Kúpil
som raz od Adrika 7-palec tejto rakúskej partičky, že na skúšku.
A skoro som sa vtedy posral.
Ich tvorba ma dokonalo zasýtila len z tých dvoch vecí, čo na
ňom boli. Povinnosťou bola kúpa ich lp, hneď ako som ju zbadal
v nejakom distre. A materiál z neho je ešte
výživnejší.
Hneď
úvodná grindovka „Praise
the plastic lord“ s textom o vymývaní mozgov v dnešnom
konzume ako aj nasledujúca „Ecocide“ (už názov napovie o čom
je text) sú minútové vypaľováky v duchu starých Carcass
(najmä chrastivým zvukom gitary a spevákovou farbou hlasu).
Dostali ma do vytrženia. „The outlaw“ je komplexnejšia vec plná
rôznych pasáží, od pomalého úvodu, cez strednú
crust-hardcorovú časť po nasekaný záver. „Set fire to
kingdoms“ o vymývaní mozgov cirkevnými vyhláseniami o
„znášaní utrpenia v tomto svete, bo vykúpenie príde
v nebi“ je song podobného charakteru, s nadstavbou
parádnych melodických vyhrávok. „Outcomes of the sickness“ je
drsný hardcore s carcassáckym škrekotom. Nikdy by som
nepovedal, že tento druh prejavu tak parádne vynikne v inej
muzike. Znie to úplne beštiálne aj v takej „Wheels“,
ktorá je tempovo pomalšia a celkovo aj hudobne miernejšia, no
tento spev ju pritvrdzuje. Zato nasledujúca „In silence they
suffer“ napriek začiatku v pomalom tempe po pár taktoch
zrýchli, no je spestrená rôznymi stopkami, zmenami temp a rôznymi
vyhrávkami. Textovo o utrpení animálov, no podané zaujímavou
formou. „F.O.A.D. Fuck off and decompose“ je rýchla,
hardcore-nadupaná antifašistická agitka s parádnym
spomalením v závere. „Prayers“ začne grindovým nášupom,
no tradične v závere spomalí. Kým sa tak stane, band
prestrieda zopár tempových zmien. Popisuje nenažranosť súčasného
molocha – kapitálu. „The aftermath“ je najdlhším kúskom
tejto kolekcie a podobne ako ostatné v sebe nesie prvky od
grindu, cez hardcore až po vybrnkávanú pasáž s temne
vrniacou zboostrovanou basou a dunením kotlov v strede.
Úžasná vec. V podobnom duchu sa nesie aj záverečná „New
homes for the have-nots“, kde tiež po rýchlych častiach song
vrcholí v pomalej sekanej pasáží a atmosférickom
praskaní aparátu.
Nadupaný
album, ktorý mi stále má čo ponúknuť aj po toľkých
vypočutiach.
Silne
mi tvorba rakušákov páchne tvorbou orlovských Hibakusha na albume
„Pandora“. Tiež do crust-grindových základov
namiešavajú množstvo prvkov hardcoru, punku a melódií. Ak
k tomu prirátam ten beštiálny vokálny prejav... Kto má rád
nadupaný, grindujúci hardcore so silným politickým presahom,
nemá čo riešiť. Toto je placka pre neho.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára