SLOA KNIVAR „P.S. Du Suger“ LP 2013 (Punks Only)

Viem, že táto švédska cháska je v istých kruhoch známa, no priznávam, že ja som o nich do ich koncertu v Trenčíne nikdy nepočul. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som videl ich set so všetkými tými akrobaciami, čo tam speváčka počas spevu predvádzala. Jasné, že som potom skočil po všetkom, čo predávali. Škoda, že nemali aj debutový album „Ingen klass ingen stil“.

Ale poďme k druhej radovke, ktorú som domov priniesol a roztáčal na tanieri gramca a stiahol aj mp3 na cesty autom do práce. Už úvod v podaní bicích a ostrej basovej linky v „90 min av skit“ dáva tušiť, že rovnako ako na koncerte pôjde o silno punkový zážitok bez kompromisov. Parádna gitara dopĺňajúca nadupanú rytmiku a do toho chorobným hlasom obdarená Patricia reve svoje posolstvá v rodnej reči. Ďalším výrazným songom je tretí „Depression“, ktorý zbormi silno pripomína úleťákov Toy Dolls. „En smak av kiss“ začne beštiálnym riffom a potom sa v pomalom tempe plazí, aby sa v jednom momente zlomila do zbesilej hardcorovej pasáže, ktorá sa potom strieda so svižnými refrénmi až do konca. „Hellyle hardcore“ začína basou, ale aj gitarou jak na ranných albumoch thrashových kanaďanov Voivod, keď ešte s nimi hral basák Blacky (viem, že teraz je tam zas, no už tak nelomozí jak vtedy) – úplne parádne to znie. V podobnom duchu sa nesie aj nasledujúci „Banned in Malmo“, ktorý uzatvára A-stranu, čiže pomalší úvod a potom svižné strednotempové burácanie gitár a lomoz bicích doprevádzaný Patriciiným revom. O svižný rozbeh druhej strany sa postará rýchla punkovica „Jag är en hel heder skultur“ s parádnou gitarou, ktorá ponúka pár zaujímavých motívov. Celkovo je na tomto albume skvelá hudobná zložka – najmä strunné nástroje oplývajú skvelými nápadmi, no bubeník tiež prispieva svojou troškou k pestrosti. Výrazné sú aj svižná, bicími a postupne sa napájajúcou basou a gitarou, odštartovaná „Daliga idéer“, kde sa opäť ozve parádna sólujúca a vyhrávkujúca gitarka, či pomaly sa rozbiehajúca titulná „P.S. du suger“, kde sú tiež skvelé gitary a výrazné, pritom jednoduché, basové spodky, ako aj záverečná „Jag kommer aldrig bli PMA“, kde zas dominuje ostrá basová linka. Skrátka skvelý punkový album plný výrazných momentov.

Všetci milovníci severského punku nemajú o čom premýšľať a ostatní ak si chcú rozširiť obzory, tiež nešliapnu do...

-Majto C.-