DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 8. septembra 2019

OBSCENE EXTREME FESTIVAL 2019



Po troch rokoch som sa znovu vrátil na známe miesto v Trutnove do areálu Bojišta, aby som tu strávil 4 dni v tej najlepšej spoločnosti, pri najhlučnejšej a najrýchlejšej šialenej muzike. Odchod teda v stredu pred obedom, za volantom Miňo Fog, ako spolujazdci Kovovlad a jeho polovička. Cesta nekonečná, pokokot obchádzok a rozdrbaných ciest. Príchod na miesto konania až niekedy podvečer. Dnešný program nebol pre mňa až na pár mien moc lákavý. Telex nám ušli o chlp, akurát sme sa rozkladali a pripravovali si spanie na najbližších pár nocí. Konečne sa dostávame do areálu, zoznamujeme sa hneď s prvou novinkou festivalu, čipom ktorý slúži ako digitálna peňaženka a vystriedal tak kupóny, ktoré tu roky fungovali ako festivalová mena. Celkom príjemná zmena aj keď šomranie na to že išli aj ceny hore si niektorý neodpustili. Môj odkaz, ak sa ti niekde nepáči jeb na to a ostaň doma. Ušetríš nervy sebe aj ostatným. Druhou pozitívnou zmenou bol veľký výber pív od rôznych malých pivovarov, ktoré boli skutočne kvalitné a zaujímavé. Takže neostávalo nič iné ako nabiť čip a začať ochutnávať. Prvou kapelou, ktorú som seriózne pozrel boli japonskí punkáči Warhead. Škoda však, že s nimi prišlo hneď aj prvé sklamanie. Kapela je na scéne cez 25 rokov a celkom som sa na nich tešil, no dnes im to nevyšlo. Malo to aj svetlé chvíle a občas to šlapalo, no bolo to málo na to, aby ma presvedčili. Zato Oi Polloi to po nich rozbehli na plné gule. Od začiatku nasadenie na maximum a aj napriek tomu, že z nahrávok ich poznám minimálne, zabralo to hneď na prvú šupu. Rýchli, úderný punk hard core so silným politickým odkazom, zborové refrény burcujú celé bojište a pri hitovke Donald Trump Fuck You!!! je pod pódiom poriadne horúco. Vrcholom punkovej stredy boli anglický veteráni G.B.H. a to, že patria skutočne ku špičke punku pochopil určite hneď každý. Hodina punk´n rollu v podaní tejto štvorice ubehla ani neviem ako a bavilo ma to skutočne parádne, čím naplno potvrdili úlohu headlinera dnešného večera. Následné premiérové premietanie Čurbyho dokumentu už nedávam. Premáha ma únava a pomotaný odchádzam do stanu.
Štvrtok ráno ma v spacáku celkom slušne klepe. Môj prvý dojem, že je to s chlastu sa vytratí po zistení, že teplota ráno celkom fajne klesla. No ked však zistím, že mi do rána niekto vybielil peňaženku a to priamo v stane, klesá aj moja nálada. Mám ale na tom aj ja svoj podiel viny a aj napriek tomu, že sme sa o tom po ceste viac krát bavili, nebol som dosť opatrný. Náladu si však ale nemienim kaziť. Do areálu bojišťa sa vraciame na posledných pár songov grindovej brúsky Burst pôvodom z exotickej Novej Kaledónie. V živote som nepočul o žiadnej inej kapele z týchto končín, tak aspom zo zvedavosti obzerám. Corrupt Moral Altar sa pár dní pred Obscenom ukázali aj u nás v Čadci a Bratislave. Neni to zlé, ale chýba mi tomu energia. Občas chlapčiská zaberú no potom to celé padne a tak je to po celý čas ich setu. Možno že im len nesadol ten skorý hrací čas. Nerve Grind je pomerne nová banda z LA. Vonku je akurát ich horúci split 7“EP s českými Needful Things a tak bolo ich účinkovanie na tomto ročníku úplne vhod. V klasickej trojčlennej zostave šliapli na plyn oveľa viac ako ich predchodcovia. Minútové grind violence nápeky boli obohatené o rôzne noise ruchy, hluky a pískanie. Pre mňa prvé prekvapko!!! Podrido z Mexica namiešali zmes crust grindu a nasratého old school hard core s typickým mexickým temperamentom. Práve toto by som si oveľa viac vedel predstaviť v malom nabitom klube no aj takto na veľkom pódiu znelo veľmi dobre. Ďalšou kapelou ktorú som si tento deň nechcel nechať ujsť boli The Public. Úprimne som sa z ich účasti na Obscene moc potešil. Na pódiu opäť vo štvorici s dvomi gitarami, čo jednoznačne prospelo zvuku. Zahraté ako vždy s maximálnym prehľadom a nasadením, odzneli staršie aj novšie skladby a aj napriek tomu, že Public nie sú typická obscénna kapela, odozvu mali super. Po nich nasledujú ďalší slováci, Adacta. Metalický crust kolovrátok rozhýbal dav pod pódiom ešte viac. Temné vyhrávky sa striedajú s rýchlymi crustovými palbami. Štvorica si užíva svoju premiéru na bojišti a vo vzduchu sa začína víriť červený prach.
NOISEM
Trio Noisem sú z Marylandu a patrili medzi bandy, ktoré som si v programe poznačil červeným. Moja úplne prvá skúsenosť, teda až na pár internetových posluchov a môj tip vyšiel. Skvelé prekvapko a spokojnosť veľká. Modernejšie poňatý death grinding so silným trashovým základom. Hodne technické a pomerne komplikované no aj napriek tomu pohybovo živé. Po pol hodinke besnenia ich striedajú ďalší amíci tentokrát z Texasu, Cryptic Void. Opäť death grind líznutý trashom, s aktívnym Frankom Fearmanom za bicími a ostatnými členmi, ktorý sa tiež ukázali vkope iných kapiel. Oproti Noisem však akoby ubrali plyn. Vlani v Budapešti v klube to bola parádna jazda, dnes im to na tomto veľkom pódiu nejak nešlapalo. Škoda, no nie vždy to vyjde. Po dvoch amerických kapelách nasledujú dve z opačného konca sveta, z Japonska.
FINAL EXIT
Pochabé dou Final Exit si ubrali zo svojho hracieho času a Hisao stále len ladil svoju gitaru v ružovom otieni a nič sa nedeje. Až po niekolkom upozornení zaznieva „Are you ready??? Its Show Time!!!“. A v momente sa spúšťa zbesilá jazda. Ryohei má bicie rozložené na boku pódia tak, aby boli s Hisaom oproti sebe. FxEx sú absolútne nenahraditeľnou kapelou. Toto sa nedá nijak napodobniť, toto jednoducho vedia robiť len oni dvaja. Melodické vyhrávky, rock´n rollového až heavy metal štýlu striedajú kakofonické explózie. Po 15 minútach obaja skončia v dave a je po všetkom. Pripravené sú ďalšie legendy japonskej scény, Forward. Miňo to po včerajšom sklamaní z Warhead vynecháva no a robí obrovskú chybu. Toto bola úplne iná liga. Frontman Ishiya sa hneď z úvodu vrhá do kotla pod pódiom, kde priamo v moshpite dáva prvé songy. Toto je základná škola japonského HC punku!!! Nasadenie, parádny zvuk a nasranosť, ktorá z toho sršala premenili toto miesto na skutočné bojište. K tomu provokačné spevákove komentáre typu „we are japanese, can you speak japanese???“ prilievali ešte viac paliva do kotla. Po japonskej tsunami ostávali na večer štyri bandy z USA. Štyri veľké mená. Misery Index to odpálili so skladbou s úplne prvej nahrávky, ktorá je pre mňa stále jednou z top z ich bohatej discografie. Takže hneď z úvodu som spokojný a to samozrejme pretrváva až do konca ich setu. Bezchybne zahratý death grind s rôznymi pestrými zmenami pod taktovkou sympatického frontmana Jasona. Moja pozornosť sa aj tak najviac sústredí na excelentné zručnosti bubeníka Adama Jarvisa. Vidieť ho takto z blízka, to som si veruže nemohol nechať len tak ujsť. Aj napriek tomu, že Misery Index nepatria u mňa k často počúvateľným záležitostiam, bolo toto ich vystúpenie parádne. Dropdead mám tu česť vidieť konečne po prvý krát. Kurvááá, to bola strašná jazda. Extrémny hard core v tom najlepšom prevedení. Pod pódiom to tiež patrične vrie a kapela dostáva parádnu spätnú väzbu. Z vokálneho prejavu speváka Boba ma až mrazilo v chrbte. Nechýbali samozrejme jeho trefné komentáre pomedzi skladby, čím len potvrdili, že Dropdead neni len o parádnej muzike, ale že je to kapela čo má stále svoje presvedčenie za ktorým si pevne stojí. Žeriem ich už roky, no až teraz som pocítil ich pravú silu. Na rade je banda, na ktorú je zvedavá väčšina návštevníkov. Headliner headlinerov, Cannibal Corpse
CANNIBAô CORPSE
Korene amerického death metalu. Akonáhle sa táto mašina rozbehla, rútila sa vpred obrovskou silou a ničíla všetko čo jej stálo v ceste. Corpsegrinder si v momente vytvára na pódiu rešpekt a dáva najavo, kto je na pódiu pánom. Jeho upozornenie, že si neželá stagediving (čudné, keďže väčšina kapiel si práve toto na obscene užíva) je patrične vyslyšané a na pódium sa odváži skutočne len minimum odvážlivcov. Cannibali odohrali najdlhší koncert tohto ročníka. Profesionálne zvládnuté a bez chyby odohraté hitovky z celého ich obdobia nemohli sklamať a verím, že každý kto prišiel do Trutnova kvôli nim nemohol byť sklamaný. Poslednou kapelou štvrtkového večera boli ďalšie legendy amerického hard core punku Negative Approach. Ďalšia kapela, ktorá to drhne na scéne už poriadne dlho a pomaly sa môže radiť k veteránom. Toto som si šiel pozrieť pekne z blízka. Trochu som sa obával ako ich publikum príjme práve po Cannibaloch, ale moje obavy opadli po prvých tónoch. Jednoduché rifi s výraznou basou, zborové vokály, jednoducho punk as fuck show na plné gule. Peklo na pódiu aj pod pódiom. Gitarista po celý čas otočený chrbtom, nie toto nebol žiadny positive hard core, toto bolo čisté zlo. Na samotný záver ostávali už len tri performance zamerané na bolesť, S/M, vešanie na háky a podobné zvrátenosti, ktoré či už sa to niekomu páči alebo nie, patria neodmysliteľne k tomuto festivalu. Pozrieme s Miňom všetky tri vystúpenia a večer zakončíme v pivnom stane, kde sa už všetci grindery, metloši a crustery nechávajú unášať v rytme divokej disco music. Báchame pivá, zakecávame s kadejakými postavičkami a do stanu sa dostávam už za vidna.
Piatokové ráno je o čosi teplejšie ako predošlé. Všetky dôležite veci som mal tento krát už bezpečne pod hlavou, nič ma tak neprekvapuje. 
LITTLE PUPPY PRINCESS

Ranný šluk, štamperlík pálenky, umyť papuľu a plán je jasný. 11:00 Little Puppy Princess. Táto šialená trojica z Južnej Kórei nám už vlani na našom turné 7M$ v Ázii vyhodila poistky svojim koncertom v Soule. Ich bubeník Yuying je poriadne aktívny chalanisko a okrem toho, že hrá v niekoľkých bandách, prevádzkuje D.I.Y. live house studio v Soule. LxPxPx predviedli poriadne divoký grind core s power violence vplyvmi. Presne toto som potreboval na prebratie. Tí čo máte radi radi extrémny grind výplach určite sa po tejto kapele popozerajte. Crippled Fox boli jediným zástupcom maďarskej scény a hanbu veruže nespravili. Sú už pomerne zabehnutou kapelou a svojim rýchlim a energickým trashcore v štýle 80tych rokov roztancovali bojište. Celé to s poza bicích hnal ostrieľaný bicman Mark (S.O.T.E., Chappa´ai) a nikto z trojice nezaváhal ani na sekundu. V podobnom duchu sa pokračovali aj ich kolegovia zo susedného Rakúska. S Insanity Alert som sa do teraz nestretol ani len náhodou a tak som bol zvedavý, aj keď po pravde si ja ten trash metal moc nejdem. Malo šťavu, náboj aj dobrú dávku humoru a nadhľadu no aj napriek tomu ma ich vystúpenie až tak nevzalo. Odbehol som tak na jedlo, Valáškov falafel vládol po celý víkend každý deň, a pred pódium som sa vrátil až na poslednú skladbu, cover Iron Maiden upravený do trashcore verzie Run to the pit, Mosh for your life. Nasledujúcich pár kapiel vynechávam. Pobehujem po areáli, motám sa po distárch a do diania sa vraciam až na Angličanov Active Minds. Cez 30 rokov aktívne bratské duo to vie aj po rokoch parádne rozbaliť. Jednoduché, chytľavé punkovačky, radikálne sociálno politické texty a maximálne presvedčivý prejav strhli peknú melu. Bob a Set sú síce výzorom páni v rokoch, no v srdci majú stále mladícku dravosť, ktorú som im veril žral po celý čas čo boli na pódiu. Sublime Cadaveric Decomposition hrali na obscene už viac krát. Tento francúzsky death grind mám celkom rád. Na pódiu sa objavujú v oklieštenej zostave len s gitarou. Neviem či to bolo spôsobené práve tým, ale aj keď sa všetci traja snažili ako sa dalo, až tak ma to nebralo. Po pár skladbách to vzdám a idem si po pivo. Vo francúzsku ostávame aj s ďalším šialencom a jeho uletenou one man performance.
MR.MARCAILLE
Mr. Marcaille predviedol to čo bojište ešte nezažilo. Pán v rokoch, len v trenírkach so svojim violončelom, dvomi kopákmi a china činelom. Presne takto si predstavujem našeho Rada keď ho to už s nami prestane baviť. Bolo to šibnuté, uletené, s perfektným nápadom a poriadnou dávkou humoru. Netuším nakoľko to mal dopredu pripravené a koľko z toho bola improvizácia, ale v tomto prípade je to úplne jedno, pretože to bolo skvelé. Na rade sú ďalší anglický punkový veteráni Anti-System. Ďalšia parádna divoká jazda v štýle punk as fuck a už z názvu ti musí byť o čo tu pôjde. Traja páni a dve dámy, ktorý podľa vzhľadu majú čo to za sebou dávajú jeden politický song za druhým. Spevák je tak nabudený, že behá z jednej strany na druhú a vyzerá akoby mal každú chvíľu vyletieť z kože. Po tomto punkovom besnení je čas na posledného zástupcu z krajiny vychádzajúceho slnka. Viscera Infest boli ďalšou z kapiel ktoré som si už dopredu poznačil zvýrazňovačom. Hlavným dôvodom bol samozrejme bubeník. Kurva takú rýchlosť čo má tento výzorom aj postavou neplnoletý chlapček v rukách to sa len tak hocikedy nevidí. Šialený maník ktorý dával na ritmičák strašné palby. Hudobne je to taký gore death grind štýlovo zaraditeľný k starým mexickým Disgorge, no tento chlapec ich posúva do úplne inej dimenzie. No a samozrejme nechýbal cockroach mosh. Cez pauzu drem rýchlosťou svetla doplniť pivčisko a rýchlo naspäť chytiť nejaký dobrý flek. Je čas na brazílsku grindovú legendu
ROT
Rot. Priznám sa že na toto som sa kurevsky tešil no zároveň sa vo mne bili pocity ake to asi bude bez Marcela. Jediný pôvodný člen gitarista Mendigo a zo starej zostavy ešte basák Alex. Obaja speváci a bicman sú o generáciu mladší nováčkovia. Kurva som nervózny a netrpezlivo čakám čo sa bude diať. Prvé odklepanie a jeb. Strháva sa totálne grindové peklo. Žiadne keci, žiadne pauzy, nonstop ten najsurovejší grind core nájeb. Rot jebali do ľudí jednu pecku za druhou a nedali nikomu absolútne žiadnu šancu vydýchnuť. Bez obáv môžem prehlásiť, že Rot boli jednou z najlepších kapiel celého fesťáku. Nasledujú Psycroptic. Technický, natrigrovaný death grind z Austrálie. Pozerám asi tak dve skladby zo zaujímavosti a si aj preto, že by som doma niekde našiel ich prvé CD. Nezabralo, volím jedlo. Vraciam sa akurát Low Life, čo je kapela členov Cryptic Slaughter, hrajúca skladby koho iného ako Cryptic Slaughter. Nikdy som nebol nejakým vášnivým fandom tejto grupy ale musím uznať, že to bolo super. Kapela mangluje naplno čo to dá, pod pódiom sa spúšťa nonstop mosh pit a vzduch je v momente plný rozvíreného červeného prachu. Low life ukončia svoj set presne 22:00. 
REPULSION
Odpočítavam každú minútu z pauzy, hľadám čo najlepší flek a čakám na môj vrchol tejto štvordňovej party. Dámi a páni, Repulsion!!!!!! Scott Carlson a Matt Olivio stáli v roku 1989 pri zrode legendárneho albumu Horrified. Jediný album stačil na to, aby sa stali kultom. Túto legendárnu dvojku dopĺňa bubeník par excellence, Chris Moore. Treba ti aj písať kde všade jebal bubny???? Myslím si že nie, a ak, tak googluj. Tento jednošlapkový ďábel k nim zapasoval svojim punkovým štýlom úplne bohovo. Z pódia letí paľba za paľbou, Scott breše ako besná beštia a celý album Horrified postupne ožíva. Repulsion ma odjebali do úplne inej dimenzie. Môj dávny sen je splnený a ja sa ešte niekoľko minút po tomto všetkom neviem spamätať. Vitamin X ma ale veľmi rýchlo vrátia späť do reality. Energetická bomba a preplesk z každej strany. To je hard core v podaní tejto štvorice z Holandska. Spevák neobstojí s mikrofónom ani chvíľu. Nonstop circle pit, skoky z pódia, šiltovky do hora. Zabijácka mosh party so všetkým čo k tomu patrí. Po tejto dávke vitamínov som taký oplieskaný a uhučaný, že zvyšok programu sa mi nejak zlial dokopy. Posledné kapely som už nejak vážnejšie nesledoval. Motal som sa hore dole, zakecával sa s kadekým až do skorých ranných hodín. Vychutnával som si plnými dúškami nielen pivo, ktoré mi už tretí deň stále neskutočne bralo, ale aj celú atmosféru tohto pre mňa magického miesta.
Sobota. Posledný deň šialenstva. Netuším akým zázrakom sme s Miňom hore už pred desiatou. 
TANTALUM
Prvý na programe sú Tantalum z Texasu. Nová kapela Franka a ďalších členov Cryptic Void, 50/50 a iných. Za mikrofónom sympatická brčkavá Alice. Tu v Trutnove je to ich prvý koncert mimo domáceho Houstonu. Podľa mňa to bolo lepšie ako Cryptic Void vo štvrtok. Viac grind, menej metal. U Psychocontrol im aktuálne vyšiel prvý sedempalec a ten samozrejme aj končí v mojich rukách. Srbský old school trash metal Nadimac mi po texasanoch nejak nejde pod kožu. Snažili sa, no nestačilo to. Zato Dark Horse z Austrálie ma potešili oveľa viac. Špinavý disbeat crust mi takto pred obedom sadol úplne že parádne. S chalanmi sme sa stretli pred tromi rokmi v Japonsku a od vtedy sa vôbec nič nezmenilo. Stále ženú vpred svojho temného koňa a nepovoľujú uzdu. Cruel Face z Brazílie pokračovali v predobednom menu. Často sú označovaný ako bokovka Rot, ale to len kvôli Alexandreovi ktorý tu drhne gitaru a vokály. Drhli taký zvláštny grindom reznutý hard core zasmradený južnou amerikou. Občas málinko chaotické, ale šmrnc to malo. Tu som sa na pár kapiel prestal venovať hlavnému dianiu. Moje telo začínali zmáhať predchádzajúce dni a predstava toho čo bude ešte dnes na programe mi zavelili na oddych. Niekoľko mien tam skoro vôbec neregistrujem. Späť od deja ma vracajú až Moravskoslezský How Long. Crustový mangel a nonstop kolovrátok. Na pódiu ich je ako hadov. Dve gitary, dva vokály tak to muselo fungovať aj keby nechceli. Ale oni práveže chceli a to poriadne. Takého toho surového crustu tu bolo tento rok pomenej a How Long to zvládli bez problémov. Toto ma fakt bavilo. Ich krajania, znovu obnovený Purulent Spermcanal zas vrátili na pódium dávku gore grindu. Ale toho skutočne poctivého, nielen tuca tuca dookola. V ich podaní mi to reže. Cítiť obrovský vplyv starej školy čomu odpovedal aj cover Dead Infection so Simonom z Pulmonary Fibrosis ako hosťom za mikrákom. Tučný podladený zvuk, harmonizer na vokáloch a bublajúca zbustrovaná basa ....... Belgický metloši Butcher boli zaujímavý viac prevedením a vizážou ako muzikou. Spevák pooblievaný krvou, na rukách bodliny, mikrofón pripevnený na obrátenom kríži. Hudobne ma to, ale zas až tak neoslovilo. Únava ma začína zase trochu klátiť a volím krátky oddych v stane. Pred šiestou som už zase späať v grindovom mravenisku. Akurát dohrávajú Disavowed. Holandský brutal death grind, so všetkým čo k tomu patrí. Gitarové onanie, pískačky, pridržiavačky, spevákov brutálny mur mur, no a hlavne bicman magorisko!!!!! Po nich vyberám najlepšie miesto pred pódiom, pretože nasleduje kapela, na ktorú som sa z tohtoročného line upu mimoriadne tešil. 
SUPPRESSION
Legenda extrémneho hard core Suppression, ktorý sú na svojom oficiálne prvom európskom turné. Duo z Richmondu Jason Hodges a Ryan Parrish predviedli, ako sa dá urobiť peklo aj v takejto mini zostave.. Jasonova basa demoluje svojim silným zvukom ušné bubienky, besný vokál s výrazom šialenca ktorý práve ušiel z psychiatrie, stena z bicích postavená Ryanovou premakanou hrou. Toto všetko ako celok vytvára ten najextrémnejší mix hard core, power violence a noise grindu aký som kedy videl a počul. (To som ešte netušil čo ma čaká o pár dní v dedinskej krčme v Lovčici.) Suppression presne naplnili to čo som čakal. 
SIEGE
Z pred pódia odchádzam prefackaný a ohučaný no maximálne spokojný. Technický death grind Abnormality vynechávam a šetrím energiou na Siege. Ďalšie legendy americkej hard core scény. Dalo by sa povedať, že sú to taký pra otcovia power violence a ich album Drop Dead sa do teraz radí medzi klenoty. Posilou na druhej gitare bol Ben z Dropdead, ktorý si vzali názov práve z ich spomínanej kultovej nahrávky. Tieto reuniony sú často krát dosť sklamaním no to sa absolútne netýka Siege. Ich set bol ako balzam pre každého kto miluje rýchlu extrémnu muziku. Počuť všetky tie hity ako Conform alebo Starvation práve v ich originál podaní bol veruže zážitok, na aký sa len tak nezabúda. Pri poslednej skladbe Grim Reaper vybieha ako hosť na saxík známa postavička českého undergroundu Áda. A aj keď bol chudáčisko pred koncertom trochu strémovaný, hore na pódiu to rozbalil vo veľkom štýle. S ďalšou kapelou sa na pódiu trochu zatemnilo. Na svedomí to mala Švédska death metalová mašina bratov Gustafssonovcov, Vomitory. Všetci štyria komplet v čiernom, čierne gitary, rozpustené blonďaté hrivy. So stmievaním vonku to malo svoju silnú atmosféru. Old school death metal v severskej tradícii tej najvyššej kvality. Dvojkopáky Tobiasa sú ako palby z gulometu, ktoré pália z poza mohutných gitarový hradieb. Malo to skurvené grády a šlapalo to úplne bombovo. Za mňa to bola najlepšia death metal šou na bojišti. Po švédskych metalistoch sa na pódium tlačia Municipal Waste. Ďalšia banda, ktorá sa vyšplhala svojou aktivitou na tie najvyššie priečky a aj dnes večer opäť dokázali, že tam právom patria. Stage diving hlava nehlava, lietajúce telá, šialená mela. Tony Foresta je najlepší frontman na svete. Tak ako on dokáže strhnúť dav a ovládnuť atmosféru, to sa hocikomu nepodarí. Ďalšia vec, je to jeho frázovanie. Sypať texty takou rýchlosťou a presnosťou to je dar od samého satana. A to všetko s úsmevom od ucha k uchu. Vidieť na pódiu túto bandu ako si to všetko pekelne užívajú, to ťa nemôže nechať chladným.
SCHIRENC PLAYS PUNGENT STENCH
Vyčerpávajúci gig, no aby nám neostala ani kvapka energie prichádza ďalšia osobnosť toho najzvrhlejšieho formátu. Martin Schirenc so svojou grupou Schirenc Plays Pungent Stench. Zaznievajú všetky tie kultové songy ako For God Your Soul...For Me Your Flash, Extreme Deformity, Dead Body Love a iné pecky pri ktorých mám aj po rokoch husiu kožu. Revem texty spolu s Martinom, hrozím do vzduchu a užívam si celý set plnými dúškami. Tieto veci proste milujem a budem milovať navždy. Trochu ma prekvapila nová Martinova image s hlavou vyholenou na koleno a na sebe vojenské gate a vysoké čižmy. Ale to je len vec vkusu. Hudobný zážitok bol nenapodobiteľný. Toto mi vysalo aj posledné kvapky energie. Chceme s Miňom ale ostať až do poslednej kapely, tak zatínam zuby. Americký Gorgasm majú neľahkú úlohu. To čo sa dialo pred nimi bolo masakrálne a tak udržať latku hore bude neľahká úloha. Technický brutal death grind s matematicky presným bicmanom a ťažkotonážnymi rifmi dokázal udržať moju pozornosť aj napriek tomu, že som túto bandu nikdy pred tým nejak extra nesledoval. Ďalšie meno na ktoré som bol celkom zvedavý boli Makkmat. Nová Nórska grind brúska tiež nesklamala. Energický old school grind core v štýle ich krajanov Death Tool 80K. Perfektný priamočiary masaker s uvrieskaným vokálom, rýchlymi bicími a ostrou gitarou. Do Trutnova si priviezli aj svoj čerstvý debut, ktorý verím že neostane len tak bez odozvy. Posledný páni ktorý uzatvárali tento ročník boli Pulmonary Fibrosis. Títo Francúzi drhnú svoj bublajúci goregrind už pekných pár rokov. Sú poriadne aktívny na pódiách po celom svete a popri tom stíhajú chrliť jednu nahrávku za druhou. Na gitaru tam po novom drhne Pierre De Palmas, známa to postavička hlavne z Braindead webzinu. S Pierrom som v kontakte poriadne dlho no tu sme sa konečne stretli prvý krát. Ich vystúpenie ale dávam už naozaj z posledných síl. Škoda, že to padlo práve na nich. Čo už. Je po všetkom. Finito. Ende. Game over. V nedeľu je na programe jediná vec. Dlhánska nekonečná cesta domov. Všetci v aute totálne vyšťavený a vygumovaný. Preberáme uplynulé dni, bilancujeme, hodnotíme a mudrujeme. Cesta však nemá konca a my všetci okrem Miňa, ktorý zodpovedne drží volant v rukách, odpadávame. Čo dodať na záver???? Snáď už len poďakovať celému Obscene Extreme týmu že to opäť zvládli bezchybne. Čurby, bolo mi potešením byť opäť na tvojej parádnej narodeninovej party a vždy, keď to bude možné prídem veľmi rád.
-JanIP-

Žiadne komentáre: