DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

štvrtok 28. augusta 2014

THE CITADEL / TYRELL´S OWL split 7“EP 2014 (kooperácia)

Konečne vyšla nahrávka mojej najobľúbenejšej bandy posledných rokov z našich krajov vyrýpaná do drážok vinylu. Navyše ako bonus na druhej strane môj súkromný minuloročný objav z budapeštianskej liahne – Tyrell´s Owl. V nenápadnom obale je ukrytých 5 dávok výdatnej stravy pre nenásytných ako som ja.
The Citadel z Galanty na svoju časť dali 3 nádherné songy, ktoré už značný čas hrávajú aj naživo a dobre je na nich počuť, ako kapela postupne dozrieva a nachádza svoju vlastnú tvár. Úvodná „Útek / Návrat“ rozbieha gitarová vyhrávka, aby sa vzápätí skladba v pomalom tempe pohla a po úvodnej slohe a parádnej vyhrávke nabrala na intenzite a hoci nepatrí k najrýchlejším, určite sa im intenzitou vyrovná. Ak k tomu prirátam skvostnú prácu gitár (vrátane basy), nie je o čom. Druhý song „22 holttest“ je síce v maďarčine, no v booklete je aj anglická verzia textu, tak jej môžno porozumieť napriek neznalosti jazyka. Hoci úvod je zbesila jazda, na aké som zvyknutý z minulej tvorby kapely, pokračovanie je už silno atmosferická a melodická záležitosť, kde miestami gitary koketujú až s emo-hardcorom v tom dobrom slova zmysle. Navyše Spajkov emóciami nabušený prejav na nahrávke vytvára skutočne skvelú atmosféru. Posledná hitovka „Mesto“ začína opäť vybrnkávanou gitarou, na ktorú sa napojí strednotempová úvodná časť, aby sa s parádnou basovou vyhrávkou dostala k šialenej pasáži, z ktorej mávam aj pri počúvaní doma, aj naživo také zimomriavky ako z máločoho. Neskutočne vygradovaný song. Ak by som mal vybrať najlepší song desaťročia, určite bez váhanie poviem tento. Podobné pocity som kedysi zažíval na koncertoch Junk, ktorých mi hlavne slovensky spievané veci galanťanov v poslednom čase stále viac pripomínajú. Celá nahrávka má optimálny zvuk, kde pekne vyznejú obe gitary, no aj super basové linky, ktoré tu častokrát nehrajú len doprovodnú úlohu. Spev s bicími tiež nezanikajú, nestráca sa ani hutnosť ani melodika. Excelentná záležitosť a teším sa na každý ďalší song tejto kapely.
Tyrell´s Owl ponúkajú tiež zaujímavé veci a na svoje pomery aj dosť atmosferické. Ak sa týmto smerom bude vyvýjať nová tvorba, ďalšia nahrávka môže znieť dosť zaujímavo. Prvý song „No sort of spontaneity“ začína decentnou žblnkotavou gitarou, aby sa následne song rozbehol do tradičného svižného crust-hardcorového tempa, na aké som bol u nich zvyknutý v minulosti, kde sa do gitarového besnenia striedajú oba vokály. Druhá „Wide eyes, blind stitches“ začne hneď v neúprosnom tempe so skvostnými melodickými gitarami, no pre zmenu sú v strede rôzne spomalenia a seky, čo znie dosť zaujímavo. Keď sa potom ozve niečo ako gitarové sólo, tak len pozerám, že čo sa deje. V ich tvorbe nečakaný spestrujúci prvok. Song si potom žije svojím vlastným životom, pomalé pasáže sú vystriedané rýchlejšími, dokonca aj úplne zbesilá, povedal by som, že blackmetalová pasáž zaznie, veľa rytmických sekov a množstvo zmien tempa. Po hlasovej stránke tiež pestrá záležitosť, kde sa striedajú obaja speváci v rôznych polohách svojich hlasov - hovorené slovo, revy, kriky, melodický spev – parádna vecička. Každopádne som zvedavý, akým smerom sa bude posúvať tvorba týchto sympatických borcov.
Tak. A teraz viete, že toto splitko je povinnosťou pre maniakov do melodického hardcoru abo do modernejšej verzie crust-hardcoru s melodickými prvkami.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: