Po nejakých
8-mych dňoch v posteli v spoločnosti čaju, knihy
a muziky, som znovu osedlal moje presúvadlo a po D1-ke
smeroval na juh, neskôr trošku východnejšie, aby som skončil
v mojom obľúbenom lokálnom priestore. Vzhľadom k tomu,
že som si dal načas, tak som akurát stihol pozdraviť všetky
prítomné známe tváre a už aj začínala produkcia.
Večer
otvárali tradične usporiadatelia. Dnes voľba padla na CHEAP TALK.
Na kapele je stále viac počuť, že hrajú relatívne často. Stále
väčšia zohratosť a skromné, pritom suverénne vystupovanie
robia z ich setu niečo výnimočné. Keď k tomu ešte
prirátam perfektný zvuk, kde bolo skvelo počuť aj gitaru, aj
parádne Jarkove vyhrávočky na base, pričom netratili bicie ani
spev, proste zážitok. Zazneli všetky známe hitovice z ich
prvotiny, plus 3 novinky, ktoré ďalej rozvíjajú ich skvelý drsne
severský, no zároveň chytľavý štýl, a podobne ako v Žiari,
aj tu na záver zaznel cover od kapelky Čistá Ryža. Mám rád tých
ľudí a ten starý hardcore-punk, čo mastia mi velice reže.
Po krátkej
pauze, ktorú mi spríjemnili debaty s prítomnými kamošmi,
ktorých som dlho nevidel, sa z „pódia“ začalo ozývať
trnavské nárečjé, tak som bol zvedavý, že čo to teda bude zač.
Po spustení produkcie trnavského tria THE WILDERNESS mi sánka
padla snáď až k opasku. Nemohol som uveriť vlastným ušiam.
Z reprákov na mňa tiekol prúd dravého, intenzívneho punku
pomiešaného s chaotickým hardcorom 90s – rýchle pasáže
striedali pomalšie, kopec zmien a divokých rytmov, no úplne
ma to odrovnalo. Do toho pekne jedom sršiaci vokál, čistá
a nespútaná, divoká energia. Ani neviem, k čomu by som
to prirovnal, len viem, že toto je muzika, akú chcem počúvať,
tak budem nedočkavo čakať, kedy kapela čosi nahrá. (viem že
majú nahrávku starej tvorby, no práve tá ma extra moc nezaujala,
o to bol tento ich set prekvapivejší.) Pre mňa jednoznačne
najväčšie prekvapenie večera.
Ako
náhradníci za blavácku partičku Smelser, ktorí kvôli chorobe
nemohli docestovať, nastúpili žilinčania RATS GET FAT. Dlho som
chlapcov nevidel na pódiu, tak som sa veruže aj dosť tešil a bol
som hojne odmenený. Borci do nás nahustili dávku starších songov
(pričom došlo aj na môjho obľúbeného „Starca“ z dema,
ale aj na moje lahôdky z albumu), k nim prihodili za hrsť
noviniek z pripravovanej nahrávky. Zvuk bol hovadsky masívny,
tak ich metalom hojne okorenený hardcore pekne masíroval a nútil
spokojne sa knísať a trepať hlavou, len mi tak bríle
poskakovali na frňáku. Pri chalanoch platí to isté, čo pri Cheap
Talk. Je vidieť a počuť, že už majú čo to odohrané a to
je potom skvelý zážitok pozerať sa a počúvať, čo
predvádzajú. Skvelo mi to padlo.
Ďalšie
debatky, ďalšie príjemné chvíle a zrazu predomnou stojí
šestica mladých príjemných ľudí z Práglu. JET8 už som
síce videl na prvom Ffud feste, no to bolo ešte v časoch, keď
som požíval nápoje, kde bol nejaký ten alkehól, tak som si ich
veľmi nepamätal, takže som bol zvedavý, ako bude ich produkcia
znieť. Už zvukovka čo to naznačila, no keď spustili, to bol teda
príval radosti. Parádny, svižný, melodický punkrock spestrený
dychovou sekciou, ktorá nebola len do počtu, ale v týchto
tempách mládenec s devou púšťali parádne vyhrávočky
a sóličká. Gitara bola nekompromisná v drsnejších
pasážach (občas sa zaskvelo pekné sóličko), jemne žblnkotala
vo voľnejších pasážach a skvelo sekala s čistým
zvukom pri rýchlych ska-punk masteniciach. Do toho všetkého
nadupané bicie a skvelé basové linky, nad to skvelý sólový
spevácky výkon, ako aj štvorhlasné zbory a dvojspevy so
slečnou saxofonistkou a obraz je úplný. Anilen netuším, ako
dlho kapela hrala, no zdalo sa mi to len ako kratučký okamih, tak
som si to parádne užil. Opäť skvelo počuteľné všetky nástroje
aj hlasy. Jednoducho nádhera. Celkovo bol zvuk celého večera
parádny (Bibo, opäť poklona).
Produkcia
skončila, no mne v duši ešte dlho doznievalo to, čo som tam
zažil. Štyri sety štyroch diametrálne odlišných kapiel, pričom
ten večer ako celok znel úplne úžasne. Mám rád takto rôznorodé
akcie a dúfam, že v budúcom roku takých zažijem čo
najviac. Príjemne prekvapila aj tradične dosť početná účasť
(toto sa mi na sereďských akciách vždy veľmi pozdáva, že tam
kapely nemusia hrať desiatim ľuďom, ale nájdu vždy početnú
podporu zpredu), ale to je na tomto mieste normálne.
-Majto
C.-
fotky: Majto
:-P
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára