverečná „Non serve a niente“
je už len skvelou čerešničkou na koniec. Postupne sa prestriedajú
tempá, pritom song nestráca švih. Absolútne skvelý koniec
nahrávky.
Takúto
muziku ja skrátka môžem. Navyše aj po grafickej stránke pekne
urobené vydanie na jednostrannom 12-palci. Obal a booklet plný
pre tento žáner typických zombíkov v šiltovkách, na zadnej
strane platne Frankie... Jednoducho skvelý titul.
-Majto
C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára