DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

streda 24. decembra 2014

AWWO / PAVILIONUL 32 split 7“EP 2014 (kooperácia)

Na jednej dávnej akcii v Trenčíne som mal možnosť vidieť koncert rumunskej partičky Pavilionul 32 (spolu s ďalšími asi 6-mi platiacmimi ľuďmi) a už tam ma ich tvorba vcelku zaujala. Odvtedy som nikde na ich nahrávku nenarazil (mal som síce od nich nejaké democd, no nik nevie kde je mu koniec), dokonca som myslel, že už to aj zabalili a zrazu vidím v jednom distre toto splitko. Neváhal som ani chvíľku a musel som ho mať. Obal je urobený absolútne dokonalo. Ručne tlačený s parádne komplikovaným obrázkom, k tomu veľký plagát, vovnútri texty (síce v rumunčine, ale čo už). Kvalitka.
Na A strane nájdeme jediný dlhý song jednočlenného projektu AWWO. Začne dlhou decentnou, melodickou vyhrávkou, po ktorej nastúpi nejaký pomalší, mierne melodický black s bicím automatom a uškrekotaným vokálom. Trochu mi to pripomína Bathory, no len okrajovo. Zhruba v polovici song dostane poriadnu šťavu, keď tempo na chvíľku radikálne zrýchli, no vzápätí sa zas vráti do pomalšieho stredného tempa. Škoda, uberá mu to na atraktivite, bo pri dĺžke cez 7 minút je tých pár nápadov v tomto tempe trochu málo na to, aby ma to bavilo častejšie počúvať. Koniec obstará zas jemné vybrnkávanie gitary. Škoda, že autor nepoužil viac nápadov, dojem by bol isto oveľa lepší, hoci aj takto to z času na čas neznie zle. Ale na dlhší čas to nikdy nevydrží.
To druhú stranu okupuje Pavilionul 32 a od prvých sekúnd je jasné, že opäť nás rozkopú svojim rezkým hardcore-punkom. Kto niekedy počul túto rumunskú štvoricu, isto vie, čo môže očakávať. Drsné gitarové riffy, burácajúcu basu a duniace bicie, do toho kričaný spev občas doplnený prenikavým štekotom gitaráčky. Neviem, či sa tu dá vyzdvihnúť nejaký song, bo sa mi všetky zdajú rovnako dobré. Nekompromisné, rýchle a ešte rýchlejšie, no pritom je v nich aj zopár pomalších pasáží a kadejaké spestrujúce elementy. Každopádne šestica rýchlych songov presviští jak gutalax útrobami a je preč. Nezostáva iné, len púšťať ich furt dokola. Dobrá vecička. Takýto rýchly hardcorík ja veru môžem.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: