1.11. Košice, Coloseum, Xichtoplesk
– Abortion, Prugelknabe / Otloukanek (CZ), Gordon Shumway, Sedem
Minút Strachu
2.11. Bardejov, Angels
pub – Warshock (PL), Burn The Cross (PL), S.A.T.A.N. (PL),
Prugelknabe / Otloukanek (CZ), Abortion, Sedem Minút Strachu
Dušičky, halloween,
alebo deň všetkých svätých.....my so sedem minút strachu
a spoločne s pár ďalšími šialencami sme mali sviatok
hluku. Výstrahy z preplnených ciest a ani hrozba
sviatočných šoférov nás neodradili aby sme sa vybrali do druhého
najväčšieho mesta tohto zaprdeného štátu a „zahrali“
pár minút hluku na akcii nesúcej názov Xichtoplesk. Toto bolo už
štvrté pokračovanie tohto celkom zaujímavého festu. Košické
Collosseum je u nás asi najzaujímavejšie miesto na hranie
a vďaka jeho zákutiam sa dnes hrá na 4 stageoch. Zostava
účinkujúcich je poriadne pestrá, od elektroniky cez alternatívu,
hard core, grind až po noise. My hráme v priestore nazvaný
777, čo sa nám aj teda najviac hodí hehe. Na miesto prichádzame
akurát v čase, keď sa na pódiu zahrievali Gordon Shumway.
Vítame sa so známymi a vláčime veci do klubu, a tak mi
celý ich set unikol. Po nich malo nasledovať ostravské komando no
majú trochu meškanie a tak nastupujú grind fosílie Abortion.
Lepra dostáva hneď z úvodu pivovú spŕšku od Adrika,
ktorému sa za to aj patrične poďakuje :). Pred pódiom sa to pekne
zaplnilo, nitrianske trio grinduje o 106 a nálada stúpa.
Na svedomí to majú aj vtipné hlášky pomedzi songy, ktoré sú
neodmysliteľnou súčasťou Abortion. Zaznievajú staršie aj novšie
veci a nezabudlo sa ani legendárny cover od ešte
legendárnejšej kapely. Všetko funguje tak ako má a kapela
dre ako dobre zabehnutý motor. Počach ich setu dorazili aj
oneskorenci z Čiech. Z plánovaných Sheeva Yoga sa
rozdelili na dve ešte brutálnejšie smečky, kde taktovku drží
pevne v rukách duo Viky / Skulda.
 |
| OTLOUKÁNEK v Košicoch |
Prugelknabe je power violence
nájeb s ničiacou silou cunami. Pol minútové nápeky, rýchle
klepačky, chvíľkové spomalenia a neuveriteľná sila. Do
toho dva prekrikujúce sa vokáli. Na úvod Skuldovi praská struna,
no o chvíľu sa už pokračuje v ničivom terore. Všetko
odohraté bez pauzy, set o stopáži nejakých 10minút. Presne
takto to mám rád. K rozohratej dvojici sa pripája saxofonista
a tým začína peklo v podaní Otloukánek. Viac jazzove,
viac uletené a uvoľnené, no aj napriek tomu poriadny rachot.
Saxofón prehnaný cez krabičky a rôzne efekty pridáva na
originalite a posúva to celé hlukové šialenstvo do úplne
inej dimenzie. Netrvá dlho a je po všetkom. To je čas pre
Sedem Minút Strachu. Príprava nám ako vždy trvá oveľa dlhšie
ako predstavenie. Púšťame mp3, na hlavy si jebneme vrecia z cibule
a tlčieme, hučíme, vrieskame a z nástrojov a
aparátu sa snažíme vyžmýkať ten najväčší bodrel. Rišo
s Radom si to maximálne užívajú, ja idem na doraz a na
konci ako vždy lapám po dychu akoby som mal za sebou výstup na
everest. Pódium uvoľňujeme poslednému interpretovi v priestoroch
777, krabičkovému hlukáriovi Aidan Zaal. Kým sa pripravuje
pozrieme pár songov od Korai Orom, alternatívnej bandy z Maďarska,
ktorá tu bola ako hlavná hviezda na hlavnom pódiu a veruže
to bolo celkom fajne, rytmické a malo to šmrnc. Neviem ako by
som to dal doma ale tu, naživo sa mi to páčilo. Pamätám si ich
ešte z pred zrhuba 15-tich rokov z alternatívneho leta na
Revišti. Na chvíľu pozrieme späť na Aidana, ktorý operuje za
pultom plným všemožných efektov a neviem čoho všetkého,
oblečený v bielom plášti a postriekaný červenou
tekutinou, akože krvou. Všetko už poriadne hučí, píska, kvíli
a škrípe no moc pochopenia sa mu nedostáva a priestor
pred ním sa postupne vyprázdňuje. My padáme tiež. Opúšťame
colloseum a zaliezame s Adrikom do nejakej knajpy s obrovským
výberom pív kde si príde na svoje hlavne fajnšmekri. Tu sa
dobrovoľne omamujeme zlatým mokom do skorých ranných hodín.
Návrat späť do collossea je ako zo sci-fi príbehu a scénky
ktoré zažívame sú až neuveriteľné hehe. Zaspávam až niekedy
ráno, už za vidna, pri hlave mi hučí ventilátor a keď sa
o pár hodín preberám mám pocit akoby som spal
v dvojplošníku. V hlave mám pekelný výpek v papuli
tiež a v žalúdku sa všetko prevracia Jeho obsah sa za
každú cenu snaží dostať von otvorom, ktorým to vošlo dnu. Rado
s Rišom sú už tiež hore a tak sme sa vydali na
obhliadku mesta. Na čerstvom vzduchu sa môj stav mierne zlepšuje.
Voľba raňajok je tak celkom na mieste, no nájsť niečo otvorené
je oveľa väčší problém ako sme čakali. Končíme tak
v Auparku, ktorý sme najprv zavrhli. Najedený ázijských
špecialít sa vraciame späť naložiť veci. Abortion a Otloukanek
/ Prugelknabe pokračujú dnes v dobývaní východu smer
Bardejov. Máme ešte celkom čas a tak ideme s nimi na
pivo do vzdialenej hospody komunistického vzhľadu, no so skvelým
Šarišom. Pivo nám skutočne chutilo a s pribúdajúcimi
promile kujeme plán, že sa do Bardejova vyberieme s nimi
a pripravíme
organizátorovi Ferimu prekvapenie. Dopijeme tak
ešte pár pív a vyrážame na cestu. Počasie je úplne na
chuja, vkuse leje ako v Dánsku a ja ako navigátor
zlyhávam na plnej čiare, keďže celú cestu prespím na sedadle
smrti. V Bardejove sme okolo siedmej večer. Klub Angels pub
nachádzame celkom náhodou aj vďaka jeho polohe hneď na námestí.
Je to malá pivničná krčma s klasickým klenbovým stropom a
strmými schodami, ktoré boli najväčším problémom pri nosení
aparátu. Vítame sa s organizátorom Ferim a s naším
návrhom či by sme sa mohli s našou obskúrnou grupou pridať
k ďalším piatim účinkujúcim súhlasí s úsmevom na
tvári. Ešte raz ti veľká vďaka kamarát za tvoju podporu a
prístup!!!!!! Úvod večera patril trojici poľských kapiel a ako
prvý to rozbalili pre mňa totálne neznámy Warshock. Drhli to
v takom klasickom hard core / crust kolovrátku no podľa bez
šťavy. Nejak mi tomu chýbalo viac energie a nášup. Aj keď
sa snažili čo to dalo tak im to moc nešlo. Hlavne bubeník
vyzeral, že vôbec nemá svoj deň. Po nich nasledovali Burn The
Cross a to už znelo o moc lepšie. Bolo to oveľa
hutnejšie a plnšie. Temné pomalé pasáže boli striedali
crustove mangel partie a toto už znelo o dosť vyhranejšie
a bolo cítiť nasadenie a väčšie muzikantské
schopnosti. Po zhruba pol hodine prichádza kapielka na ktorú som
bol dosť zvedavý. Duo S.A.T.A.N. od ktorých mám doma nejaké
nahrávky a tie znejú fakt super boli dnes stredobodom môjho
záujmu keďže som mal prvú príležitosť vidieť ich konečne
naživo. Pomalé valivé pasáže mali silu a bolo z nich
cítiť zlosť, no bolo ich na môj vkus trochu moc. Chýbalo mi viac
rýchlych nášupov a znelo tak trochu viac rozťahane čo je
úplný opak ich nahrávok. Inak to nebolo vôbec zlé, no mne tam
naozaj chýbalo viac klepačiek a rýchlych pasáží. Ku koncu
ich setu sa odoberám pripraviť si veci na hranie, keďže po nich
ideme urobiť trochu sedemminútového rachotu. Ešte v Košiciach
sme sa pri pive dohodli so
 |
| Sedem Minut Strachu & Otloukánek, Bardejov |
saxofonistom z Otloukanek, že dnes
zarachotíme aj s ním. Škoda že sa mu počas hrania odpojil
kábel a podarilo sa mu pripojiť až niekde pred koncom, ale
inak sa hralo celkom fajn, myslím že sme narobili celkom slušný
bordel a par ľudí sme aj mierne šokovali. Dohodli sme sa že
hneď ako dohráme sadneme do káry a vyrazíme na dlhú cestu
domov a tak nám vďaka baleniu vecí uniká set Prugelknabe.
Stíhame akurát niekolkominútové besnenie Otloukanek a je to
tak ako včera, poriadny zverský grind noise s ich typickým
saxofonicko psychoidným doplnkom. Parádna šleha bez zbytočností
a odrhovačiek, ako keď dostaneš rýchly výprask a kým
sa spamätáš tak je po bitke. Ľudia si vypýtajú
niekolkosekundový prídavok po ktorom sa lúčime so všetkými
a ďakujeme za šialený víkend. Cesta domov je nudná
a nekonečná, občas spím občas som hore, stále sa mrvím
a neviem sa dočkať vyhriatej postele. V Pondelok ráno si
v práci všetko v hlave premietam a mám pocit ako by
sa všetko udialo len v priebehu pár hodín. Východ nás nesklamal
a už teraz sa teším na ďalšie jeho dobývanie.
Jan IP
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára