Nejaký
čas avizované a mnou túžobne očakávané splitko sa mi
konečne dostalo do rúk. Nástupcov Tupak Amaru ukrytých pod názvom
Rosa Parks som si obľúbil na prvé počutie. Ich materiál na
spoločnej kazete s bandou Smích Hyen bola pre mňa skvelým
sústom rýchleho a melodického hardcore-punku s jemnými
odkazmi na tvorbu Kritickej Situace.
Rosa
Parks na aktuálnej nahrávke ponúkajú 3 songy. Hneď úvodný
viacmenej strednotempový „Nepromluví“ s občasnými
zrýchleniami a pohodovými vyhrávkami mi mierne tiež
pripomenie KS. Basový úvod a gitarové sóličko
v nasledujúcej „Žena – objekt“ s následným
zrýchlením mi to už len potvrdia. Od dôb, kedy KS ukončili
aktívne hranie som nepočul, že by sa niekto šiel podobne tak
osobitou cestou a tak dokonale využíval súhru oboch gitár
a basy ako svojho času oni. Podarilo sa to až partičke
z Orlové. Ak k tomu prirátam parádne spevy rôznych
polôh a farieb, kde
sa skvelo dopĺňa Blanka s Danom, je vymaľované. Záverečný
„Unifikované série“ je kvaltujúcimi bicími odštartovaná
rýchlovka (niečo na štýl „Pohádky o neomezeném
blahobytu“ od Tupak Amaru), ktorá po skvelej gitarovej vyhrávke
prejde do silno melodickej záležitosti. Parádny materiálik od
parádnej kapely. Texty si rozoberte každý sám, len prezradím, že
ako je to v tejto partičke ľudí zvykom, sú naozaj o niečom
a opäť veľmi dobre napísané.
Na
druhej strane ponúka
dva songy pre mňa neznáma brnenská partia Aliusterra. No potom, čo
sa rozbehol song „Zapomeňte“, kde do dravého strednotempového
punku s ukričaným chrapľavým spevom preluduje saxík, je mi
jasné, že mám ďalšiu partičku, ktorej tvorbu asi podrobím
podrobnejšiemu skúmaniu. Saxík mi trochu pripomína demo jednej
prapodivnej partičky 90s Psychologie Domácích Zvířat, no to boli
oveľa väčší „podivíni“. Inak buráca len jedna gitara
a duní basa. Skvelo to ide do ucha a po pár vypočutiach
sa mi v hlave motá vyhrávka z refrénu. Druhý song „Ona“
začne kratučkým basovým úvodom a po ňom zas len stredné
tempo a dravá gitara a drsný rev. Dva songy tejto
parádnej muziky sú skrátka málo.
Opäť
raz jedno vynikajúce splitko, kde na jednej strane poteší
osvedčená kapela ďalšou porciou kvalitnej poživne v podobe
Rosa Parks a na druhej príjemne prekvapí dezert neznámej
bandy v podobe Aliusterra. Ak prirátam parádne spracovaný
obal, o ktorého výslednú podobu sa postaral Ben (Aliusterra)
a plagát zdobiaci druhú stranu zpod ruky Dana (RP), výsledný
dobrý dojem je kompletný. No nezožeň si to a budeš
ľutovať...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára