Konečne
vyšla nahrávka mojej najobľúbenejšej bandy posledných rokov
z našich krajov vyrýpaná do drážok vinylu. Navyše ako
bonus na druhej strane môj súkromný minuloročný objav
z budapeštianskej liahne
– Tyrell´s Owl. V nenápadnom obale je ukrytých 5 dávok
výdatnej stravy pre nenásytných ako som ja.
The
Citadel z Galanty na svoju časť dali 3 nádherné songy, ktoré
už značný čas hrávajú aj naživo a dobre je na nich počuť,
ako kapela postupne dozrieva a nachádza svoju vlastnú tvár.
Úvodná „Útek / Návrat“ rozbieha gitarová vyhrávka, aby sa
vzápätí skladba v pomalom tempe pohla a po úvodnej
slohe a parádnej vyhrávke nabrala na intenzite a hoci
nepatrí k najrýchlejším, určite sa im intenzitou vyrovná.
Ak k tomu prirátam skvostnú prácu gitár (vrátane basy), nie
je o čom. Druhý song „22 holttest“ je síce v maďarčine,
no v booklete je aj anglická verzia textu, tak jej môžno
porozumieť napriek neznalosti jazyka. Hoci úvod je zbesila jazda,
na aké som zvyknutý z minulej tvorby kapely, pokračovanie je
už silno atmosferická a melodická záležitosť, kde miestami
gitary koketujú až s emo-hardcorom v tom dobrom slova
zmysle. Navyše Spajkov emóciami nabušený prejav na nahrávke
vytvára skutočne skvelú atmosféru. Posledná hitovka „Mesto“
začína opäť vybrnkávanou gitarou, na ktorú sa napojí
strednotempová úvodná časť, aby sa s parádnou basovou
vyhrávkou dostala k šialenej pasáži, z ktorej mávam aj
pri počúvaní doma, aj naživo také zimomriavky ako z máločoho.
Neskutočne vygradovaný song. Ak by som mal vybrať najlepší song
desaťročia, určite bez váhanie poviem tento. Podobné pocity som
kedysi zažíval na koncertoch Junk, ktorých mi hlavne slovensky
spievané veci galanťanov v poslednom čase stále viac
pripomínajú. Celá nahrávka má optimálny zvuk, kde pekne vyznejú
obe gitary, no aj super basové linky, ktoré tu častokrát nehrajú
len doprovodnú úlohu. Spev s bicími tiež nezanikajú,
nestráca sa ani hutnosť ani melodika. Excelentná záležitosť
a teším sa na každý ďalší song tejto kapely.
Tyrell´s Owl
ponúkajú tiež zaujímavé veci a na svoje pomery aj dosť
atmosferické. Ak sa týmto smerom bude vyvýjať nová tvorba,
ďalšia nahrávka môže znieť dosť zaujímavo. Prvý song „No
sort of spontaneity“ začína decentnou žblnkotavou gitarou, aby
sa následne song rozbehol do tradičného svižného
crust-hardcorového tempa, na aké som bol u nich zvyknutý
v minulosti, kde sa do gitarového besnenia striedajú oba
vokály. Druhá „Wide eyes, blind stitches“ začne hneď
v neúprosnom tempe so skvostnými melodickými gitarami, no pre
zmenu sú v strede rôzne spomalenia a seky, čo znie dosť
zaujímavo. Keď sa potom ozve niečo ako gitarové sólo, tak len
pozerám, že čo sa deje. V ich tvorbe nečakaný spestrujúci
prvok. Song si potom žije svojím vlastným životom, pomalé pasáže
sú vystriedané rýchlejšími, dokonca aj úplne zbesilá, povedal
by som, že blackmetalová pasáž zaznie, veľa rytmických sekov
a množstvo zmien tempa. Po hlasovej stránke tiež pestrá
záležitosť, kde sa striedajú obaja speváci v rôznych
polohách svojich hlasov - hovorené slovo, revy, kriky, melodický
spev – parádna vecička. Každopádne som zvedavý, akým smerom
sa bude posúvať tvorba týchto sympatických borcov.
Tak.
A teraz viete, že toto splitko je povinnosťou pre maniakov do
melodického hardcoru abo do modernejšej verzie crust-hardcoru
s melodickými prvkami.
-Majto C.-
The Citadel:https://www.youtube.com/watch?v=jlxUCCx4jXc
Tyrell´s
Owl: https://www.youtube.com/watch?v=_NnHJ_rItDg
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára