Okrem
kapelky Esazlesa sledujem na českej scéne ešte jednu emotívnejšie
zameranú partiu a tou sú Remek. Hoci sú obe kapely žánrovo
blízke, znejú absolútne rozdielne. Remek sú hluční a naliehaví
ešte aj v kľudných pasážach, kde gitara len jemne žblnkoce.
No musím priznať, že toto je ich prvá nahrávka, ktorá ma baví
od začiatku do konca. Doteraz som na ich materiáloch mal vždy len
pár obľúbených kusov, no tento album treba počuť v kuse,
tu sa nedá nič vylúpnuť a postaviť samostatne (aspoň mne
nie). Úvodné cinkanie ride činely, do ktorého zapreluduje gitara
a ozve sa nejaký sampel, otvorí song „Ne napořád“, kde
Marekova gitara ukrajuje parádne riffy, do toho temne vrní basa,
Juro klepe svoje prapodivné
rytmy a Honza kričí text o strate súdnosti kvôli
konzumnému spôsobu života. Zvukovo sa chlapom a slečne
podarilo konečne dosiahnuť absolútnej prieraznosti, kde dobre
vynikajú gitarové vyhrávky (úplne mi to pripomína francúzske
kapelky viac ako kedykoľvek predtým, no skôr tou náladou, čo
z muziky ide). Ani ďalší song „Ty nejsilnější zdi“
nepoľavuje v naliehavosti a zároveň dravosti prejavu, no
aj tak najzbesilejšou položkou celej kolekcie je až tretia
„Prokletí“, kde mi zimomriavky vyvoláva dvojhlasný rev
v strede za doprovodu len pár akordov gitary a pár úderov
na kotol. Po krátkej medzihre prichádza jeden z vrcholov
nahrávky, pomaly sa rozbiehajúca „Poděkuj a pokloň se“,
ktorá sa v tomto pomalšom tempe pomaly sunie až k pasáži,
kde Honza do duniacich kotlov a burácajúcej basovej linky
odrieka text. S nástupom Michalovej gitary sa stupňuje aj
intenzita jeho prejavu, až song skončí peknou vyhrávkou. Prvú
stranu uzatvárajúca „Zóna“ je len krátkym zúrivým výkrikom
pred absolútnym vrcholom albumu, ktorým je pre mňa druhú stranu
(hoci nie celú) pokrývajúci song „Na půl cesty ven“, ktorý
sa z dlhej, kľudnej, pomalej pasáže postupne zintenzívni
a zmohutnie, aby sa v druhej časti do burácajúcej gitary
ozval aj Honzov krik, po ktorom príde pekná vyhrávka a song
sa, cez v intenzite sa striedajúce pasáže, sunie k záveru,
ktorý obstará zvuková koláž rôznych zvukových záznamov zo
zpráv a relácií týkajúcich sa rastúceho rasizmu
v spoločnosti. Čo sa týka toho, že na B-strane platne je len
jeden dlhší song + spomenutý krátky záver, zbytok tvorí
kreslený okraj (použitý motív z obalu). Vyzerá to síce
pekne, no osobne by som asi radšej tento materiál prijal vo forme
10-palca, no to je len vecou názoru. Po hudobnej stránke je toto
pre mňa doteraz najlepší počin Remek. Tak ako som mal doteraz rád
ich koncerty, tak si teraz už užívam aj ich nahrávku.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára