Vidieť túto
sympatickú kapelu z Rostocku naživo bol skvelý zážitok,
hoci bolo na borcoch vidieť, že účasť okolo 20 ľudí pod pódiom
ich extra neteší, no potom mávli rukou a šli naplno a všetci
sme sa spoločne fajnovo zabavili. Rovnako zábavná ako ich set je
aj táto platňa a nemá to nič spoločné s tým, že na
obale je klaun. To podstatné je v jej drážkach. Parádny
hardcorový crossover, ako z prelomu 80s a 90s. Úvodný
song „Good morning“ je ešte taký skôr nevýraznejší (berte
s rezervou – na prvé počutie je to šupovica, no pri
dlhodobejšom počúvaní albumu tak môže pôsobiť), ale už tu sa
dajú vycítiť veci, čo kapela ponúka – parádne gitary,
zaujímavé aranže a skvelé spevy. To už druhý „Caspars
attack“ s výraznými melódiami v chrapľavom speve je
silná chytľavá vec, kde počujem náznaky vplyvu Infectious
Grooves – hlavne výjazdy slapovanej basgitary mi ich evokujú.
„Provocation“ svojím stredným tempom s húpavými pasážami
sa zas nesie v duchu Biohazard, pričom gitary majú sound jak
staré albumy D.R.I., čiže chrastivý, skôr ostrejší.
„Bloodshoted eyes“ je hitovica od samého začiatku – melodické
sóličko, melodické refrény, chytľavé sekané slohy. Tiež by
som ju prihodil k vplyvu Infectious Grooves. Ďalšia čistá
Biohazardovica je „P.R.assholes“ so sekanými gitarami
a narapovanými spevmi, v pekne pomalom valivom tempe,
pričom niektoré spevy pripomínajú skôr Mika Muira (I.F./S.T.).
B-stranu otvárajúca „Circle“ je tiež taká menej výraznejšia
vec, ktorá síce má svoju melodiku, svoju dávku chytľavosti, no
v podstate len prejde kol vás a nezanechá hlbšie dojmy.
To nasledujúca „Doglike“ je zas svižná členitá vec v duchu
neskorších vecí Mucky Pup – výrazné pasáže, dobre
zaranžovaná, parádne spevy. Najbesnejšia vec „Company“ je
vďaka drsnému spevu a výraznej basgitare akýmsi krížencom
vplyvov I. Grooves a M.O.D. v tom najlepšom zmysle –
chytľavá, inštrumentálne zaujímavá vec s množstvom
skvelých pasáží. Zaujímavá vec je aj „Isolated“ s výraznou
gitarovou vyhrávkou v duchu Slayer a ich „South of
heaven“, celý song v pomalšom divne nasekanom tempe, ale asi
práve to ho robí zaujímavým. Záver albumu patrí opäť pomalšej
veci „Time to go“ s ústredným riffom ako od M.O.D., čo je
vcelku dobrý záver albumu. Okrem týchto pomalších,
melodickejších vecí je na albume aj kopec svižných hardcoroviek
v duchu napr. Suicidal Tendencies, ako „All for me“, „Your
mind“, „Phoney“, ktoré sú povsúvané pomedzi tie pomalšie
veci. A asi práve v tomto je čaro tohto albumu – jeho
rôznorodosť, potom aj tie menej výrazné položky až tak
neprekážajú, keď ich vzápätí vystrieda nejaká chytľavejšia,
či svižnejšia vec. Pre všetkých neortodoxných je táto
crossoverová koláž výborným spoločníkom. Ja si ju užívam už
hodnú chvíľu a stále ma to baví.
-Majto C.-
https://www.youtube.com/watch?v=BAUzj7g0Fio
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára