Slander
sú mladá kapela z Benátok, s ktorou sme mali česť deliť sa
o aparát a pódium v TN a toto je ich druhý
sedempalec, ktorého náklad borci stihli na ich krátkom turné
so spriaznenými krajanmi Il Ghiaccio rozdeliť medzi pospolitý ľud,
no už sa do obehu dostal aj druhý náklad v žltej farbe
vinylu (pôvodná je zelená). Ich koncert mi nakopal riť vo veľkom
štýle, tak som sa tešil aj na túto nahrávku a otvorene
priznávam, že vôbec nie je zlá.
Po
krátkom úvode „SLNDR“, ktorý mi trošku pripomína začiatok
albumu „4 of a kind“ od D.R.I., sa banda rozbehne do obrátok
v nasledujúcej „Scars and ashes“ – thrashové sekačky,
svižné hardcorové tempo striedané s pomlaším, skôr
stredným, do toho naliehavý hlavný spev miestami dopĺňaný
hrubým revom. Parádny mix moderného hardcoru so štipkou starej
školy. „Empty pod“ je stará škola so všetkým, čo k tomu
patrí – rýchla sypanica, kde do ostrých gitár spevák sype
slová jak strely z guľometu. V strede nastane
mosh-zvoľnená pasáž, ktorá znie maximálne nadupano, do toho
hysterický vreskot, no vzápätí zas len sypanica. Úvod druhej
strany obstarávajúca „Sleep slope“ je pekne drsná
strednotempová záležitosť s brutálnymi sekanými gitarami
a parádne ostrými spevmi, kde sa striedajú hlasy viacerých
vokalistov – táto vec ma aj vďaka nenápadnej gitarovej vyhrávke
pri konci vždy pekne chytá za srdcový sval. Posledná, titulná
vec sa tiež nesie v podobnom tempe, no miestami sa pekne
rozbehne a nejkompromisne likviduje. Opäť okrem striedania
tempa, je song spestrený aj viacerými hlasmi a parádnymi
thrashovými gitarami. Jediné, čo mi nejak nesedí, je divný
koniec tohto songu, akoby bol ustrihnutý. Inak je to skvelý
materiál hodný viacerých vypočutí po sebe. Koho zaujíma mierne
thrashom napáchnutý hardcore mix starej a novej školy, isto
by nemal váhať a siahnuť po tomto titule.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára