Hlukový
rok sme so Sedem Minút Strachu otvorili na morave v dedinke
Ořechov u Brna kam nás pozval Balda zo Škody 120. Zostava
kapiel bola viac než vyhovujúca a naživo sme nehrali možno
tri mesiace čo našu radosť len stupňovalo. Po diaľnici nás
ženie vpred túžba napojiť smädné krky Poutníkom 12%, ktorá
bola tak veľká, že si Rišo s Radom na cestu nekúpili žiadne
iné pivo aby si nekazili chuť. S minimálnymi pauzami na
neodkladné ľudské potreby sme na mieste medzi prvými. Restaurace
u rybníčka je typická česká hospoda s dvomi
miestnosťami, v jednej sa čapuje a nasáva a v druhej
sa mastí rachot na plne gule. Miestnosť na hranie je nefajčiarska
a ešte viac ma teší, že sa to počas celého večera aj
dodržuje za čo patrí fajčiarom veľké díky. Ľudí postupne
pribúda, stretávam kopec známych tvárí, ktoré som nevidel
riadne dlhú dobu, pivo chutí skutočne skvele, čo viac si priať.
Okolo ôsmej večer, takmer presne podľa programu zaznievajú tóny
prvej kapely,
|
BOMBATOLCSER |
Bombatolcser.
Pamätám si ich ešte v zostave s dievčinou za
mikrofónom, kedy mastili taký svižný HC/crust. Dievčinu
vystriedal spevák, mimochodom chalanisko od Prievidze a hudobne
sa tiež posunuli poriadny kus hlbšie do metalových vôd. Vážne
som kukal či vidím tú istú bandu ako predtým haha. Technicky je
to fajn zmáknuté, sledujem, že bubeník Erik sa poriadne zlepšil
a do hry pozapájal rôzne komplikovanejšie postupy čo skvele
obohatilo ich muziku. Po nich nasledovali Bricanyl
Turbuhaler,
ktorých som prekecal vonku a keď už som sa chcel ísť na to
kuknúť tak vyšiel Rišo, že práve dohrali a že to bol
riadny hard core punk od podlahy. No čo už, nabudúce si musím dať
na nich bacha.
|
SKODA 120 |
Hostitelia Škoda
120
naplno využili domácu pôdu a bez okolkov a zbytočných
zdržiavačiek narúbali svoj energický grind do všetkých svojich
známych aj neznámych. Šlapalo im to ako dobre zabehnutý
škodovácky motor rútiaci sa po D1-ke. Skvele zmáknuté dva
vokály, grindové sypačky sa striedajú s HCčkovými
skákačkami a energia ide z toho ako fras. Sál je plný
a všetci nadmieru spokojný čomu sa vôbec nedivím. Po
Škodovke sa na plac pchajú Sedem
Minút Strachu.
Tu sa nebudem nejak rozpisovať. Príprava ako hovado minimálne 20
minút a potom klasických niekoľko minút (udajne viac ako
sedem haha) blbnutia, revu a bezhlavého jebania nástrojov.
|
SEDEM METROV PRACHU |
Až
na druhý deň sa dozvedáme, že pri našom bordlovaní nevydržal
subwofer a celkom slušne sa z neho zadymilo. Spotený
a vyšťavený uvoľňujeme miesto pre Stolen
Lives,
o ktorých som si ešte do nedávna myslel, že sa rozpadli. Po
odchode basáka nastúpil na jeho miesto Jarda zo SayWhy?, čo
im podľa mňa riadne prospelo a Stolen Lives tak pokračujú
ďalej. Spúšťajú trashing hard core punk na plné gule
s typickými uštipačnými Davidovými komentármi pomedzi
skladby. Vydláždená podlaha sa po pár rozliatych nápojoch mení
na klzisko a vpredu to začína byť už trochu nebezpečné. Čas
medzi ďalšou kapelou využívam na vyvetranie a okrem čistého
vzduchu sa mi do pľúc dostane aj nejaký ten šluk z omamnej
rastliny čo mi v spojení s pravidelnými dúškami
Poutníku mierne skresľuje zvyšok večera.
|
STOLEN LIVES |
March
Of The Hordes je
kapela, ktorú som do teraz registroval len z tak letmo. Metal
punk (podla mňa tam ten metal riadne prevyšuje) napáchnutý
švédskym death metalom a pomalšími pasážami ala Asphyx so
záhrobným hrubým vokálom. Hlavne tie pomalšie časti sa mi
páčili omnoho viac, ktoré vďaka dvom gitarám a hutnému
zvuku zneli super. Ako celok to nebolo zle ale niečo mi k tomu
stále chýbalo. Je niečo po polnoci a po sále sa zvyšuje počet
nehybných, spiacich tiel a únava už začína doliehať aj na
mňa. Ako posledný to rozbaľujú Evidence
Smrti.
Hrubý metalický crust / HC v ich podaní rozhýbe posledných
živých návštevníkov. Márov typický zrozumiteľný a zároveň
agresívny prejav núti revať refrény spolu s ním a aj
napriek pokročilej hodine s prehľadom dokazujú, že svoje
nástroje majú pevne v rukách. Toto bola skvelá bodka za
dnešným náročným večerom. Nad ránom sa tackajúc presúvame
k Baldovi, kde padáme do spacákov a zaspávame ako po
narkóze. Ráno sa vôbec necítim na skorý odchod a tak sa po
raňajkách presúvame späť do hospody, Rišo s Radom otočia
ešte pár pív, postupne ponakladáme všetky haraburdy, dáme
spoločné foto so škodovkármi a poobede, niekoľko hodín po
plánovanom odchode konečne vyrážame smer home sweet home. Bol to
náročný no nesmierne príjemný víkend a štart nového roka
za čo patrí Baldovi a spol. veľká vďaka.
Jan
IP