Keď
som raz len tak blúdil ne(sve)tom, narazil som na nahrávku „Tento
štát sa musí zničiť“ a príjemne ma pošteklilo pri
chrbtici. Hudobne staré časy uctievajúci thrash metal s kritickými
textami v rodnej reči, no radosť počúvať. Už v tých
časoch sa objavili náznaky „zbojníckych motívov“, ktoré sa
naplno rozvinuli na aktuálnom albume. Hneď úvodná minutovka
„Anciáša, zmráka sa!“ začína fujarou, ku ktorej sa pridajú
bicie s drumbľou a výkriky rúčich chlapcov. Hneď na to
sa vyvalí ostrý thrash „Zbojníci apokalypsy“ ála Destruction,
ale aj klasickej školy Bay Area thrashers – skrátka drsné
technické riffovačky a parádne melodické vyhrávočky a sóličká
– trošku Exodus, trošku Destruction, trošku Megadeth, no všetko
len približne. V songu „Sedlák“ zas počujem inšpiráciu
riffmi Testament v období prvých troch albumov, proste chlapi
si zobrali po štipke od starých pardálov a namiešali to do
svojej muziky a znie to preparádne. No hudobne najkošatejšia
vec albumu sa skrýva až v závere A-strany pod názvom
„Kazimír“. Po krátkom melodickom a atmosferickom úvode sa
rozbehne do obrátok a do sekaných gitár Boris šteká
Kazimírov životopis. V druhej polovici sa po zbesilostiach zas
objaví pomalá atmosferická pasáž, ktorá cez melodické sólo
dopraví song ku koncu. B-čko opäť roztočí svižná „Bastardi
spoločnosti“ plná parádnych sól ale aj skvelých riffov. Po nej
krátka veselá „Ančine cecky“ (trošku Nuclear Assault-u) aby
ju vystriedala ďalšia parádna jazda „Žabomyšie vojny“ –
opäť skvelé pasáže, melodika, riffy, spev aj text. Ja skrátka
túto bandu môžem stále viac. Aby bol dodržaný systém tohto
albumu, po kritickom songu prichádza zbojnícka vecička „Na
detskej oslave“ a z tých sekaných riffov
a Hammettovských sól odpadávam. To sú náklady. V podobnom
duchu je aj „Zapadám prachom“, v ktorej v strede
v pomalej, melancholickej pasáži Boris vytiahne melodický
spev, že až. Záverečná „Krik a beznádej“ je beztextová
srandička v punk-duchu – niečo ako zatváračky starých
Nuclear Assault.
Keď to
mám celé zhrnúť, tak by som len dodal, že všetky songy ženú
dopredu parádne bicie (niekde na pomedzí rýchlosti Gene Hoglana
a techniky Paula Bostapha), no celkovo je materiál oveľa
vyzretejší a osobitejší ako predošlé nahrávky kapely
a všetky moje prirovnania berte iba ako vodítko, kde asi sa
pohybujú.Všetky songy sú napratané množstvom vynikajúcich
pasáží a zvratov. K celkovo skvelému dojmu istotne
prispel aj nadupaný zvuk z bzeneckého Shaarku, ktorý dal
vyniknúť všetkým nástrojom a ako celok pôsobí nahrávka
kompaktne a parádne vyniknú aj všetky ftípky a blbiny,
čo tam chlapci naládovali. Nemôžem tento album, len doporučiť.
Skvelá pocta starým thrash-časom hraná s dnešným cítením
a dnešným zvukom. Thrash or be thrashed!!!
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára