Valašský
punk z Vraha v dvoch variáciách od dvoch výrazných
zástupcov tejto komunity. Obe kapely som videl už viackrát naživo
a mám aj nejaké ich staršie tituly, tak som bol veľmi rád, že
vyšlo toto ich spoločné dielko. Už len to mi chýbalo
k dokonalosti. Obal je síce na pohľad jednoduchý čiernobiely,
no o to pestrejší je hudobný a textový obsah
zaznamenaný v drážkach platne.
Innoxia
Corpora ma svojho času príjemne prekvapili v trenčianskom
Lúči a hoci už odvtedy nejaký ten čas uplynul a ja som
absolvoval kvantá iných akcií, doteraz patrí ich výstup k tým,
na ktoré len tak nezabudnem. Síce som ich debut album do dnešných
dní nepočul, no ďalšie dva patria k perlám mojej zbierky
vďaka zaujímavej tvorbe. Ich chytľavý, osobito podaný punk má
svoje čaro. Aj na tomto nie je núdza o skladby s mierne
naefektovanými, rinčivými gitarami a zaujímavými aranžami.
Či už je to otváracia „Prázdniny v Říme“ alebo hneď
nasledujúca „Raketoplán“, abo svižná punkovka „Neóny“ so
silným melodickým refrénom. Alebo sekmi gitár otvorená a pekne
vygradovaná „Samota“ aby sa gitary naplno rozozneli v refréne.
„Šesté přikázání“ mi aj spevom, aj témou textu pripomína
song „Strážná věž“ z predošlého albumu „Je stále
těžší otočit prst proti sobě“. Skrátka, každý z osmičky
songov má čosi do seba. Osobitnou kapitolou sú básnické texty –
niektorým síce dodnes nerozumiem, no páčia sa mi ich slovné
obraty.
Na opačnej
strane tejto platne je ďalšia kapela, ktorá si ma získala svojím
neortodoxným prístupom k tvorbe. Druhý album „Smysl malých
činů“ mi pripravil dostatok príjemných posluchov. Neinak tomu
je aj v tomto prípade. Strana Telefon je otvorená kratučkým
introm krátkeho songu „Nahej“. Hneď v úvode nasledujúceho
„Něco tady nehraje“ sa ozve Ctibova akustická gitara a potom
to vypukne – krutý drsný punk plný rôznych rytmických zmien
a melodických vokálov doplňujúcich Ctibov ostrý prejav.
Lyrickejšiu chvíľku si kapela vyberie v úvode „Stisk
soukolí“, kde sa do melodickej vybrnkávanej vyhrávky decentne
recituje a potom zas len Telefon-ický sonicky a rytmicky
pestrý punk. Vzhľadom na charakter ostatných songov, spestrením
je jednoduchá šľapavá punkovica „Děti pošlem spát“, ktorá
nekonfliktne preletí na príjemnej melódii k záverečným
zásekom.. Úvod „Ta města“ zas obstaral Ctib dramatickou
akustickou gitarou a naliehavým spevom, v okamihu nástupu
ostatných nástrojov vždy pociťujem absolútne blaho. Geniálne
čosi. Podobné momenty mám na tvorbe Telefon najradšej. „Titulná“
„Drát nad plotem“ začne dramatickým úvodom, aby sa postupne
rozhýbala do svižného refrénu, ktorý rozmetá zbesilá sloha,
aby sa po chvíli zas vynorila úvodná vybrnkávačka basy
s kvílivou gitarou. „Hrůza je lék“ je typický song tejto
kapely, ktorý sa zo zbesilosti v polovici zlomí do chytľavej
punkovačky. Záverečné melancholické „Outro“ je svojou
atmosférou čistá jesenná piesenka, ktorá sa nemôže nepáčiť.
To skrátka potom nejde, aby človek neotočil placku a nepustil
to celé ešte raz a potom ešte raz... Toto splitko je jedno
z vydaní, akých by mohlo byť na scéne viac. Nie je práve
obvyklé, aby tu obe kapely zneli tak svojsky a pritom sa tak
parádne dopĺňali, že nie je absolútne možné porovnávať,
ktorá z nich je lepšia. Hlboká poklona za ten vlastnými
silami vydaný počin.
-Majto
C.-
Innoxia
Corpora: https://www.youtube.com/watch?v=qWsNEYWdtHY
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára