OBSCENE EXTREME FEST 2014 (Lepra/ Jan IP)

Nemám v úmysle tu písať recenziu kapelu, po kapele na tento fest. To sa proste nedá a aj keby sme za predpokladu, že sme traja a triezvy (nonsens), to jednoducho štandardným spôsobom nepokryjeme! Pokúšali sa o to už iný frajeri a všetci stroskotali, veď si stačí len pozrieť a prečítať zopár reportov z webzinov. Väčšina vyznie smiešne a pravdu povediac ja sa o to ani už pár rokov nepokúšam. My by sme len radi zhrnuli všetko.
OBSCENE EXTREME FEST je pre mňa niečo ako pre malomeštiaka, alebo seláka dovolenka v Chorvátsku. Vraciam sa na toto miesto, teraz už po 16 krát (!!), presne ako oba ľudské druhy, čo som spomínal hore a vlastne sa od nich ani nijak nerozlišujem asi. Predsa však tento festival pre mňa znamená

POSSESSED

celkom veľa. Jazdím sem relaxovať, stretnúť ľudí z celého sveta, s ktorými si bežne len dopisujem, konzumovať muziku, pre ktorú mi bije srdce. Chodím sa sem tešiť, zabiť smútok, oslavovať, riešiť svoje problémy, proste všetko. Je to pre mňa proste svätyňa. Prišiel som keď som mal vo vrecku pár grošov a prišiel som keď mi z vrecák padali zlaté dukáty. Priveziem si aj rodinu a tu si prvý raz môj (vtedy 5 ročný) syn čuchol k festivalovej atmosfére. Je síce z roka na rok ťažšie sa sem dostať. Či už kvôli práci, alebo stále rozkopanejším Českým cestám, alebo spomínaným dukátom. Je stále ťažšie presviedčať seba samého, že spanie v stane je OK, aj chlastanie do rána sa dá zvládnúť. Je stále ťažšie občas pretrpieť kapely a kokotiny typu Gutalax, ale v tedy si treba dať za jeden a proste prísť po ich sete -)))
Navzdory zopár negatívnym ohlasom by som neprajníkom, čo si na tomto festivale riešia svoje komplexy povedal len jedno. Je to jediný festival, ktorý sa vypracoval od korby kamiona, ktoré na prvom ročníku slúžilo ako podium až po dnešnú podobu. Festival mocnel ale stále to bola undergroundová záležitosť, oslobodená od kokotských manažérov kapiel a ich nezmyselných požiadavkách. Stroskotali tu už iný kokoti typu Impaled Nazarene s ich namyslenou debilitou a zistili, že sem sa choduia zabávať priatelia a ludia , ktorý serú na hviezdy.

DOOM

Kde inde by ste vedeli stretnúť také "hviezdy" ako leaderov z kapiel ako Haemorrhage alebo Danny Lilkera, Agahocles a mohol by som donekonečna ešte vymenovávať ľudí z kapiel, čo tu bežne každý rok stretnem,ktorý sem jazdia už ako fans sa zabaviť.No a v tom je ten rozdiel na tejto scéne! Bodaj by sa to dalo povedať aj o ostatných štýloch a festivaloch! Proste má to tu kúzlo toho undergroundu, keď všetci sme si rovný (občas pravdaže niektorý rovnejší).
Za 16 rokov sa kruh kapiel žiaľ už uzavrel a vlastne na pár prekvapení a pár vykopávok sa už len opakuje všetko dookola. Ale toto je syndróm asi každého festivalu. Takže až nabudúce zapičuješ na tento fest, pozri sa do seba, pozri sa sa hore, dole, doľava, doprava a zistíš že si kokot. Máš v krajine festival už celosvetového formátu v tej najextrémnejšej muzike. Máš tu armádu tolerantných ľudí, ktorých by si inde na iných festivaloch hľadal márne.A  Až si toto nevážíš a ignoruješ, tak si vážne obmedzený.
Aký bol tento ročník? Na to že sme aj vystupovali s ABORTION som videl celkom málo kapiel. Ale videl som viac kamarátov aspoň. Brutal Truth boli fajn a ich rozlúčka, zakončená narodeninovou tortou pre Čurbyho, Morgoth- tu my zaplesalo srdce keď hrali staré pecky , Possessed som síce nechápal a ani ma to nejak nebralo nikdy moc, ale je to legenda. Vitamn X boli parádny, Doom, Cripple Bastards tak isto. Prečo som nevidel viac (aspoň si nepamätám viac) je fakt, že pri každej gore kapele som išiel na pivo. Sorry, ale pičoviny typu Gutalax, fakt nemôžem!! Toto je hamba tohoto štýlu a som celkom smutný, že keď niekto vysloví škatuľku GRINDCORE, tak sa tam spomenie aj toto. To si radšej pozrite  Šláger TV a ste na tom rovnako. Ale navzdory tomuto prídem zase a budem tolerantný, keď bude hrať niečo podobné. Predsa o tom to je! o TOLERANCII!
-Lepra-

Trutnovský areál bojište sa každý rok na jeden týždeň mení na samostatný štát, v ktorom platia jedine zákony extrémnej hudby so všetkým s tým spojeným. Trutnov tak každoročne odoláva náletom fanúšikov, nadšencov a kapiel z celého sveta, túžiacim poriadne sa vyblázniť a prežiť niekoľko dní v spoločnosti priateľov a zabávať sa do vyčerpania posledných síl. Tento rok som sa odhodlal ísť po prvý krát na bojište na celých 5 dní a siahnuť si tak na dno psychickej aj fyzickej kondície, čo sa mi v podstate aj úspešne podarilo. Predprípravou bol koncert v žiari spoločne s Final Exit a The Kill čo bol môj ďalší splnený sen. O tomto ste sa tu však už mohli dočítať a tak sa vrátim späť do Trutnova. Hneď na úvod upozorňujem, že toto nebude klasický report plný kritiky, porovnávania a všímania si rôznych detailov pretože som sa sem v prvom rade vybral za zábavou a uvolniť zo seba všetku negatívnu energiu nazbieranú za posledné obdobie. Keďže mám vďaka častému a nadmernému užívaniu omamných alkoholicko / marihuanových látok v hlave celkom dobrý mišung z toho, ktorá kapela hrala ktorý deň, tak ako pomôcku budem musieť použiť program, ktorý som vyfasoval pri bráne tradične aj s CD prílohou a sprievodnou brožúrkou. Streda patrila talianskemu old schol hard core a festival otvárali Ed, ktorý nám žial iba robili zvukovú kulisu pri stavaní stanu. E.U.´S Arse si už však nenechávam ujsť. Agresívna punk HC jazda, ostré gitarovačky, rýchle bicie a psychopatický, vychudnutý spevák poriadne nakopávajú rite. Publikum je vo vare a je ich tu veruže celkom dosť. Raw Pover je už trochu kludnejšie a viac punkovejšie no aj tak je pred pódiom slušná mela. Skvelý úvod festivalu. Okolo polnoci je už po všetkom a jediná možnosť je pivný stan kde sa prepíjam a prehulujem do totálneho vyčerpania. Ráno mierny bolehlav utlmujem tabletkou a pivom čo celkom rýchlo zaberá. Hrať sa začína až jednej a tak volíme obhliadku mesta spojenú s obedom a samozrejme fajným 12 stupňovým krakonošom. Implore som síce videl ale nejak si nepamätám. Sperm of Mankind to celkom slušne roztancovali svojim goregrindom a začali sa objavovať prvé masky v publiku. Livstid ma celkom prekvapili, z nahrávok ma to nejak nebere ale tu naživo to malo grády. Chiens a Whoresnation splnili presne to čo som od nich čakal. Obidve totálne grinding violence peklo, paráda!!!!! Gutalax je pre väčšinu návštevníkov hviezda festivalu a je citíť že ich tu ľudia žerú. Jednoduchý dychovkový gore grind a všade lietajú nafukovacie serepetičky na beach party. ACxDC zmietli svojím nekompromisným power violencom všetko čo im stálo v ceste. Hrali síce trochu dlho čo je na tento štýl nie moc obvyklé ale aj tak super set a výborný výkon. Totálne pojašený nosie core marast Final Exit a grindová naj uplne masaker rúbanica The Kill bol jeden z mojich vrcholov celého OEF. Celkovo stretnutie s týmito ľuďmi bol nesmierny zážitok. K týmto bandám myslím netreba nič extra písať. Kto bol vie, kto nie môže si búchať hlavu o stenu. MASAKER!!!!!!! Rakušáci Zombie Inc. S Martinom alias Don Cochinom na čele mi prišlo viac šou ako hudba. Neznelo to zle len časom trochu nudne. Master ma po troch či štyroch skladbách nejak nebavil ale može to byť aj rapídne vzrastajúcou spoločenskou únavou. Inhume mi nejak ušiel čo ma trochu aj sralo a na Hell Show som údajne bol aj nebol...sorry neviem. Piatok ráno sme už o desiatej nastúpený pred pódiom podporiť kamoša Tuda a celý Kruger. Super odpal ďalšieho dňa HC crustom na švédsky spôsob. Opäť volíme návštevu mesta, kde dopĺňame sily na ďalší náročný deň. Prichádzame až na Masochist z exotického Thajska. Rýchly, energický gore grind v štýle ranných Regurgitate alebo Dead Infection. Viac klepačiek ako tuca tuca dychovky a samozrejme bloody image nesmela chýbať. Prekvapko jak sviňa. Nazareno El Violento akurat len počuvam z grind marketu. Besta bol portugalský metalovejší grind core, pozrel som pár skladieb, znelo to celkom fajn. Rectal Smegma to pod pódiom znovu roztancovali a pripravili dobrú atmosféru pre Abortion. Tí vyzerali na pódiu úplne v pohode, čo bolo zrejme tým že sa ešte nestihli natrúbiť. Po nich nastúpili Warcollapse, ktorý jebli špinavý švédsky crust s ich typickými temnými pomalými pasážami, no ale to čo potom naložili Vitamin X tak to bola ufffff riadna nakladačka. Nonstop old schol HC, spevák ako na gumičke, energia bila z každej skladby a pod pódiom to opäť vrelo. Skoky, circle pit, pogo, šialenstvo. Nunslaughter potešili nejedného true death metloša svojim satanášskym metálom. Bubeníkove prejavy pomedzi skladby boli plné zlosti a nenávisti proti kresťanstvu a cirkvi a rúhanie nemalo konca. Skvelý set. Wehrmacht dnes zaskakovali za Cattle Decapitation, ktorý zrušili celé turné a tak otcovia trash core zahrali svoje hity už o deň skôr ako bolo pôvodne naplánované. Nadšenie a radosť na pódiu bola neprehliadnuteľná a z každej skladby bolo cítiť ako si to páni užívajú. V druhej polke vybehol na pódium Scotty Peterson a drelo sa Cryptic Slaughter. Verím, že nejeden 40-tnik si zaspomínal na časy keď ešte poriadne nezarastal. Brutal Truth som videl na obscene dva krát a ani raz ma nepresvedčili. No tento krát to bolo úplne inak. Besný typicky Brutal Truth náhul, perfektné nasadenie všetko vygradované na maximum. Parádny výkon!!!!!! Posledný koncert v európe pre 50-tnika Danyho Lilkera a to bola teda butálna rozlúčka. Possessed velmi nesledujem a to čo som videl ma nejak nevzalo, zato keď nastúpili Eyehategod 

BRUTAL TRUTH

tak všetko dunelo, telo mi vibrovalo, zem sa triasla. New Orleanské bahno pôsobilo ako mágia a celého ma to vťahovalo hlbšie a hlbšie. Jednoznačne ďalší z vrcholov festivalu. We Are the Damned bola portugalská zmes death metalu a crustu znela zaujímavo. Chytľavé postupy a zohranosť kapely spravili svoje a spolu s Besta ďalšie zaujímavé prekvapenia tohto ročníka. Posledný nabehli Human Cull na ktorých ma upozornil Andy EDH a veru sa oplatilo vydržať. Toto violent grinding trio z anglicka nakopalo rite všetkým čo zostali pred pódiom až do konca a spravili tak bodu za piatkovým večerom. Ráno nás zo stanu vyháňa slnko už okolo ôsmej. V stane je pekelne horúco a tak volíme sprchu na osvieženie tela a pripraviť tak sily na posledný deň, ktorý otvárali Behind the Cemetary Wall metalickým death grindom so sympatickou speváčkou. Utanforskapet bola kapela s najťažšie vysloviteľným menom za ktorým sa skrývali staré páky švédskej scény. Crust as fuck s bývalým spevákom Uncurbed nemohol sklamať. Deahydrated prišli z ďalekého Sibíru a drvili slam brutal death opäť so ženským growlingom. Vrtule na pódiu aj pod pódiom, technické parádičky a sóla nesmeli chýbať. Škoda 120 si priniesli na pódium papierového Mareka Vašuta, s ktorým predviedli skvelý výkon a dokonca si aj jeden song odspieval s nimi. Po škodovke mi pár kapiel uniká, alebo ich sledujem len minimálne, behám po areáli, oplieskavam posledné prachy za dosky v markete a kecám s kadekým kto mi príde do cesty. Zachytávam skoro celý set Radiolokátor o ktorých neni pochýb že by zahrali zlý set. Títo páni ovládajú svoje nástroje na 100% a aj po rokoch aktívneho pôsobenia na scéne cítiť, že to čo robia ich stále kurevsky baví. Ultimo Mondo Cannibale ja porno grind harmonizer tuca tuca hopsanica. Prirovnania k Impetigo mi prídu celkom prehnané, neviem ale mňa toto dáko neberie. Počas ich krochkania sa dozvedáme správu, že Machetazo na ktorých som bol poriadne nažhavený neprídu a miesto nich budú hrať druhý krát Gutalax.....no kurva, že som bol celkom nasratý. Texasský masaker podobe Turbokrieg bol vážne masaker. Grindcore od podlahy, surové a poriadne nasrané. Nezastaviteľný stroj Frank ma hneď prebral svojimi klepačkami a nabil moje vyšťavené telo dávkou energie. Contrastic sa mi aj páčili, hlavne staré veci a niečo zas trochu aj nie. Musím asi viac napočúvať nový split 10 palec. Na US brutal death v podobe Prophecy som bol zvedavý a po dvoch skladbách som aj odišiel. A nelákala ma to spať ani repete Gutalax aj keď dnes dávajú set so špeciálnymi hosťami. Väčšina osadenstva je však iného názoru a opäť je to plné nafukovacích somarín, balónov a neviem čo ešte. Mňa v hlave stále serie to Machetazo a toto ako náhrada, no ale to je jedno. Vallenfyre som do teraz nepoznal no stačilo kuknúť na zostavu a zvedavosť bola hneď na maximum. Mňa zaujímal hlavne post bicmana, Barkera. Jajajajaaaaaaaj....radosť pozerať na tohto šialenca ako si len tak sedí a ťuká do tých bubónov. Valivý, ťažký death metal, ktorému na atmosfére pridávalo stmievanie. Cripple Bastards vidím už po niekoľký krát, ani teraz si ich však nenechám ujsť a ani teraz ma nesklamali. Hrajú sa nové vály pomiešané so starými peckami, hate core, skáčem a revem na plne hrdlo. Nemecký Morgoth potvrdili, že právom patrili a stále patria ku špičke death metalovej scény. Toto bol jednoznačne ďalší vrchol festivalu. Malo to také grády že som sa skoro zbesnel. Absolútne ma dostali a spokojnosť bola ako pod pódiom tak aj na ňom. Wehrmacht si zopakovali presne ten istý set čo dali včera a dokonca sa mi zdalo, že to dnes bolo ešte živšie. Na koniec zase skončilo niekoľko desiatok fanúšikov hore na pódiu kde spolu s kapelou odspievajú cover Iron 

Autori článku ukončili festival modlitbou a rozhrešením, aby ich nikto nemohol spochybniť 

Maiden. Immolation som zase presral kecaním za čo ma Rado Kaz dojebal no ale s tým som rátal. Ešte som vybehol pozrieť na Doom a aj keď boli kurva dobrý, únava bola už tak neznesiteľná a silná že som to zabalil odpotácal som sa do stanu. Ráno sme pozbierali svoje zvyšky, všade po okolí sa potácajú polomŕtve zombies a každý má na tvári známky vyčerpania. Trvalo mi ďalšie dva dni kým som sa ako tak dostal do reality, každá jedna nahrávka ktorú som si doniesol mi znela sucho a nezaujímavo pretože v ušiach som mal stále obscénny maz, ľudia ktorých som stretával v robote sa mi zdali úplne čudný. Päť dní vo svete, v ktorom sa cítim absolútne prirodzene ma nabilo neskutočnou silou. Tento ročník Obscene Extreme bol silný, riadne silný. Všetko vyšlo, dokonca ešte aj počasie na celých 5 dní vydržalo, zvuk bol takmer stále výborný, aj pivo sa mi zdalo lepšie. Návštevnosť sa mi aj napriek tomu všetkému zdala o čosi menšia ako po minulé ročníky. Nevadí, tí čo prišli sa jednoznačne skvele zabavili a presne o tom to je. Vďaka Čurby a všetkým OEF crew za ďalšie parádne prázdniny s rodinou!!!!!!!

Jan IP