Čo
lepšie môže urobiť kapela po vyše 30-tich rokoch aktívnej
činnosti, ako vydať album? A toto je ďalší v rade albumov
tejto poľskej punkovej legendy. Pre mňa ďalší nezabudnuteľný
zážitok na dlhé roky. Surový a priamočiary, pritom stále
oplývajúci melodikou a silnými momentmi. Rovnako, ako jeho
predchodcu „Prawo do bycia idiota“, aj tento počin od prvého
momentu točím do zbláznenia, ktoré zatiaľ stále nenastalo. Hoci
sa mi spočiatku zdal akýsi jednoduchší a menej farebný
oproti predchodcovi. No s pribúdajúcimi posluchmi sa spod
povrchu vylupovali všetky jeho zaujímavé vrstvičky, vďaka ktorým
to nie je len ten rýchly a intenzívny album. Od samotného
začiatku „Rzad swiatowy“ mi zmyslami prúdia tie najlepšie
momenty tejto bandy. Hneď po kostolných zvonoch sa vysype chytľavá
punkovka s tlmenou gitarou a parádne pradúcou basou.
„Paradoks“ je ešte väčší výplach, no ani tu nechýbajú
osviežujúce momenty ako napr. sekané refrény, či kvílivý
bridge v strede. „Hodowla glupków“ je pekná
strednotempovka s paradnymi sekanými gitarami a peknou
basou v refrénoch a luxusnou vyhrávkou v závere. „Nie
pytaj“ je zas výplachovejšia záležitosť s peknými
gitarami a skvelými medzihrami v miernejších tempách.
Vždy ma udivuje, koľko sa dá vymyslieť zaujímavých pasáží
v rámci 1 cca trojminútového songu. Stranu A uzatvára
vecička „Na bruk“ v podobnom melancholickejšom duchu ako
je napr. „Zakolysanie“ z mojej obľúbenej placky
„Blasfemia“. Pomalé, hypnotické tempo a tlmené gitarky
pod precíteným spevom (žiadne slaďárne nehrozia, všetko je
v rámci Dezerter-punku). S príchodom burácajúceho
refrénu mi vždy nastupuje mrazenie na šiji. Druhú stranu otvorí
rinčaním gitár titulná vecička. Beštiálne šúchané gitary
a závratné tempo, v ktorom sa striedajú pasáže. Veľmi
príjemným spestrením je pomalá, húpavá posledná tretina songu.
Nasledujúci „Wróg“ zaútočí mierne pomalším tempom, no
stále uháňa dostatočne rýchlo, aby nedával veľa šancí na
účinnú obranu, tak vás uklepe zaťatou päsťou na krvavú masu.
Ako je u pánov dobrým zvykom, ani v tomto prípade sa
nejedná o jednotempovú záležitosť a doprajú vám aj
pomalších úderov. „Koalicja“ z tempa ešte mierne uberie,
no stále nepatrí k tým pomalším veciam albumu. Gitarovo
opäť pestrá vec plná skvelých riffov. Parádne vyznejú
zasekávané gitary s pulzujúcou basou a uháňajúcimi
bicími. „Dzieci gorszego boga“ prevezmú žezlo s rovnakou
intenzitou. Temnejší, valivý song so silným znepokojivým
závanom, ktorý mne pripomína ďalšiu skvelú bandu Armia. Záver
patrí veci „Scieki“, kde po akustikom (skoro až country) úvode
nastúpi celá kapela a dorazí druhú polku v svižnom
tempe do konca. Smostatnú kapitolu tvoria osobité texty bubeníka
Krzysztofa Grabowského, ktoré sú jedným z originálnych
poznávacích znakov Dezerter. Jeho postrehy sú trefné a sedia
na súčasnú situáciu vo svete úplne dokonalo, až je to smutné,
že sú platné aj takmer 5 rokov od nahratia a vydania albumu.
Čo dodať?
Len, že už by som rád vypočul aj nejaké novšie veci od tejto
skvelej trojice. Skvelej punovej muziky s vlastným ksichtom nie
je nikdy dosť.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára