Bez
dlhých úvodov. V rukách držím sedempalec pre mňa neznámej
bandy z francúzskeho Clermont Ferrandu. Keby mi nebol
doporučený, podľa obalu by som si ho isto nevybral. Ale ako už
býva zvykom, nikdy nie
je obal to podstatné, tak prejdem radšej k muzike. A hudobný
obsah, to už je čosi iné. Parádny, mierne melodický hardcore,
akým rád plním svoje zvukovody. Úvodný song „Inner rage“
začne veľmi nádejne (trošku mi to pripomína The Citadel, ktorí
podobne začínajú niektoré svoje songy), do pomalého tempa znie
gitara s melodickým nádychom a spevák hystericky
škrekoce. Postupne sa skladba rozbehne do stredného tempa, kde sa
k spevákovi v zboroch pridáva aj zbytok bandy. Po
vyhrávke ako z materiálu „The fire of retribution“ (stará
žilinsko-trenčianska úderka Junk) sa skladba dostáva do obrátok
a sype v duchu napr. The Boring. „My own god“ – znovu
pomalší úvod a spevákové hysťáky, potom nášup ako sa
patrí, samozrejme popretkávaný rôznymi spomaleniami. Po otočení
začne svižná „Harmfull pessimism“ hneď skraja nášupovým
tempom, ale aj tu príde k spomaleniu do stredného tempa a cez
rôzne seky sa v ňom dostane až k záveru. Posledná
„Dystopia“, s hovoreným úvodom do pomalého doprovodu, je
tiež vcelku svižná záležitosť so značne melodickou gitarkou.
Toto je môj prvý kontakt s hudbou mladých francúzov
a priznávam, že aj po viacerých týždňoch a viacerých
vypočutiach z neho stále mám mierne zmiešané pocity. Na
jednu stranu sa mi ohromne pozdáva ich muzika, no stále si nemôžem
zvyknúť na ten hysterický vreskot. Je síce trošku podobný hlasu
ako majú More Dangerous Than Thousand Rioters (aj hudobne k nim
majú asi najbližšie), no tu si naň zvyknem vždy až po treťom
vypočutí celého materiálu (áno, aj to že to počúvam vždy
viackrát po sebe svedčí o tom, že to nie je odpad), Ale zas
to je vec vkusu – mne skrátka ten hlas nesedí, ale kapela ako
celok znie skvelo.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára