Keď
sme sa vo februári vydali do
Spišskej odohrať jeden z dvojice koncertov s Rosa Parks
a Apolita, netušil som, aké zjavenie ten večer otvorí
akciu. Tým bolo zoskupenie Samorast. Štvorica mladých ľudí,
ktorých kvalitná produkcia a úprimný prejav ma dostali na prvý
dojem a dodnes sa na tom nič nezmenilo.
A presne
taký je aj album, ktorý kapele vyšiel toto leto
v kooperácii troch labelov na desaťpalci s pekným
motívom na obale. K tomu priložený booklet s textami
a reportmi na všetky dovtedy odohraté koncerty + nejaké
zamyslenia sa členov kapely a vydavateľov.
Hudba
samotná je pre mňa ako z iného sveta. Hneď úvodný riff v
„Nedovoľ“ drapne za srdcový sval a stláča ho podľa bpm
kapely. Po rýchlej časti sa ozve žblnkot vybrnkávania a mierne
tempo, ktoré zmiznú v paľbe bicích a drhnutiu strún
a striedaní spevov Paľa a Wrba za bicími. Textovo
reflexia posledných mesiacov, kedy sa masy zmietajú v médiami
a konšpirátormi vyvolanom strachu z neznámych
nepriateľov našich tradičných hodnôt. Plynulo na ňu naviaže
„Evolúcia revolúcie“, keď po jemnom úvode vyštartuje
beštiálny riff s podporou rýchlych bicích a striedaním
spevov. V strednej, pomalej, až emo-corovej časti sa ozve
gitarka v duchu Kritickej Situace, aby sa plynulo vrátila
divoká sloha. Textovo pľuvanec na všetkých súčasných
pc-revolucionárov, ktorý vymenili ulice za klávesnice a päste
dvíhajú len virtuálne. „Zmysel slovám“ začína po vzore The
Citadel s vybrnkávanou gitarou a pomalým, postupne na
intenzite naberajúcim nástupom s parádnym spevom. Príjemná
pomalšia emo-hardcorová vecička, ktorá spätnou väzbou prejde do
rýchlej „Tiene veľkomiest“ o bezdomovcoch a ich
vyčlenení zo spoločnosti. Tiež pekne intenzívna a členitá
skladba. Druhú stranu parádnym riffom otvorí ďalšia vec na
aktuálnu tému utečencov „Zober si ich domov!“. Pod ostrou
gitarou pekne zvoní basa najmä v pomalších častiach.
V rýchlejších sa ozvú až blackmetalové rezačky. Pre mňa
asi top song tejto platne. „Sami pre seba“ je kratučká
miniatúra, ktorej názov napovie textový obsah. Do vybrnkávanej
gitary sa mení tempo bicích od úvodnej klepanice až po záverečné
pomalé údery. „Cesta stráca sa“ je opäť svižný
hardcore-punk s gitarou vykresľujúcou rôzne vyhrávky
a zvonivou basou dodávajúcou songu hlbší zvukový rozmer,
k tomu rýchle a nápadité bicie a množstvo skvelých
zmien. „-A,-Y“ v pomalom tempe s peknou basovou
vyhrávkou ma zaujala už na spomenutom koncerte, bo ukazuje
jemnejšiu tvár kapely a napriek odlišnosti stále tvorí so
zbytkom songov jednoliaty celok. Pripomína mi to „Biely holub
zostrelený“ z druhého dema Galanťanov. Tiež jedna
z výraznejších vecí. Dúfam, že kapela bude pokračovať
v nastúpenom trende a ponúkne nám ešte veľa vecí
v podobnom duchu ako sú tie na tejto nahrávke. Pre mňa jeden
zo sviežich vánkov našej zatuchnutej scény.
Doporučujem
zohnať bez otáľania, bo vyšlo len 130 kusov tohto skvostu.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára